Po cikaní do nočníka sa objaví zvieratko: ako podporiť dieťa pri odplienkovaní

Odplienkovanie je dôležitým obdobím v detskom živote. Bábätko sa od narodenia učí všetkému novému, a tak je prirodzené, že jedného dňa dozreje aj k tomu, aby sa samé vypýtalo na nočník a rozlúčilo sa tak s nosením plienok.

Tréning chodenia na nočník si vyžaduje správne načasovanie. Začať príliš skoro môže spôsobiť, že dieťaťu nočník sprotivíte a kamarátiť sa s ním už viac nebude. Na druhej strane, ak začnete neskoro, učenie môže byť ešte náročnejšie.

Kedy začať s učením na nočník

Presný mesiac či vek, kedy by ste dieťa mali začať učiť na nočník, nie je stanovený. Dôležitejšia ako vek je zrelosť dieťaťa.

Medzi 1. a 2. rokom života dozrieva u dieťaťa schopnosť vnímať pocit plného močového mechúra a ovládať ho vôľou - rozhodnúť sa, či obsah zadrží alebo vypustí.

Výskumy dokázali, že deti vo veku 18 mesiacov si uvedomujú, že cikajú a kakajú. Približne ďalších 12 mesiacov však nedokážu dostatočne včas odhadnúť, že cikať potrebujú, a tak potrebu vykonajú skôr, ako ich na nočník posadíte.

Prvé uvedomenie si funkcie močového zvierača nastáva cca okolo 18-teho mesiaca života. Ani tu však nečakajte žiadne zázraky na počkanie, ani nie za jeden deň či týždeň.

Vôľou kontrolované močenie dosahuje dieťa najprv počas dňa a neskôr aj počas spánku. Z tohto dôvodu sa javí ako najoptimálnejšie obdobie nácviku cca v 2 rokoch, aby sme si aj my, mamy, boli isté, že sme nič neuponáhľali.

Z názorov odborníkov teda vyplýva, že dieťatko by ste mali začať učiť na nočník vo veku 2,5 roka. Niektorí drobci to zvládnu skôr, iní neskôr. Myslite na to, že každé dieťatko je iné.

Prvý reálne možný čas detí s pamperskami na experiment typu nočník či záchod nastáva až okolo druhého roku - pri rešpektovaní individuality dozrievania dieťaťa.

Odvykanie od plienok a privykanie na iné miesto vyprázdňovania trvá minimálne mesiac, aj to budete veľmi úspešní. Nečakajte, že to pôjde zo dňa na deň.

Signály pripravenosti dieťaťa

Zvládne už váš drobec sám vyjsť po schodoch hore i dolu? Podľa odborníkov je to jasný signál, že je pripravený na nočník.

Je dôležité, ako dobre mama svoje dieťatko pozná a vidí do celkového jeho vývinu. Ak sme trošku na chvoste celkovo s plazením, štvornožkovaním, rozprávaním, ťažko budeme čakať, že sa samostatné vyprázdňovanie dostaví na želanie.

Dieťa by malo chápať podstatu toho, čo učenie na nočník znamená. Ovláda a rozlišuje základné pokyny a pojmy - cikať a kakať.

Psychologickým znakom zrelosti je schopnosť dieťaťa akceptovať aj niečo špinavé, nemať obavy zo zašpinených rúk, hrať sa s hlinou, plastelínou, niekedy aj jesť jedlo rukami.

Následne sa dieťatko umyje, čo mu tiež robí radosť, a vníma, že ani špina nie je preňho zlá a očistiť sa od nej je normálne.

Rozhodli ste sa, že plienok už bolo dosť, a vaše dieťatko máva plienku suchú niekoľko hodín? Nastal čas, aby ste išli spolu na nákup.

Príprava na odplienkovanie

Vyberte sa do obchodu a nechajte drobca, aby si sám vybral nočník, ktorý sa mu zapáči.

Vysvetlite mu, na čo ho bude používať a čo od neho očakávate. Keď prídete domov, nechajte ratolesť, aby sa s nočníkom zoznámila.

Nočníku tiež môžete spolu vymyslieť smiešne meno.

Niektoré deti si na nočník nezvyknú a v takom prípade je vhodné mať doma WC dosku pre deti, respektíve redukciu, aby dieťa dokázalo pohodlne sedieť na toalete a neublížilo si alebo nebodaj, aby do záchodovej misy nespadlo.

Niektorým deťom sa nočník jednoducho nepáči a odmietnu ho používať. Vtedy netlačte na pílu a kúpte stupienok a redukciu na záchod, alebo rovno schodíky s redukciou.

Nečudujte sa, hlavne ak je vaše dieťko staršie, že odmietne nočník a bude chcieť ísť rovno na WC.

Chlapcom, ktorí chcú cikať ako veľkáči, sa určite zapáči detský pisoár.

dieťa sediace na nočníku v kúpeľni

Ako vytvoriť návyk a denný rituál

Chodenie na nočník sa musí stať súčasťou dňa.

Ak predpokladáme, že vaše dieťa má osvojené vyššie uvedené návyky a má potrebnú zrelosť na odúčanie od plienok, je na čase začať robiť z chodenia na nočník rituál.

Ako maminy sme si už zvykli, že súkromie nemáme nikde. Ani na záchode. Využite to a vždy, keď pôjdete na toaletu, posaďte na nočník vedľa seba aj vášho nezbedníka.

Vysvetľujte mu, čo od neho chcete, a povzbudzujte ho. Dieťa posadíte na nočník, zo začiatku pokojne aj s plienkou, a rozprávajte sa o tom, čo práve robíte vy, prečo to robíte, dieťa bude mať tendenciu vás napodobniť.

Rozprávajte spolu o kakaní a cikaní, aj keď vás nájde na WC - alebo svojich súrodencov či iné staršie deti na návšteve.

Ak si dieťa nevie nájsť cestu k nočníku, jednou z možností je, že nočník umiestnite do kúpeľne a dieťa budete brať so sebou na toaletu.

Keď si však na nočník ešte len zvyká, nemusí vydržať, kým prebehnete polovicu bytu, aby ste ho naň posadili. Prvé dni alebo týždne nechávajte preto nočník v miestnosti, kde trávi dieťatko najviac času.

Rýchlou reakciou na detskú potrebu dosiahnete viac úspechov a menšiu frustráciu.

Drobec sa časom naučí, že svoju potrebu môže vykonávať iba na toalete.

Postup učenia na nočník

Správny postup začíname technikou učenia „naslepo“ s budíkom alebo hudbou z telefónu.

Dieťatko si sadne na nočník oblečené a čaká krátky čas, jednu minútu, na dohodnutú melódiu. Keď to dokáže, ďalšie sedenie môže trvať o čosi dlhšie, do dvoch minút.

Potom trénujeme sedenie bez nohavíc a nakoniec naholo.

Sedenie býva krátke, nie viac než dvojminútové.

V tejto fáze sa s dieťatkom dohodneme, že plienky už nemusíme dávať.

Dieťatku stále vysvetľujte, že plienku už nebude potrebovať, pretože nočník.

Plienky už teda vynechávajte a dávajte mu len klasické oblečenie, ideálne také, ktoré môže zašpiniť v prípade nehody.

Od tohto času behá dieťa len v priliehavom oblečení, aby to, čo pustí, cítilo ako nepríjemný podnet.

Na to, aby bolo dieťatko motivované urobiť potrebu do nočníka, malo by cítiť chvíľu mokro na vlastnom tele.

Keď sa dieťatko vyciká do pančušiek alebo leginiek, má pocítiť mierne nepríjemný pocit chladu. Ten ho motivuje k nočníku.

Dieťa potrebuje nájsť prepojenie medzi nutkaním a zadržaním a to pochopí len skrz „nehodu“.

Takéto obdobie trvá do dvoch týždňov, kým dieťatko nezačne chodiť na nočník samostatne.

Plienky počas dňa a spánku

V procese odplienkovania zvyknú robiť rodičia v zásade jednu hlavnú chybu: plienky striedavo dávajú a nedávajú.

Dieťatko potrebu zadrží a čaká, kým dostane plienku, a tam to pustí.

Rodičia tým, že dávajú plienky aj naďalej, ukazujú dieťaťu vlastnú neistotu, či je dieťatko zrelé, a skryte sa desia „nehody“.

Toto ich nastavenie dieťa vycíti a ani za svet nepustí do gatí.

Takéto striedanie a zmeny nie sú z hľadiska budovania návykov pri učení sa na nočník vhodné.

Plienky sa dávajú len na spanie, ideálne len na nočné spanie.

Je v poriadku, ak v počiatkoch dávate dieťaťu plienku počas spánku alebo ak sa chystáte na dlhší výlet.

Obedný spánok nie je taký dlhý, aby sa dieťa počas neho pocikalo, vo väčšine prípadov dieťa ciká tesne po zobudení, ako sa postaví na nôžky.

Takže tento moč sa dá odchytiť.

Nečakajte, že sa naraz zbavíte aj denného, aj nočného cikania do plienok - dajte tomu všetkému čas.

Vôľou kontrolované močenie dosahuje dieťa najprv počas dňa a neskôr aj počas spánku.

Nočné oplienkovanie, rovnako ako možno aj to tuhé nadelenie z plienky do nočníka, príde oveľa neskôr.

Čo robiť pri nehode

Dôležitá je aj reakcia rodiča na pocikanie.

Treba len pokojne opísať, čo vidíme, a ponúknuť možnosť ísť nabudúce na nočník.

To, že dieťa nestihne alebo vykoná potrebu tesne potom, čo sa postaví z nočníka, nevadí.

Nekarhajte ho, nehrešte, netrestajte.

Dieťa nikdy netrestajte za to, ak nestihne vykonať potrebu alebo ju vykoná pár minút na to, ako sa postavilo z nočníka.

Vyjadrite smútok, že je škoda, že sa to nepodarilo.

Buďte preto trpezliví, nehnevajte sa a nekričte, ak dieťatko nechce spolupracovať.

Krikom, hnevom a zákazmi dosiahnete presný opak toho, čo chcete.

Dieťatko navyše môže začať nočník odmietať úplne.

Učenie na nočník môže byť pre dieťatko aj rodiča psychicky náročné.

Pochvala a motivácia

Pre deti je najväčšou motiváciou pochvala.

Preto, ak sa vášmu drobcovi podarí urobiť potrebu do nočníka, chválou nešetrite.

Tešte sa, tlieskajte, chváľte, tľapnite si spolu.

Veľkou motiváciou pre dieťatko je, ak sa mu podarí vykakať do nočníka. Určite si to zaslúži pochvalu.

Skvelo fungujú aj drobné odmeny.

Dohodnite sa s drobcom, že vždy, ak sa vyciká alebo vykaká do nočníka, môže si za odmenu nalepiť do zošitka, na posteľ alebo na stenu jednu nálepku.

Môžete tiež kúpiť hračku, s ktorou sa bude môcť hrať iba po „úspechu“ na nočníku.

Motivácia funguje aj pri usádzaní na nočník.

Dovoľte dieťatku, aby si vybralo samo hračku, s ktorou sa bude na nočníku hrať.

Výhodou je nielen to, že dieťatku hranie pomôže dlhšie vydržať sedieť na nočníku.

Nie na všetky deti zaberajú finty typu „vycikáš sa, nočník spieva či svieti“.

Spokojne vsaďte na obyčajný šerblík za pár eur.

Prečo dieťa odmieta nočník

Veľa detí spočiatku odmieta nočník alebo sa naň nepýta.

Vzácne sa stáva, že sa dieťa začne samo pýtať na nočník, ale nemali by sme na to čakať, lebo sa môže stať aj opačný prípad, že sa dieťa zablokuje a nechce sa plienky vzdať.

Dôvodov, prečo dieťa odmieta nočník, môže byť veľmi veľa.

Dieťa väčšinou odmieta nočník, ak si k nemu vytvorí zlú asociáciu.

Napríklad z dôvodu, že bolo nútené na nočníku sedieť alebo bolo karhané za to, že nevykonalo potrebu do nočníka.

Niektorým deťom plienka vyhovuje a považujú ju za pohodlnejšiu, ako sa vyzliekať a nudiť na nočníku.

Iné sú zasa natoľko aktívne, že v zápale hry si neuvedomujú, že potrebujú cikať.

Ak malý výmyselník odmieta všetko okrem plienky, nočník na jeden až dva mesiace odložte.

Skúste však zostať pokojní.

Niektorým deťom sa nočník jednoducho nepáči a odmietnu ho používať.

Vtedy netlačte na pílu a kúpte stupienok a redukciu na záchod, alebo rovno schodíky s redukciou.

Druhou možnosťou je kúpiť nový nočník.

Áno, naozaj to môže fungovať, krásny farebný a s obľúbenou rozprávkovou postavičkou.

Ak sa váš malý plienkoš nekamaráti s nočníkom, lebo plienky sú naj, skúste ich nahradiť látkovými.

Čo pri učení na nočník určite nerobiť

Impulzívne reakcie, krik, vyhrážky alebo tresty nie sú na mieste.

Nie je dobré, ak dieťa na nočníku nútite sedieť, až kým sa nevyciká alebo nevykaká.

Dieťa nesmie byť pod nátlakom či v strese, inak bude mať z nočníka strach.

Dôsledkom takýchto nevhodných postupov je, že dieťa odmieta nočník.

Vaše naliehanie mu môže nočník či záchod na dlho znechutiť, rovnako, ak ho tam - čo aj s knižkami či zábavou - necháte sedieť pridlho.

Jednoducho netuší, čo by tam malo toľko porábať, nočníku sa bude úspešne vyhýbať na kilometre a vám pripraví sklamanie, keď sa o päť minút na to pekne vytlačí do pampersky.

Nezačínajte s učením v okamihu, keď to je zrazu nevyhnutné.

Chystáte sa na dovolenku, dieťa bude prespávať u starých rodičov alebo sa sťahujete? Časová tieseň rozhodne nie je vhodný čas na odplienkovanie a učenie na nočník.

Učenie na nočník si naplánujte na obdobie, keď je drobec zdravý, netrápia ho zúbky a je v pohode.

Rozdiel medzi cikaním a kakaním

Proces cikania a kakania oddeľte.

Veľa detičiek zvládne cikanie v rámci odplienkovania úplne hladko.

Oveľa častejšie pri odplienkovaní spôsobuje problémy kakanie.

Deti môžu dlho odmietať kakanie do nočníka alebo záchodíka a uprednostňujú kakanie do plienky alebo spodného prádla.

Dieťa bolo dlho zvyknuté, že ak má na sebe plienku, môže potlačiť a nemusí nič zadržiavať.

Problémom môže byť, že ste s učením na nočník začali vo vyššom veku.

Moja trojročná dcérka má stále problém s kakaním do nočníka alebo WC.

Bez plienky je samozrejme už niečo vyše roka, s malou potrebou nemala nikdy problém, neodmietala ani nočník, ani WC, plienku nemá ani počas spánku.

Avšak problém bol, že odmietala sa vykakať do nočníka, takže na kakanie si stále vypýta plienku, a čo je horšie, zvykla si kakať postojačky, čo som ja samozrejme vôbec za problém vtedy nepovažovala.

Ale akokoľvek ju vediem k tomu, aby sa vykakala do nočníka, úplne odmieta, skúsila som už všetko možné.

Dokonca mám pocit, že ona nevie kakať v sede, takže som skúsila dať jej plienku a posadiť na nočník, ani tak sa nevykakala.

Ako podporiť kakanie do nočníka

Príjem potravy spúšťa tráviaci proces nielen u detí, ale aj u dospelých.

Približne 20 minút po najedení je vyššia „pravdepodobnosť úspechu“, pretože telo je pripravené na vyprázdňovanie.

Ak máte dieťatko, ktoré zrovna nie je fanúšikom sedenia na nočníku, dohodnite sa s ním vopred na čase, ktorý chcete, aby sa pokúšalo vykakať.

Ten potom nastavte na časovači, napríklad na dve minúty.

Pri kakaní má mať dieťatko chodidlá položené na zemi.

Myslite na to pri výbere nočníka.

Ak náhodou chodí dieťatko pravidelne kakať na klasický záchod, dajte mu tam schodíky.

Za problémy s vyprázdňovaním býva veľakrát psychický blok dieťatka, vyhnite sa preto zahanbovaniu alebo trestaniu.

Za problémami s kakaním môže byť aj to, že pre dieťatko je kakanie jednoducho bolestivé, a preto uprednostňuje stolicu zadržiavať.

Jedálniček dieťatka má preto obsahovať dostatok vlákniny, napríklad zeleninu, sušené ovocie a celozrnné pečivo.

Naopak, je potrebné vyhýbať sa vyprážaným a ťažkým jedlám.

Rodičia robia často chybu, keď reagujú na akúkoľvek špinu výrazom „to je kako“.

Deti by mali mať v zásade dobrú predstavu o svojom tele a o tom, čo z neho vychádza.

Keď je špina hodnotená ako „kako“, nemá sa jej chytať, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa dieťa zhrozí, keď v nočníku uvidí, čo z neho vyšlo, a dostane blok.

Takže to skutočné „kako“ treba brať prirodzene, nevyjadrovať zhnusenie, ale jemne prejaviť potešenie, že sa dieťatko vykakalo.

Nechváliť prehnane, aby potom v súvislosti so vzdorom dieťatko nezačalo robiť presný opak toho, na čom nám tak záleží.

Zadržiavanie stolice a rituály

Zlozvyky prichádzajú spolu s nevhodnou taktikou odúčania od plienok.

Za neschopnosťou vykakať sa inde ako doma väčšinou tkvie prílišné ritualizovanie potreby, napríklad pri čítaní kníh, pozeraní televízora a podobne.

Dieťa potom, keď túto špecifickú situáciu nemá, zadržiava potrebu a niekedy to končí zápchou.

Keď si konečník zvykne na zadržiavanie, zväčší svoj objem - roztiahne sa a nabudúce udrží oveľa dlhšie stolicu, ktorá tam za tú dobu stuhne.

Častý problém, pre ktorý lekári posielajú deti k nám, je práve zadržiavanie stolice.

Schovávanie sa a kakanie do plienky za skriňou je tiež časté a opäť vyplýva z úzkosti zo samotného kakania, nezvládnutého procesu odovzdania dôvery, že to zvládne aj bez plienky.

Schovávanie sa s nočníkom alebo veľká potreba len do plienky sa dajú meniť, keď postupne znižujete dĺžku čítania alebo pobytu pri televízore, keď kakanie nebude mýtom a začnete ho vnímať ako prirodzenú vec, za ktorú sa dieťa ani nikto nemusí hanbiť.

Bezplienková komunikačná metóda

Vplyv BKM nie je ešte vedecky overený, no viacero autorov sa skôr prikláňa k tomu, že včasný tréning na nočník je zbytočnou záťažou pre malé bábätko, ak je potrebné, aby zadržiavalo a počkalo si, kým mamina zachytí jeho signál.

Ak dieťa nezadržiava, je BKM o odchytávaní moču, nie o skutočnom odučení od plienok.

Pravé odplienkovanie nie je odchytávanie moču a stolice, ale schopnosť dieťatka postrehnúť moment nutkania a vypýtať sa na nočník.

Z môjho pohľadu je to zbytočná záťaž pre bábätko aj pre maminku, i keď ju celkom neodsudzujem.

Neexistuje overená metóda, ktorá prinúti dieťa pýtať sa na nočník.

Letné a iné obdobie roka

Letné obdobie je praktické na nácvik z dôvodu tepla, ale nie je prekážkou ani ktorékoľvek iné obdobie v roku.

Ideálne je dieťa učiť na nočník, keď je teplo, môže behať nahé a samo nočník použiť, keď to bude potrebné.

Letné počasie však nie je podmienkou úspechu.

Najčastejšie chyby rodičov

  • Plienky striedavo dávajú a nedávajú.
  • Dieťa nútia sedieť na nočníku príliš dlho.
  • Na nehody reagujú krikom, hnevom, vyhrážkami alebo trestami.
  • Dieťa zahanbujú za cikanie alebo kakanie.
  • Každú špinu označujú ako „kako“.
  • Príliš často dieťa kontrolujú a posielajú ho na nočník.
  • Vytvoria príliš úzky rituál spojený s konkrétnou miestnosťou, televízorom alebo čítaním.
  • Odplienkovanie začnú v období choroby, sťahovania, dovolenky alebo iného situačného stresu.

Čím dlhšie maminy kontrolujú dieťa a posielajú ho, tým dlhší je proces samostatnej regulácie potreby dieťatkom.

Buďte trpezlivé, vydržte prechodné obdobie pocikávania a nepripomínajte stále deťom, že sa majú ísť vycikať.

Pri odplienkovaní je dôležité, aby bol rodič ten, ktorý má situáciu pod kontrolou.

Myslite na to, že odplienkovanie je proces a trpezlivosť je vaša veľká výhoda.

Odplienkovanie mimo domova

Častým zlozvykom u detí je aj to, že nočník sa naučia používať len doma a na iných miestach s tým majú problém.

Dôvodom je, že dieťa si vytvorilo rituál v spojitosti s určitou špecifickou situáciou, pozeraním televízora, spievaním alebo pri čítaní knihy.

Ak sú nejaké problémy v odplienkovaní, nemali by rodičia o nich otvorene hovoriť ani pred druhými ľuďmi, lebo dieťa si problém privlastní a potom sa ho ťažšie „vzdáva“.

Podmienkou pre prijatie dieťaťa do materskej školy je práve to, že sa musí vypýtať na toaletu a nesmie mať plienky.

Áno, väčšina detí sa to do troch rokov naučí, s výnimkami detí s vážnymi emocionálnymi problémami a detí so zdravotným znevýhodnením, keď lekár určí organickú príčinu nedostatočnej kontroly zvieračov.

Ostaňme napriek pripomienkam v pokoji - ešte sa nenašlo zdravé dieťa, ktoré by šlo pri pozorných rodičoch s plienkami do školy.

Keď dieťa nechce na nočník kakať

Cikanie do plienky je už minulosťou, no problém, aby dieťa na nočníku vykonalo aj veľkú potrebu, pretrváva? Nie ste prvý ani posledný rodič, ktorý takýto problém rieši.

Zvyčajne je cesta ku kakaniu rovnako ako k cikaniu na nočníku prirodzená, no ak nie, vyžaduje si to trpezlivosť.

Staršie deti, okolo 2 až 2,5 roka, si k plienke dokážu vytvoriť citovú väzbu, čo môže byť problém.

Zmena je pre dieťa stresujúca, preto radšej čaká na to, kým dostane plienku, do ktorej vykoná potrebu.

Podstatné však je komunikovať s dieťaťom a vysvetliť mu, že na plienku už je veľké a na toto slúži nočník.

Treba dať dieťaťu dôveru, nebáť sa o neho, či to zvládne, sú to kompetencie primerané veku a neurofyziologickému zreniu a úspešné zvládnutie odplienkovania dáva dieťaťu pocit väčšej kontroly nad sebou.

Čo môže pomôcť pri každodennom učení

  1. Pripravte dieťaťu vhodný nočník alebo redukciu na toaletu.

  2. Rozprávajte s ním o cikaní a kakaní prirodzene a bez zahanbovania.

  3. Ukazujte mu používanie toalety vlastným príkladom.

  4. Nechávajte nočník na dostupnom mieste.

  5. Trénujte krátke sedenie, najprv oblečené, potom bez nohavíc a nakoniec naholo.

  6. Plienky obmedzte na minimum, napríklad len na spanie.

  7. Pri nehode pokojne pomenujte, čo sa stalo.

  8. Za úspech dieťa pochváľte, no nepreháňajte to.

  9. Pri odmietaní netlačte a podľa potreby skúste inú pomôcku alebo krátku prestávku.

Podporte odplienkovanie zrušením „normálnych“ plienok so suchým zipsom a použite plienkové nohavičky, podľa zváženia na striedačku s normálnym oblečením.

Cikať do plienky je pre dieťatko pohodlné. Uľahčite mu prechod na nočník a neobliekajte mu nohavice na gombík či zips.

Ak dieťa nezvláda nočník, môže mu vyhovovať zmenšovací „sedák“ na záchode.

Niektoré deti odmietajú nočník, ale vyhovuje im zmenšovací „sedák“ na záchode.

Čas, pokoj a dôslednosť

Odplienkovanie je proces, každé dieťatko ho zvláda inak.

Dlhšia doba, samozrejme, nie je problémom a vytvorenie si takýchto rituálov často trvá dlhšie, než by si rodičia želali.

Niektorým drobcom sa to podarí skôr, iným neskôr.

Všetko závisí od metódy odplienkovania a vytvorenia si určitých návykov v procese učenia na nočník, keď sa plienky stávajú minulosťou.

Vytváraním si určitého rituálu sa u dieťaťa tvorí v mozgu asociácia, že ak chce cikať alebo kakať, upozorní na to.

Následne dieťa určitým signálom dáva najavo svoju potrebu.

Nie každé dieťa sa na nočník bude pýtať samo.

Dôležité je už v počiatkoch učenia na nočník u dieťaťa vytvárať asociácie, že nočník je tu na cikanie a kakanie.

Buďte však trpezliví a podporujte vaše dieťatko v pokoji.

Váš čas príde.

Musím ísť na nočník | Pesnička na tréning na nočník | EP21 | Detské riekanky a pesničky pre bábätká | LiaChaCha

tags: #po #cikani #do #nocnika #sa #objavi