Porovnanie videnia zvierat a človeka

Zrak je jedným zo základných zmyslov, ktorý oboznamuje živé organizmy s okolím. Zásluhou tohto zmyslu môže reagovať na dané prostredie, prispôsobovať sa mu, chrániť sa pred hroziacim nebezpečenstvom.

Zrak je jedným z najdôležitejších zmyslov, ktorý ľuďom a ostatným tvorom umožňuje orientáciu vo svete. A aj keď je náš zrak veľmi dobre vyvinutý, zvieratá majú odlišné spôsoby videnia, ktoré sú často dokonalejšie než tie naše. Evolúcia totiž prispôsobila zvieracie oči tak, aby im v prirodzenom prostredí poskytovali maximálne výhody.

Prečo sa videnie zvierat líši od ľudského

Videnie patrí medzi základné vnemy umožňujúce rozoznávať svetlo, farby a tvary a orientovať sa v priestore. Rozdielnosti v zrakových schopnostiach vznikali na základe prirodzených potrieb daného živočíšneho druhu.

Kým pre niektorých je pre prežitie esenciálny ostrý zrak, u nočných predátorov je to zase videnie aj v zlých svetelných podmienkach, u ďalšieho druhu registrácia pohybu aj na veľké vzdialenosti a podobne. Práve tieto faktory vplývali na to, ako vidia zvieratá.

Pre človeka predstavuje zrak najdôležitejší zmysel. Mnohé zvieratá majú veľmi rozvinuté aj ďalšie zmyslové orgány, ktorými dokážu do určitej miery vykompenzovať prípadnú stratu zraku.

Bez ohľadu na rôzne anatomické a funkčné odlišnosti predstavuje oko jedinečný orgán umožňujúci rôznym živočíšnym druhom vidieť svet okolo seba podľa jeho špecifických potrieb.

Porovnanie ľudského a zvieracieho oka

Ako funguje ľudské a zvieracie oko

Svetlo prechádza cez sústavu priehľadných častí oka (slzný film, rohovka, predná očná komora, šošovka a sklovec) na sietnicu, kde sa svetelný signál premení na elektrický impulz. Ten sa nervovými vláknami prenesie do mozgovej kôry a mozog následne vytvorí obraz.

Sietnica je štruktúra oka nachádzajúca v zadnom segmente oka. Obsahuje 2 typy fotoreceptorov citlivých na svetlo. Kužele sú zodpovedné za farebné videnie a čapíky za vnímanie pohybu a svetla.

Ďalším významným faktorom kvality videnia sú špecializované bunky nazývané fotoreceptory, ktoré sa nachádzajú vo vnútri oka. Tie zachytávajú videný obraz a vysielajú signály do mozgu.

Základom videnia vôbec sú chemické reakcie v sietnici. Sietnica je miestom premeny svetelnej energie na takú formu energie, ktorú vnímame ako zrakové vnemy.

V sietnici stavovcov sú napr. tri vrstvy neurónov. Živočíchy, žijúce v tme, majú prevahu tyčiniek a naopak, denné živočíchy prevahu čapíkov.

Ostrosť videnia človeka a zvierat

Ostrosť zraku určuje, ako dobre dokáže oko rozlíšiť jemné detaily a oddeliť blízko seba ležiace predmety. Nie je to to isté ako zväčšenie, ktoré len spôsobuje, že sa objekt zdá byť bližší, ale nie ostrejší.

Ľudské videnie patrí k najostrejším, zvieratá vnímajú svet zvyčajne ďaleko rozmazanejšie. Vynikajúcou zrakovou ostrosťou sa však môžu pochváliť dravé vtáky, ktoré vidia ostro svoju korisť aj z výšky 3 kilometrov.

Dravce majú oveľa lepšiu ostrosť zraku ako my. To znamená, že ich zrak je oveľa ostrejší.

Vďaka tejto väčšej zrakovej ostrosti dokážu dravé vtáky vidieť detaily až na desaťkrát väčšiu vzdialenosť ako my.

Dá sa povedať, že oči dravých vtákov sa od našich až tak nelíšia, ale takmer všetky ich dôležité časti sú lepšie ako naše.

Napríklad relatívna veľkosť oka je veľmi dôležitá pre kvalitu videnia, čím väčšie, tým lepšie, pretože prepúšťa oveľa viac svetla.

Ak by naše oči boli vzhľadom na našu hlavu rovnako veľké ako oči dravých vtákov, boli by veľké asi ako tenisové loptičky.

Miesto najhustejších fotoreceptorov, takzvaná žltá škvrna ľudského oka, má asi 160 000 fotoreceptorov na milimeter štvorcový; u kane je to viac ako milión.

Okrem toho sú tieto fotoreceptory rozmiestnené na oveľa väčšej ploche ako u ľudí. Predstavte si mobilný telefón s iba niekoľkými pixelmi - to je človek v porovnaní s dravcom!

Podľa metódy „cycles per degree“, teda počet cyklov v stupňoch, je ľudské oko schopné rozoznať v priemere 60 párov čiar. Podobne sú na tom napríklad šimpanzy.

Lepšie vidí len niekoľko druhov vtákov, ktoré dokážu ostro rozoznať až dvojnásobné množstvo čiar.

Medzi vtáky s najostrejším videním patrí napríklad orol klinochvostý, ktorý rozozná až 140 párov čiar, vďaka čomu zbadá svoju obeť aj z obrovských výšok.

Väčšina ostatných operencov, ale napríklad aj ryby dokážu rozoznať len 30 párov čiar. Horšie ako človek sú na tom aj slony, tie rozoznajú ostro len 10 párov čiar.

ŽivočíchRozlíšenie
Človek60 párov čiar
Šimpanz60 párov čiar
Orol klinochvostý140 párov čiar
Väčšina ostatných operencov30 párov čiar
Ryby30 párov čiar
Slon10 párov čiar

Pes síce má farebne limitované videnie a na blízko vidí malé predmety rozmazane, ale v porovnaní s človekom má zrak predsa len vycibrený vo viacerých iných oblastiach.

Evolučne sa im schopnosť vidieť prispôsobovala pre ich využitie na lov a hľadanie koristi. Preto sú ich oči mimoriadne citlivé na pohyb objektov v diaľke.

Pohyb na diaľku zaregistrujú 10 až 20-krát (v závislosti od plemena) presnejšie ako človek.

Podľa jednej publikovanej štúdie zahrňujúcej 1440 psov 90 plemien sú niektoré plemená psov predisponované ku výraznejšej krátkozrakosti.

Patrí k nim nemecký ovčiak, rotvajler, kólia, malý bradáč, či toy pudel.

Medzi psy s chybou ďalekozrakosti patria prevažne austrálsky ovčiak, aljašský malamut a bovier.

Podľa inej štúdie 53% nemeckých ovčiakov je krátkozrakých a potrebovali by okuliare s dioptriami od -0,5 a viac.

Vnímanie svetla a videnie v tme

Zvieratá i ľudia zachytávajú svetelné spektrum nachádzajúce sa v rozmedzí medzi 380-760 nm.

Avšak zrakový systém umožňuje niektorým vtákom vidieť tiež časť ultrafialového spektra. Poniektoré hady dokonca vedia pozorovať aj infračervené svetlo vyžarované telom.

Domáce zvieratá, najmä mačky sa zase dobre adaptujú na nočné videnie. Mačacie oko vníma svetlo až 7x citlivejšie oproti ľudskému oku.

Aj keď zrak mačiek nie je tak ostrý ako ten náš, majú výhody, ktoré by sme im mohli závidieť.

Mačky, ako noční tvorovia, majú oči dokonalo prispôsobené do tmy. Ich sietnica je totiž zostavená inak - na rozdiel od nás majú omnoho väčšie množstvo tyčiniek.

Tyčinky reagujú na nižšiu intenzitu svetla, avšak oproti čipkom nerozoznávajú farby.

Zároveň majú mačky na sietnici špeciálnu vrstvu nazývanú „tapetum lucidum“, ktorá funguje ako zrkadlo - vracia svetlo späť na sietnicu, a tým zlepšuje videnie za šera.

Vďaka tejto vrstve si môžeme povšimnúť žiariace oči v tme.

Ďalším dôvodom je existencia špecifickej štruktúry „Tapetum lucidum“.

Ide o odrazovú vrstvu vysokoreflexných buniek nachádzajúcu sa za sietnicou u mnohých druhov zvierat.

„Tapetum lucidum“ odráža každé prichádzajúce svetlo opäť na sietnicu a toto „znovu použitie“ svetla výrazne zefektívňuje videnie aj pri slabom osvetlení.

Prítomnosť tejto očnej štruktúry napr. u mačiek spôsobuje, že im za určitých okolností v tme žiaria oči.

Ľudia Tapetum lucidum nemajú, aj preto je ich videnie v slabších svetelných podmienkach horšie.

Psy vidia v noci, v šere a pri slabom osvetlení lepšie ako ľudia, a horšie ako mačky.

Ak sú však v úplnej tme, nevidia nič. Rovnako ako človek.

Pes dokáže vidieť v šere a v prítmí lepšie, ako človek.

Na rozdiel od človeka viacero živočíchov dokáže vnímať aj to spektrum farieb, ktoré je pre nás neviditeľné. Máme na mysli videnie pomocou ultrafialového a infračerveného svetla.

Čapíky, tyčinky a farebné videnie

Vnímanie farieb zabezpečujú čapíky, zatiaľ čo tyčinky sa podieľajú najmä na vnímaní pohybu a svetla.

Človek má tri typy čapíkov. Každý je senzitívny na jednu farbu: červenú, zelenú a modrú (trichromatické videnie).

Všetky ostatné farby vznikajú skladaním týchto troch základných farieb.

Človek dokáže rozlíšiť až 250 farebných tónov a asi 1000 zmiešaných farieb. K tomu treba prirátať ešte asi 300 odtieňov sivej farby od čiernej až po bielu.

Oproti ľuďom majú zvieratá obmedzenejšiu schopnosť vnímania palety farieb.

Väčšina z nich je dichromatická (na videnie využívajú len 2 typy čapíkov).

U psov a mačiek sa červená a zelená farba javia ako rôzne odtiene šedej. Koňom zase podobne splýva oranžová a modrá farba.

Príčinou obmedzenej schopnosti vnímania farebnej škály u zvierat je nízke zastúpenie čapíkov zodpovedných za vnem farieb.

Ako vidí pes

Pokusy ukázali, že pes na farby reaguje. Venuje im väčší dôraz, ako napríklad vzorom na predmetoch.

Psy majú iba dva druhy čapíkov: modrý a žltý (dichromatické videnie).

Psie videnie sveta je podobné ľudskej farbosleposti.

Ak váš psík nevidí červenú hračku v zelenej tráve, nehnevajte sa na neho…

Pre hry a výcvik používajte hračky a predmety v modrej, fialovej, žltej.

Ako vidí mačka

Na druhú stranu mačky nevidia tak dobre cez deň. Sú krátkozraké, a tak vzdialenejší obraz vidia rozmazane.

Okrem toho sú čiastočne farboslepé.

Podobne sú na tom aj psy. Majú dobré nočné videnie, avšak farebné spektrum je značne obmedzené.

Farebné videnie iných živočíchov

Farebný rozsah zrakových buniek nemajú všetky živočíchy taký ako človek. Z hľadiska spektra môže byť posunutý buď doprava, alebo doľava.

Napríklad pri včele sú farby posunuté smerom k ultrafialovej oblasti. Včela vníma zelenú, modrú a pre nás neviditeľnú ultrafialovú, kým červenú farbu vôbec nevníma.

Málokto vie, že tie farby kvetov, ktoré my vidíme ako červené, nie sú pre včelu vôbec červené.

Kvety ohnice, repky a horčice vníma človek len ako žlté, kým pre včelu je žltá iba ohnica.

Repka, odrážajúca iba čiastočne ultrafialové svetlo, má slabý červankastý nádych, a horčica, ktorá výrazne odráža ultrafialové svetlo, je purpurovočervená.

Kvety, ktoré my vidíme ako biele, vidí hmyz, schopný vnímať farby, v ultrafialovej oblasti úplne v iných farbách, napr. modrozeleno.

Vďaka štyrom druhom farebných receptorov sú vtáky schopné vidieť širšie spektrum farieb, vrátane ultrafialového svetla, ktoré je pre nás neviditeľné.

Schopnosť vidieť UV svetlo im pomáha pri hľadaní potravy, identifikácii partnerov a orientácii.

Väčší rozsah farebného spektra majú kone, jelene, ovce, žirafy a niektoré iné.

Napríklad je známe, že kone veľmi dobre reagujú na žltú a zelenú farbu.

Možno najdokonalejší zmysel pre rozlišovanie farieb majú opice, ktoré vidia farby podobne ako človek.

Doteraz nevieme, aké farby dokážu vidieť i veľmi známe zvieratá (psy, mačky, králiky, myši a iné).

Videnie dravých vtákov

Vtáčí zrak je jedným z najlepších v celej živočíšnej ríši. Nie nadarmo sa hovorí: „vidí ako sokol“.

Vtáky majú vďaka výborne vyvinutej sietnici, ktorá obsahuje omnoho viac fotoreceptorových buniek než ľudské oko, neuveriteľne ostrý zrak.

Tieto príklady patria medzi hlavné, ale nie jediné dôvody, prečo sú orlie oči oveľa lepšie ako naše.

Najmä v prípade, ak sa zrak časom oslabuje a bez okuliarov sme stratení. Zvieratá sú na tom o niečom lepšie.

Napríklad, keby sa orol díval na svet ľudskými očami, pripadal by mu rozmazaný a len ťažko by dokázal loviť.

Právom sa teda ľudia, ktorí vidia aj to, čo netreba, prirovnávajú k orlom.

Zorné pole a priestorové videnie

Zorné pole je časť priestoru, ktorý vidíme jedným okom bez toho, aby sme zmenili smer pohľadu.

U človeka predstavuje uhol videnia 190 stupňov, podobne je na tom mačka.

Pes pri pohľade pred seba celkovo zachytáva až 240 stupňov z celkových 360 stupňov.

Maximálny zorný uhol u človeka je 190 stupňov. U psa to môže byť až 250 stupňov.

Ešte lepší zrakový prehľad okolo seba má kôň, pretože slepá časť jeho zorného poľa predstavuje len 3 stupne.

Rekordérmi sú niektoré vtáky s 360-stupňovým zorným poľom.

Veľmi dôležitý je však aj stredový uhol. Je to uhol, kde sa pretínajú línie oboch očí.

U človeka to je približne 140 stupňov. V tomto priestore môže človek sledovať predmety oboma očami naraz a videnie je detailnejšie (binakulárne videnie).

U psov je stredový uhol iba cca 60 stupňov. U niektorých plemien môže byť aj menší.

V tomto prípade je vo výhode človek, pretože má väčšie centrálne zorné pole.

Pes má však väčší uhol priestorového videnia. Zachytí v bočnom priestore viac.

Rozdiely sú spôsobené veľkou typovou variabilitou, veľkosťou a tvarov lebiek.

Medzi plemenami psov sú rozdiely aj v mieste uloženia očí v lebke. Všimnite si napríklad rozdiel medzi mopsom a labradorom.

Binokulárne videnie, teda schopnosť spojiť obrazy oboch očí naraz v jeden zmyslový vnem, je u psa približne 60 stupňov.

Na rozsah binokulárneho videnia má vplyv formovanie lebky a umiestnenie očí, preto sa u rôznych plemien psov tieto údaje líšia.

Umiestnenie očí bližšie k sebe (napr. u mopsa) poskytuje väčší stupeň binokulárneho videnia oproti tým psom, ktoré ich majú ďalej od seba (napr. chrty, kólie).

U mačiek má binokulárne videnie rozsah 140 stupňov.

Vnímanie pohybu

Zvieratá na rozdiel od ľudí ďaleko senzitívnejšie vnímajú pohybujúce sa objekty oproti stacionárnym.

Príčinou tohto stavu je skutočnosť, že v sietnici domácich zvierat dominujú tyčinky. Tie sú okrem iného zodpovedné za vnímanie pohybu.

Uvádza sa, že pri dennom svetle dokáže pes zaregistrovať pohybujúci sa objekt na 900 metrov, ale stacionárny predmet zachytia len na malú vzdialenosť.

Psy však dobre vnímajú pohyb aj v horších svetelných podmienkach. Podobne sú na tom aj mačky.

Televízny signál je súhrn rýchlo po sebe nasledujúcich obrazov (bliknutí).

Ľudské oko je schopné vnímať televízny obraz plynulo pokiaľ je frekvencia televízneho signálu vyššia ako 20 bliknutí za sekundu.

Pri nižšej frekvencii by obraz pôsobil pre nás trhavo a nepríjemne, zachytávali by sme záblesky.

Pes reaguje na blikot obrazovky ďaleko citlivejšie ako človek. Zachytáva obraz o frekvencii 80 Hz (t. j. 80 x bliknutie za sekundu) stále ako blikanie.

Teda to, čo sa ľuďom už javí ako plynulý obraz, pes pozoruje stále ako prudké blikanie.

Ak chceme, aby bolo pre psa sledovanie televízneho programu komfortné bez blikania, musí mať televízor frekvenciu nad 100 Hz.

Dnešné televízory s veľmi vysokou frekvenciou obrazu (aj 4500 Hz) umožňujú teda psom, samozrejme za predpokladu, že by o to prejavili záujem :-), nerušené pozeranie televíznej obrazovky.

To pri starých obrazovkách možné nebolo.

Videnie hmyzu

Oči hmyzu sa zásadne líšia od očí iných zvierat. Väčšina druhov hmyzu má zložené oči, ktoré sa skladajú z tisícov drobných jednotiek.

Každá jednotka zachytí určitú časť obrazu a dohromady tvoria výsledný mozaikový obraz.

Vďaka vnímania obrazu ako množstva drobných častí majú široké zorné pole a veľmi rýchlu reakciu na pohyby.

Dospelý hmyz má väčšinou jeden pár zložených očí, ktoré sa skladajú z mnohých ommatídií (drobných jednoduchých očiek).

Jednotlivé ommatídiá sa skladajú zo sietničky, skupiny zmyslových buniek, obklopujúcich tyčinku citlivú na svetlo (tzv. rabdom).

Šošovka a svetlolomný kryštálový kužeľček vytvárajú v ommatídiách svetlo-lomné zariadenie a sietnička (retinula) ich sietnicu.

Nervové vlákna všetkých ommatídií sa spájajú do zrakového nervu.

Zložené oko hmyzu predstavuje veľmi zaujímavý „prístroj”, ktorý je dôležitý pre životné procesy.

Predovšetkým hmyz ním registruje tie predmety, ktoré sú bezprostredne dôležité pre zachovanie druhu v prírode.

Napríklad včelie oko rozdeľuje obraz na jednotlivé diely. Každé z asi 5000 jednotlivých ommatídií pozoruje len svoju, približne dvojstupňovému až trojstupňovému uhlu zodpovedajúcu časť obrazu.

Keď sa chce letiaci hmyz orientovať podľa slnka, vidí ho v danom okamihu len jedno ommatídium.

To mu umožňuje merať svoj kurz relatívne k slnku, a tak sa orientovať podľa jeho polohy.

Aj niektorý hmyz je schopný vidieť UV svetlo.

Okrem zložených facetovaných očí má hmyz ešte tri veľmi malé bodové očká, tzv. ocelly.

Napríklad včela tento orgán potrebuje, aby si zistila absolútnu intenzitu denného svetla.

Keby vyletela z úľa zavčas rána, nedokázala by za šera rozoznávať vyhľadávané kvety ani z veľmi blízkej vzdialenosti.

Toto meranie intenzity svetla má najväčší význam pre včelu v predvečerných hodinách.

Keby sa včela vydala na cestu za medom neskoro, už za súmraku, nedokázala by sa vrátiť do úľa a mohla by zahynúť.

Tento „luxmeter” je taký presný, že napríklad na posledný večerný let sa včela vydá pri väčšej intenzite svetelnosti než na prvý ranný štart.

Včela totiž už dopredu „ráta” s úbytkom svetla pri svojom poslednom večernom lete.

Videnie hadov, rýb a hlbinných živočíchov

Niektoré druhy hadov sú schopné vnímať infračervené žiarenie, vďaka čomu dokážu lokalizovať korisť aj v úplnej tme, vyhýbať sa predátorom a vyhľadávať miesta, kde sa môžu vyhrievať.

Mnohé druhy červov, lastúrnikov alebo rýb majú v koži zmyslové bunky, reagujúce na svetlo.

Sú to zrakové bunky, veľmi podobné zrakovým bunkám v oku, ale bez optického „vybavenia“.

Ich úlohou je vyslať do mozgu správy o intenzite svetla, ktorú zaregistrovali.

Tieto bunky im oznamujú, či náhodou nenechali napospas časť svojho tela ako vnadidlo pre nepriateľov.

Napríklad batyskafy umožnili nazrieť do nesmierne zaujímavého sveta, v ktorom sú živočíchy odkázané buď na vnímanie svetelných zariadení rôznych živočíšnych druhov, alebo iba na svoj citlivý čuch a hmat.

Takéto „chladné“ svetlo umožňuje množstvo farebných odtieňov, ktoré sa v rôznych časových intervaloch zapaľujú a zhasínajú.

Niektoré druhy ho môžu používať aj ako návnadu pri love svojej koristi.

Preto aj oči väčšiny druhov hlbinných živočíchov sú veľké, aby dokázali zachytávať a spracúvať zaregistrované svetlo na príslušné informácie.

Vývoj zrakových orgánov v živočíšnej ríši

Najjednoduchšie zrakové orgány, vnímajúce viditeľné svetlo, majú niektoré bičíkovce (Flagellata).

Tieto najprimitívnejšie zrakové orgány sa nazývajú očné škvrny alebo stigmy.

Niektoré ďalšie prvoky majú oveľa väčšiu stigmu ako červenoočko.

Skladá sa z pohárikovitého zhluku pigmentu, kde je vnútri uložené priehľadné zrnko škrobu, ktoré má funkciu šošovky a pigment robí clonu proti nadbytku svetla.

Mechúrniky (Coelenterata) majú už komplikovanejšie zrakové orgány.

Pri medúzach sú to napr. jednoduché očné škvrny, ktoré tvoria bunky dvojakého druhu.

Jedny sú zmyslovo-sietnicové, spojené s nervovými vláknami, druhé zasa pigmentové bunky, ktoré spolu tvoria očnú škvrnu.

Premiestenie oka z povrchu tela do hĺbky má ochranný význam pred rôznymi mechanickými vplyvmi.

Okrem toho sa preliačením oka zväčšuje množstvo sietnicových buniek, a tým aj povrch vrstvy citlivej na svetlo.

Hoci je toto oko svojou stavbou už pomerne komplikované, podľa väčšiny odborníkov dokáže rozlíšiť iba svetlo a tmu.

Druhý typ očí, tzv. inverzné oči sú komplikovanejšie ako predchádzajúce.

Tvoria ich pigmentové poháriky. Do dutiny pohárikov svojím koncom vyčnievajú sietnicové bunky, s veľkým množstvom tyčiniek citlivých na svetlo.

Z opačných koncov buniek sietnice idú smerové vlákna, ktoré sa spájajú do zrakového nervu.

Takéto oči mávajú niektoré druhy ploskúl, ale ich funkcia je ešte stále rovnaká - rozlišujú svetlo a tmu.

Ďalší typ očí, tzv. konverzné má väčšina červov.

Sietnica ich očí sa skladá z buniek dvojakého druhu. Jedny bunky sú citlivé na svetlo.

Dutina zrakového pohárika je vyplnená svetlolomnou šošovkou.

Niektoré máloštetinavce (Oligochaeta) majú i v pokožke bunky citlivé na svetlo, ktoré pomáhajú rozlišovať svetlo a tmu a na rozdiel od pravých zrakových orgánov ich nesprevádzajú pigmentové bunky.

Skoro všetky mäkkýše (Molusca) majú jeden pár očiek.

Svojou stavbou sú to buď jednoduché očné jamky, alebo zložité očné vačiky so šošovkou a sklovcom.

Osobitne komplikované oči majú hlavonožce.

Majú tzv. nepárové naupliové očko, typické najmä pre naupliovú larvu, hoci sa vyskytuje aj pri dospelých jedincoch.

Naupliové očko vzniká splynutím troch-štyroch očných pohárikov s jednou vrstvou sietnicových buniek.

Dutinu pohárika, obráteného na povrch tela (inverzné oči), vypĺňa svetlolomná šošovka.

Väčšina kôrovcov však má jeden pár zložených očí.

Videnie motýľov a spracovanie obrazu v mozgu

Vedcov fascinuje fakt, že motýle nevidia, aký vzor má na krídlach ten druhý motýľ, vták to však dokáže rozoznať veľmi jasne.

Vedcom sa túto záhadu ešte nepodarilo rozlúštiť, myslia si však, že existuje akýsi proces následného spracovania v mozgu.

Zatiaľ však dokážu pracovať len s očami, kým sa im podarí odhaliť, akým spôsobom sa zachytený obraz premieta v mozgu, potrvá to zrejme ešte nejaký čas.

Farby, navigácia a orientácia v priestore

Videnie farieb predstavuje podľa doterajších znalostí najmenej dvojstupňový proces.

Zrakové bunky pracujú podľa princípu troch farieb. Za nimi nervová sústava na základe vzruchu a útlmu spracúva signálny kód pre vnem rôznych farieb.

Zrakové orgány majú okrem funkcie videnie i navigačnú funkciu na orientovanie sa živočíchov v priestore, ako i pri jeho cestách za potravou a sťahovaní.

Slnečný kompas umožňuje živočíchom, aby sa pri svojich cestách dokázali vrátiť na svoje miesta alebo do bezpečných úkrytov.

Schopnosť presne zamerať slnko má rovnaký princíp pri drobnom kôrovcovi, včele alebo poštovom holubovi a albatrosovi.

Niektoré drobné kôrovce si dokážu zachovať proti slnku dva orientačné uhly - priamo k nemu a ďalší v pravom uhle.

Určité druhy hmyzu majú schopnosť zväčšovať počet uhlov, schopných zamerať svoju dráhu k polohe slnka.

Niektoré druhy hmyzu dosiahli počas vývoja takú schopnosť, že svoj kurz korigujú každých 10 minút o 2,5″, čo je vlastne uhol, ktorý zvierajú dve susedné očká v zloženom oku hmyzu.

Záhada letov sťahovavých vtákov zo svojich hniezdisk na vzdialené miesta do oblasti prezimovania, počas ktorých prekonávajú niekoľkotisíc kilometrov dlhé cesty a dokážu sa vrátiť späť do svojho hniezda, dlho vzrušovala myseľ nielen odborníkov, ale i všetkých ľudí.

Vo vtáčom oku je zaujímavý orgán, ktorý je v mieste, kde vstupuje zrakový nerv do sietnice.

Nazýva sa hrebienok a predpokladá sa, že je orgánom, ktorým vták meria uhol polohy slnka.

Podľa výsledkov výskumu ornitológov vták dopravený na iné miesto si vo vzduchu dokáže vo veľmi krátkom čase zmerať výškový uhol slnka nad obzorom, ktorý porovnáva s uhlom slnka v rovnakom dennom čase v jeho pôvodnom stanovišti.

Okrem toho si musí pamätať dôležité orientačné body na Zemi, najmä v blízkosti jeho pôvodného stanovišťa.

Vo výskume otázok navigácie živočíchov je ešte veľa nejasností, ktoré si vyžadujú veľa času a trpezlivosti.

Prečo si sovy prinášajú do hniezda živé hady – a nikdy ich nejedia

Rozdiely videnia medzi človekom, psom a mačkou

VlastnosťČlovekPesMačka
Farebné videnieTrichromatické videnieDichromatické videnieObmedzené farebné spektrum
Videnie za šeraHoršieLepšie ako človekLepšie ako pes
Zorné pole190 stupňov240 až 250 stupňov190 stupňov
Binokulárne videniePribližne 140 stupňovPribližne 60 stupňov140 stupňov
Vnímanie pohybuDobré10 až 20-krát presnejšie na diaľkuVeľmi citlivé

Prečo má každý druh iný typ zraku

Rozdiely v zraku nie sú náhodné. Každý živočíšny druh si počas vývoja vytvoril taký zrakový systém, ktorý najlepšie zodpovedá jeho prostrediu a spôsobu života.

Pre dravého vtáka je rozhodujúce rozpoznať korisť z veľkej výšky. Pre mačku je dôležité zachytiť aj slabé svetlo a rýchly pohyb počas lovu.

Pes využíva najmä citlivosť na pohyb, široké zorné pole a dobré videnie v šere.

Hmyz potrebuje rýchlo reagovať na pohyb, orientovať sa podľa slnka a rozlišovať svetelné signály dôležité pre hľadanie potravy.

Pre niektorých živočíchov je rozhodujúce vnímanie ultrafialového svetla, pre iných infračerveného žiarenia alebo len rozdielov medzi svetlom a tmou.

Mnohé zvieratá dokážu pri strate zraku využívať iné zmysly. U domácich zvierat sa pri strate zraku môže stať „novými očami“ iný pes, iná mačka, či majiteľ.

Na to, aby dokázal plnohodnotne fungovať a plniť naše očakávania, aby žil plnohodnotný život potrebuje, aby jeho oči boli zdravé a nepoškodené.

tags: #porovnanie #videnia #zvierat #a #cloveka