Veterinárna anestézia je neoddeliteľnou súčasťou modernej veterinárnej medicíny. Umožňuje, aby diagnostické aj chirurgické zákroky prebiehali bez bolesti a stresu, pričom veterinár má ideálne podmienky na presnú a bezpečnú prácu.
Celková anestézia, označovaná aj ako narkóza, je cielene navodená strata vnímania zmyslových podnetov a riadené, vratné vyradenie niektorých životne dôležitých funkcií organizmu. Okrem bezbolestného priebehu operácie vytvára vhodné podmienky na jej vykonanie - nehybné operačné pole a uvoľnenie svalového napätia.
Celkovou anestéziou sa dosahuje strata vedomia, odstránenie vnímania bolesti, stabilizácia funkcií vegetatívneho nervového systému a relaxácia svalstva. Mechanizmus celkovej anestézie dosiaľ nie je úplne objasnený.
Kedy je celková anestézia potrebná
Anestézia predstavuje stav - uspanie pacienta za pomoci anestetík, aby mohol byť vykonaný bolestivý zákrok, ktorý bez navodenia narkózy nemožno uskutočniť.
Veterinárna anestézia je riadený proces uspania zvieraťa, ktorý umožňuje vykonávať zákroky - operáciu či vyšetrenie - bez bolesti a zbytočného stresu. Počas procesu je zvieratko v kontrolovanom stave, necíti bolesť, nepohybuje sa a jeho životné funkcie sú neustále sledované.
- Lokálna anestézia účinkuje iba v malej oblasti tela.
- Celková anestézia znamená, že zviera je úplne uspaté a nevníma bolesť ani okolie.
- Inhalačná anestézia je moderná forma celkovej anestézie, pri ktorej zviera dýcha zmes kyslíka a anestetika.
Sú zákroky, pri ktorých je najdôležitejšie znehybnenie pacienta. Nebudeme mu spôsobovať nič bolestivé, len potrebujeme, aby bol úplne relaxovaný a mohli sme s ním manipulovať bez stresu a odporu.
Typickým príkladom sú diagnostické úkony zobrazovacími technikami - niektoré typy RTG a USG vyšetrenia a všetky CT a MRI vyšetrenia. RTG vyšetrenie trvá 5-15 minút, USG vyšetrenie zväčša do 30 minút, ale také CT alebo MRI sa môže predĺžiť aj na 45-90 minút.
Pri chirurgických zákrokoch sa, žiaľ, nedokážeme vyhnúť tomu, aby sme pacientovi nespôsobili bolesť. Je preto potrebné prispôsobiť typ anestézie aj tomu, akú veľkú bolesť spôsobíme. Na to slúži odborný úsudok veterinárneho lekára, aby tento aspekt zákroku dokázal vopred určiť.
Hĺbka anestézie a výber postupu
Anestézia ako taká má niekoľko stupňov „hĺbky“, čiže záleží na tom, ako veľmi sú anestetikami ovplyvnené jednotlivé funkcie celého tela pacienta.
Veľmi zjednodušene existujú dva základné typy vedenia anestézie: injekčná anestézia a inhalačná anestézia. Konkrétny spôsob závisí od dôvodu anestézie, bolestivosti a dĺžky zákroku, zdravotného stavu pacienta a odborného úsudku veterinárneho lekára.
| Typ anestézie | Spôsob podania | Typické využitie |
|---|---|---|
| Intramuskulárna injekčná anestézia | Podanie liečiv do svalu | Krátkodobé a nebolestivé alebo mierne bolestivé zákroky |
| Intravenózna anestézia | Podanie liečiv priamo do žily cez kanylu | Úvod do anestézie, predlžovanie anestézie, kombinácia liečiv |
| Inhalačná anestézia | Vdychovanie zmesi kyslíka a anestetika | Dlhšie a náročnejšie zákroky, chirurgia, CT a MRI |
| Lokálna anestézia | Účinok v konkrétnej oblasti tela | Doplnenie celkovej anestézie a blokovanie bolestivosti |
Injekčná anestézia
Pri injekčnej anestézii aplikujeme pacientovi liečivá pomocou injekcie do svalu alebo priamo do žily, dnes už veľmi zriedkavo do podkožia.
Intramuskulárna anestézia
Pri podaní anestetika do svalu sa zväčša jedná o krátkodobý a nebolestivý zákrok, ako je typicky RTG alebo USG vyšetrenie.
Výhodou je, že pacientovi nemusíme zaviesť kanylu, ale jednorazovo podáme anestetiká do svalu. Tento spôsob vedenia anestézie je veľmi praktický u zdravých mladých a dospelých jedincov na krátkodobé nebolestivé alebo len mierne bolestivé zákroky, napríklad pri RTG kĺbov alebo vyberaní osiny z ucha či z medziprstia.
Nevýhodou je riskantné predlžovanie dĺžky anestézie opakovaným podaním anestetík do svalu, pretože môže dôjsť ku kumulácii liekov v tele. V prípade krízovej situácie zároveň nie je možné aplikovať urgentné liečivá priamo do žily, keďže pacient nemá zavedenú kanylu.
U zvierat, ktoré pri zavedení kanyly spočiatku nechcú spolupracovať, sa často používa vnútrosvalová aplikácia anestetík. Malé množstvo liečiv sa aplikuje do svalu zadnej končatiny.
Navodenie účinku nastupuje spravidla do 15-18 minút. Po uplynutí tohto času je možné zviera ľahšie zakanylovať, aplikovať intravenózne prehĺbenie narkózy a ďalej pacienta udržiavať v kontinuálnej anestézii pomocou propofolu alebo ho napojiť na inhalačnú anestéziu.
Intravenózna anestézia
Pri injekčnej intravenóznej anestézii sa anestetiká podávajú priamo do žily cez zavedenú kanylu. U zvierat sa kanyla zavádza do prednej končatiny.
Intravenózna anestézia účinkuje rýchlo a väčšinou sa používa na dosiahnutie rýchleho úvodu do anestézie, ktorý je pacientom lepšie vnímaný.
Pri zavedení kanyly a aplikácii anestetík priamo do žily dokážeme pomerne bezpečne, pri voľbe správnych anestetík, priebežne predlžovať dĺžku anestézie a kombinovať rôzne liečivá pôsobiace silno proti bolesti.
Vnútrožilové anestetiká slúžia predovšetkým na úvod do anestézie, pretože väčšina týchto látok nemá žiadne alebo len veľmi slabé analgetické účinky a na samostatné vedenie anestézie nie sú vhodné. Musia byť preto kombinované s analgeticky pôsobiacimi farmakami, predovšetkým s opioidmi.
V praxi sa najčastejšie používa kontinuálne podávanie látky zvanej propofol. Používa sa aj v humánnej medicíne ako krátkodobo pôsobiace hypnotikum na vyvolanie a udržiavanie celkovej anestézie.
Je rozpracovaná aj metodika totálnej intravenóznej anestézie, označovaná ako TIVA. Je náročnejšia a spočíva v trvalej aplikácii intravenózneho anestetika.
Do obdobia, kým neboli dostupné možnosti inhalačnej anestézie, bola injekčná intravenózna anestézia jediným a najbezpečnejším spôsobom vedenia anestézie aj pri zložitejších chirurgických zákrokoch v brušnej dutine alebo na pohybovom aparáte, napríklad pri operáciách zlomenín a kĺbov.
Inhalačná anestézia
Inhalačná anestézia funguje na princípe vdychovania zmesi priamo do pľúc. Špeciálne inhalačné anestetiká sú ľahko prchavé látky, ktoré pri vdýchnutí prenikajú z pľúc do krvi veľmi rýchlo a následne do mozgu, kde navodzujú a udržiavajú stav anestézie.
Inhalačné anestetiká sa v súčasnosti aplikujú pomocou anesteziologického prístroja, do ktorého sú pod tlakom privádzané medicinálne plyny - vzduch, kyslík a oxid dusný. Nevyhnutnou súčasťou dýchacej zmesi je kyslík.
Inhalačné anestetiká sa väčšinou používajú na udržiavanie pacienta v anestézii. Ich účinok je pomalší a dlhší, hoci pri použití u psov a mačiek je začiatok anestézie spojený s krátkym intravenóznym úvodom.
Ako prebieha inhalačná anestézia u psa alebo mačky
Vo veterinárnej praxi je veľmi ťažké, prakticky nemožné, využiť na navodenie pokoja a bezbolestného stavu iba vdychovanie plynov. Toto je možné používať iba u malých cicavcov.
Vydeseného psa alebo mačku nemožno bezpečne prinútiť, aby mal nasadenú inhalačnú masku a vdychoval zapáchajúcu zmes látok. U psov a mačiek preto nie sme schopní, až na výnimky, navodiť stav anestézie len pomocou samotných inhalačných anestetík.
- Sedácia a premedikácia: Pred uspávaním sa podávajú lieky na upokojenie pacienta. Lieky sa aplikujú injekčne do svalu, takže účinkujú rýchlo a bez nutnosti okamžitej manipulácie.
- Zavedenie kanyly: Po sedácii sa zavedie tenká hadička priamo do žily, cez ktorú sa podáva anestetikum, napríklad propofol.
- Úvodné uspatie: Zvieratko zaspí v priebehu niekoľkých sekúnd, pokojne a bez stresu.
- Zaistenie dýchacích ciest: Pacient je uspatý na veľmi krátku chvíľu, aby mu bolo možné zaviesť do priedušnice dýchací tubus. Obranné mechanizmy tela by nám jeho zavedenie inak nedovolili.
- Napojenie na prístroj: Po uspaní sa do priedušnice zavedie trubica cez laryngoskop. Pacient je následne pripojený na inhalačný anestéziologický prístroj, ktorý prevezme vedenie anestézie.
- Udržiavanie anestézie: Zvieratko dýcha zmes kyslíka a anestetika. Keďže sa podáva čo najnižšia možná dávka, anestetiká po zastavení prívodu prestávajú veľmi rýchlo účinkovať.
Z uvedeného vyplýva, že začiatok injekčnej intravenóznej anestézie a inhalačnej anestézie je identický. Rozdiel je v samotnom priebehu a v záťaži, ktorá počas zákroku vzniká pacientovi.
Výhody inhalačnej anestézie
Jednou z hlavných výhod inhalačnej anestézie pre domácich miláčikov je rýchlejší nástup účinku a lepšia kontrola nad hĺbkou anestézie.
Presné dávkovanie anestézie je kľúčovým faktorom pre bezpečnosť zvieraťa. Inhalačná metóda umožňuje presne a flexibilne regulovať množstvo anestetika podľa aktuálnej potreby pacienta.
Pri inhalačnej anestézii nedochádza k odbúravaniu anestetík v tele, v pečeni, obličkách alebo vo svaloch, ako je to pri injekčných anestetikách. Ich záťaž pre organizmus je preto výrazne menšia.
Rýchle zotavenie po anestézii je kľúčové pre pohodu zvieraťa. Pri inhalačnej anestézii sa liek rýchlo odbúrava z tela cez pľúca, čo znamená, že domáci miláčik sa prebudí rýchlejšie a bez zbytočných vedľajších účinkov.
Čím rýchlejšie sa zviera zotaví, tým skôr sa vráti k svojmu normálnemu správaniu a každodenným aktivitám. Pre majiteľov je jednou z najväčších výhod to, že ich miláčik sa prebudí rýchlejšie a bezpečnejšie.
Inhalačná anestézia je ideálna pre zvieratá, ktoré majú zdravotné komplikácie alebo sú vo vyššom veku. Bezpečná anestézia je kľúčová najmä pre pacientov s oslabenými funkciami pečene a obličiek alebo so srdcovými problémami.
Zvieratá, ktoré podstupujú bežné chirurgické zákroky, ako je napríklad kastrácia, môžu tiež ťažiť z bezpečnosti a presného dávkovania inhalačnej anestézie.
Pre náročnejšie a dlhšie trvajúce zákroky je táto forma jednoznačne lepšou voľbou. Pri CT a MRI vyšetreniach je inhalačná anestézia nielen zlatým štandardom, ale priam nevyhnutnosťou.
CT ani MRI sa spravidla nevykonávajú zdravým zvieratám a väčšinu z nich čaká po tomto vyšetrení chirurgický zákrok, často ešte v tej istej anestézii. Aj 45-90-minútová diagnostická procedúra preto musí byť čo najmenej zaťažujúca.
Okrem zdravotných výhod pre zvieratá je inhalačná anestézia tiež šetrnejšia k životnému prostrediu. Moderné anestetické plyny majú nižšiu environmentálnu záťaž a veterinárna prax sa čoraz viac snaží vyhýbať látkam, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať životné prostredie.
Nevýhody inhalačnej anestézie
Mínusom inhalačnej anestézie je v prvom rade vyššia cenová náročnosť. Na jej použitie je potrebný anestéziologický prístroj, cena samotných anestetík je o niečo vyššia ako cena injekčných anestetík a potrebný je aj odborný tréning lekára na použitie tohto typu anestézie.
Ak však porovnáme vyššiu cenu s benefitmi v podobe výrazne nižšieho rizika pre pacienta, výhody jasne prevažujú.
Anestéziologický prístroj a dýchací systém
Anesteziologický prístroj je napojený na dýchacie cesty pacienta maskou alebo kanylou cez anesteziologický dýchací systém - sústavu hadíc a ventilov, ktoré usmerňujú prúdenie vdychovanej a vydychovanej zmesi plynov.
Súčasťami anesteziologického prístroja sú:
- pľúcny ventilátor s monitorom parametrov ventilácie;
- analyzátory vdychovanej a vydychovanej zmesi plynov;
- merače a regulátory prietoku plynov;
- dávkovacie zariadenie kvapalných prchavých anestetík, teda odparovač;
- pohlcovač oxidu uhličitého;
- zásobný dýchací vak;
- odsávačka obsahu dýchacích ciest;
- monitor vitálnych funkcií pacienta.
Rozoznávajú sa otvorené a polootvorené systémy, v ktorých vydychovaná zmes odchádza do okolitej atmosféry, a polouzatvorené systémy, v ktorých dochádza k čiastočnému opätovnému vdychovaniu vydychovanej zmesi.
Lieky používané pri celkovej anestézii
Inhalačné anestetiká zahŕňajú plynné anestetiká a prchavé látky podávané pomocou odparovača. Nevyhnutnou súčasťou dýchacej zmesi je kyslík.
Najstaršie intravenózne anestetikum thiopental má viacero nevýhod a v súčasnosti je nahrádzané modernými preparátmi, napríklad propofolom a etomidátom.
Benzodiazepíny sa používajú na premedikáciu, teda na upokojenie pacienta pred operáciou, prípadne pri krátkych diagnostických a liečebných výkonoch.
Osobitné postavenie má ketamín, disociatívne anestetikum, ktoré netlmí celý mozog, ale bráni mozgovej kôre spracovať bolestivé podnety.
K látkam používaným na sedáciu a premedikáciu pred narkózou patrí najmä medetomidín, diazepam, midazolam, morfín, fentanyl, acepromazín a meperidín.
Na potlačenie bolesti počas anestézie a po operácii sa používajú analgetiká, teda protibolestivé lieky. Najsilnejší účinok majú opioidné analgetiká, ktoré pôsobia cez špecifické receptory v mozgu a nervoch.
Na uvoľnenie svalového napätia počas operácie sa používajú periférne svalové relaxanciá odvodené od šípového jedu kurare, napríklad atrakurium, cistrakurium, rokuronium, vekuronium a pipekuronium, ako aj depolarizujúce relaxancium suxametonium.
Kombinácia anestézie a analgézie
Väčšina vnútrožilových anestetík má žiadne alebo len veľmi slabé analgetické účinky. Preto je potrebné kombinovať celkovú anestéziu s analgeticky pôsobiacimi liekmi, predovšetkým s opioidmi.
Aby sa čo najviac znížili vedľajšie účinky intravenóznych anestetík, kombinuje sa celková anestézia a inhalačná anestézia s lokálnou anestéziou, ktorá úplne blokuje bolestivosť v konkrétnej oblasti.
Nové vydanie BSAVA Manuálu anestézie a analgézie psa a mačky odráža zvyšujúce sa povedomie, že nielen veterinárna anestézia je podstatnou disciplínou veterinárnej profesie, ale základom úspešnej terapie a správnej welfare praxe je aj analgézia a liečba bolesti.
Predoperačné vyšetrenie a príprava pacienta
Každá anestézia začína dôkladnou prípravou. Vyšetrenia pred anestéziou umožňujú veterinárovi získať presný obraz o fungovaní orgánov a možných rizikách.
Mnoho majiteľov sa domnieva, že ak je ich domáci miláčik zdravý, vyšetrenia nie sú potrebné. Niektoré ochorenia však môžu prebiehať skryto, napríklad problémy s pečeňou, srdcom či obličkami.
Na základe výsledkov predoperačných vyšetrení pripravuje veterinárny tím presný anesteziologický protokol. Pacient sa zaraďuje do takzvanej ASA klasifikácie, ktorá vyjadruje jeho operačné riziko.
V súčasnosti sa operuje stále viac starých a polymorbídnych pacientov a pribúdajú aj veľmi zložité a zdĺhavé operácie. V rámci predoperačného vyšetrenia sa preto hodnotí operačné riziko a na jeho základe sa rozhoduje o rozsahu predoperačnej prípravy.
Vždy je snaha dosiahnuť stabilizáciu chronických ochorení pacienta a vyliečiť všetky akútne ochorenia.
Plánované a urgentné operácie
Plánované operácie sa realizujú po predoperačnom a predanestetickom vyšetrení a príprave pacienta.
Niektoré operácie musia byť vykonané bez ohľadu na stav pacienta čo najskôr. Vtedy nie je čas na úplnú predoperačnú prípravu, vykoná sa len základné vyšetrenie pacienta a počas prípravy sa vykoná naliehavá úprava základných parametrov - krvného tlaku, dehydratácie, anémie a koncentrácie základných minerálov v krvi.
Hladovanie pred anestéziou
Najčastejšie odporúčanie je, aby pes naposledy žral 12 hodín pred zákrokom. Ak ho čaká zákrok v doobedných hodinách, večeru v predchádzajúci deň môže normálne dostať, no raňajky mu už nedávajte.
Hlavným dôvodom hladovania pred narkózou je prevencia vdýchnutia zvratkov, pretože zvracanie sa môže vyskytnúť v úvode anestézie aj počas zákroku.
Druhým dôvodom je skutočnosť, že spotreba anestetík u nakŕmených psov je vyššia ako u vyhladovaných, a tým je vyššia aj záťaž organizmu.
Kratšia doba hladovania sa odporúča najmä u šteniat, cukrovkárov a psov s chronickými žalúdočnými problémami. U šteniat a cukrovkárov sa pri hladovaní môže ľahko rozvinúť hypoglykémia, z ktorej hrozí strata vedomia. Dlhšie hladovanie u psov s chronickými žalúdočnými problémami zvyšuje riziko vzniku žalúdočných vredov.
Voda pred zákrokom
Pes by nemal piť 1-2 hodiny pred zákrokom. V praxi to zväčša vyzerá tak, že ak je zákrok v doobedných hodinách, ráno po zobudení vezmete psovi misku s vodou.
Opäť ide o prevenciu aspirácie, teda vdýchnutia zvratkov v prípade zvracania z dôvodu narkózy.
V horúce dni je však potreba tekutín vyššia. Preto sa vyžaduje len to, aby sa pes veľmi nenapil tesne pred odchodom k veterinárovi; inak môže mať normálne prístup k vode.
Pokoj majiteľa a stres zvieraťa
Pre mnohé zvieratká je návšteva veterinára stresujúca. Nové prostredie, pachy a cudzie zvuky môžu strach ešte zvyšovať.
Ak sa zvieratko necíti dobre alebo sa bojí, nemalo by sa s ním manipulovať nasilu. Aj pri zavedení kanyly je vhodné chvíľu počkať, kým sa upokojí.
Pokojný majiteľ znamená pokojnejšieho psa, ľahšie a rýchlejšie „zaspávanie“ a nižšiu spotrebu anestetík.
Začiatok celkovej anestézie
Na začiatku celkovej anestézie treba zaistiť prístup do žily na podávanie anestetík a iných liekov zavedením jednorazovej vnútrožilovej kanyly.
Po sedácii je nutné zaviesť kanylu - tenkú hadičku priamo do žily, cez ktorú sa podáva anestetikum, napríklad propofol.
Zvieratko zaspí v priebehu niekoľkých sekúnd, pokojne a bez stresu. Po úvodnom uspaní sa zabezpečí priechodnosť dýchacích ciest pacienta.
Pri každej náročnejšej alebo rizikovej operácii sa priechodnosť dýchacích ciest vykonáva tracheálnou intubáciou, teda zavedením plastovej rúrky do priedušnice.
Monitoring počas anestézie
Pre bezpečnosť pacienta a úspešné ukončenie chirurgického alebo diagnostického úkonu, ako aj pre zotavenie pacienta, je nutné pochopiť princípy monitoringu anestézie.
Anestéziológ musí rozoznať patologické odchýlky sledovaných parametrov a včas vykonať adekvátnu terapiu. Aj keď hodnota parametra môže byť normálna, jemné zmeny v časovom slede dokážu anestéziológa včas upozorniť, že pacient prestáva byť schopný kompenzovať zmeny spôsobené zákrokom alebo anestéziou.
Monitoring pacienta preto musí byť kontinuálny proces prebiehajúci počas celého zákroku a anestézie - od premedikácie až do úplného prebudenia.
Počas anestézie je nevyhnutné monitorovanie vitálnych funkcií pacienta:
- parametrov dýchania;
- nasýtenia krvi kyslíkom;
- krvného tlaku;
- pulzovej frekvencie;
- srdcového rytmu;
- telesnej teploty.
Počas celej anestézie je zvieratko neustále sledované moderným monitorovacím systémom. Monitorovacie prístroje zobrazujú všetky hodnoty v reálnom čase.
Počas operácie musí byť pacient uložený tak, aby nedošlo k poškodeniu jeho tkanív. Oči sú chránené pred vysušením a počas dlhých operácií je potrebná aj starostlivosť o telesnú teplotu.
Najčastejšie komplikácie počas anestézie
Medzi päť najčastejších komplikácií počas anestézie malých zvierat patrí hypotenzia, hypotermia, abnormálna srdcová frekvencia, hypoventilácia a problémy pri prebúdzaní.
| Komplikácia | Charakteristika |
|---|---|
| Hypotenzia | Pokles krvného tlaku |
| Hypotermia | Podchladenie pacienta |
| Abnormálna srdcová frekvencia | Bradyarytmia alebo tachyarytmia |
| Hypoventilácia | Nedostatočné dýchanie |
| Problémy pri prebúdzaní | Predĺžené prebúdzanie, dysfória a bolestivosť |
Veterinárny lekár, ktorý vykonáva chirurgické zákroky alebo zákroky vyžadujúce sedáciu či anestéziu, musí mať vedomosti o týchto komplikáciách, musí byť schopný ich včas rozpoznať a následne navrhnúť a vykonať správnu terapiu.
Slabinou každej anestézie je jej dĺžka. Čím dlhšie pacient spí, tým viac sa zvyšuje riziko komplikácií. Telo pacienta prestáva zvládať záťaž anestézie a môže začať kolabovať; objavujú sa problémy s dýchaním, krvným tlakom a činnosťou srdca.
Aj skúsený anestéziológ nedokáže znížiť tieto riziká pri injekčnej anestézii tak, ako sa to dá pri inhalačnej anestézii.
Dýchacie komplikácie
Komplikácie zo strany dýchacieho systému môžu predstavovať uzáver dýchacích ciest zapadnutým jazykom, zvratkami alebo hlienmi, prípadne spazmy, teda kŕče svalstva.
Obehové komplikácie
Z obehových komplikácií sa môže vyskytnúť pokles alebo naopak vzostup krvného tlaku, poruchy srdcového rytmu a srdcové zlyhanie.
Teplota a alergické reakcie
Následkom strát tepla pri dlhších operáciách môže dôjsť k podchladeniu pacienta.
Účinkom niektorých anestetík u geneticky predisponovaných jedincov dochádza k závažnému vzostupu teploty, ktorý sa označuje ako malígna hypertermia.
Môže sa vyskytnúť aj rôzne závažná alergická reakcia na lieky.
Výskyt komplikácií s následkom smrti alebo trvalého poškodenia zdravia pacienta je veľmi nízky. Technické vybavenie je v súčasnosti konštruované tak, aby sa maximálne obmedzila možnosť omylu pri jeho obsluhe.
Prebúdzanie po celkovej anestézii
Po ukončení celkovej anestézie sa podávanie anestetík postupne zastaví a zvieratko sa prebúdza pod dohľadom veterinára.
Pacient vyžaduje dohľad anesteziológa až do návratu obranných reflexov, napríklad kašľacieho reflexu, a nadobudnutia plného vedomia.
Pacient musí dostatočne dýchať a jeho krvný obeh musí byť stabilizovaný. Počas tejto fázy sa ďalej sledujú jeho životné funkcie - dýchanie, tlak aj tep.
Počas niekoľkých hodín po anestézii môže byť zvieratko mierne ospalé alebo pomalšie v pohyboch; ide o prirodzenú reakciu.
Starostlivosť o psa po anestézii
Vždy dodržiavajte pokyny, ktoré vám dá váš veterinár.
Počas 24 hodín po narkóze je pes ospalejší a môže byť aj zimomravý, pretože anestézia narúša termoreguláciu. Držte ho v teple a pokoji, nenechávajte ho však na priamom slnku. Keďže je ospalejší a termoregulácia nefunguje správne, môže sa tiež ľahko prehriať.
Do 24 hodín od narkózy sa môže dostaviť zvracanie. Pokiaľ sa opakuje príliš často, treba vyhľadať lekársku pomoc.
Voda a kŕmenie po prebudení
Prvýkrát dajte psovi napiť približne 4 hodiny od prebudenia z celkovej anestézie. Nedávajte mu plnú misku. Ak sa hltavo napije, môže sa pozvracať a zvratky vdýchnuť, preto mu dávajte piť po troškách.
Žrať môže najskôr 8 hodín po narkóze. Dajte mu len 25-40 % bežnej dávky, ktorú by v danom čase dostal, nie celej dennej dávky.
Vhodné je niečo ľahšie stráviteľné, nie suché granule, ale skôr konzerva, kapsička alebo varené mäso s ryžou pripravené vo vode bez soli a oleja.
Pokiaľ pes podstúpil operáciu tráviaceho traktu, napríklad pažeráka, žalúdka alebo čriev, riaďte sa vždy pokynmi veterinára. Spravidla pes nemôže 24-48 hodín piť a 48-72 hodín žrať, pričom výživu musí dostávať od veterinára priamo do žily.
Teplo, pokoj a bolesť
Prvá noc po operácii môže byť veľmi bolestivá, čo je najmä pri invazívnych zákrokoch normálne. Obzvlášť bolestivé sú zákroky v dutine brušnej a kostné operácie.
Najťažšie bývajú spravidla prvé dva dni po operáciách, najmä prvá noc. Doprajte psovi čas na zotavenie.
Ak vám veterinár nedal na prvú noc domov silnejšie lieky proti bolesti, môžete operovanú oblasť alebo ranu aspoň chladiť studeným obkladom. Lieky aplikujte podľa inštrukcií veterinára.
Obmedzenie pohybu a ochrana rany
Pri invazívnejších operáciách sa so psom až do výberu stehov vyhýbajte nadmernej fyzickej aktivite.
Pohyb by mal byť kontrolovaný a obmedzený na vyvenčenie na vodítku. Nechoďte na dlhé prechádzky, nepúšťajte psa na voľno, nehádžte mu loptičku a nechoďte na túry.
Zabráňte skákaniu na posteľ, gauč alebo do auta, a pokiaľ je to možné, aj chodeniu po schodoch.
Zabráňte lízaniu či inému dráždeniu rany. Používajte poskytnuté pomôcky, napríklad pruban, golier alebo bandáž, a neskladajte ich skôr, ako povolí veterinár.
Ranu držte suchú a čistú. Pokiaľ boli použité gázové kompresy na prekrytie rany, pravidelne ich meňte.
Od tretieho dňa po zákroku je možné ranu umývať riedeným roztokom Betadine v pomere 1:9 s vodou alebo vlažným repíkovým čajom. Ranu nešúchajte, len ju jemne prikladajte. Je možné robiť aj repíkové obklady 1-2-krát denne približne na 10 minút.
Výber stehov je spravidla 10-14 dní od zákroku, pokiaľ nebol použitý vstrebateľný materiál.
Pokiaľ sa vám rana zdá opuchnutá, červená alebo zahnisaná, navštívte veterinára, ktorý psa operoval.
Pokiaľ sa pes k rane dostane a rozlíže si ju, poriadne ju vyčistite riedeným roztokom Betadine v pomere 1:9 a ohláste to operujúcemu veterinárovi.
V prípade otázok negooglite, ale obráťte sa na veterinára, ktorý psíka operoval.
Špecifiká anestézie u starších a chorých zvierat
Bezpečná anestézia je dôležitá najmä u zvierat s oslabenými funkciami pečene, obličiek alebo so srdcovými problémami.
Každý pes znáša narkózu inak. Záleží na jeho veku, celkovom zdravotnom stave, sile a odolnosti, dôvode celkovej anestézie, type a dĺžke zákroku, hĺbke narkózy a spôsobe vedenia anestézie.
Riziko anestézie sa zvyšuje u zvierat, ktoré trpia nejakým ochorením. Pokiaľ je však anestézia vedená odborníkom, sú použité vhodné liečivá a majiteľ dodrží predoperačné podmienky, nemusí byť anestézia rizikom ani pre dlhodobo choré zvieratá.
Ľudia sú spravidla týždeň po operácii slabí a necítia sa úplne v poriadku, preto nemožno od psov a mačiek čakať, že na druhý deň po operácii budú veselo behať. Niektoré zvieratá to zvládnu rýchlejšie, ale nie je to pravidlo. Doprajte im čas na zotavenie.
Vývoj a bezpečnosť veterinárnej anestézie
Anestetické účinky oxidu dusného, dodnes rutinne používaného inhalačného anestetika, objavil Humphry Davy približne okolo roku 1799.
Prvá anestézia počas operácie bola oficiálne vykonaná a opísaná Williamom T. G. Mortonom v roku 1846. Použitou látkou bol éter, pre ktorého presnejšie dávkovanie Curt T. Schimmelbusch skonštruoval špeciálnu masku, na ktorú sa éter podľa potreby kvapkal.
S veľkým časovým odstupom boli zavádzané ďalšie anestetiká - v roku 1934 intravenózne aplikovaný thiopental, v roku 1956 inhalačný halotán a od 70. rokov 20. storočia ďalšie moderné anestetiká.
Od konca 19. storočia sa používalo zaistenie dýchacích ciest kanylou, teda intubácia. Od 20. rokov 20. storočia sa na intubáciu bežne používa laryngoskop v dnešnej podobe.
V minulosti bol priebeh narkózy spájaný s obavami, no v rukách skúseného veterinára a s použitím modernej techniky je dnes bezpečnou a presne riadenou formou uspania.
