Prvovýroba a plemená hovädzieho dobytka

Na trhu s hovädzím dobytkom zohráva plemeno zásadnú úlohu. Najhodnotnejšie plemená hovädzieho dobytka dosahujú vyššie výkupné ceny a rýchlejší odbyt. Pre farmára alebo investora do chovu je výber správneho plemena kľúčovým rozhodnutím.

V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien. Mliekové plemená sa chovajú pre produkciu mlieka. Mäsové plemená sa chovajú pre produkciu mäsa a nedávajú príliš mnoho mlieka, a tak sa nemusia dojiť. Sú aj plemená s kombinovanou úžitkovosťou a tieto kravy dávajú značné množstvo kvalitného mlieka a zároveň poskytujú kvalitné mäso.

Rozhodovanie medzi mliekom a mäsom

V minulosti sme chovali mliekový dobytok. Základný problém je s ľuďmi a cenou mlieka, ktorá je nízka. K tomu potrebujete ľudí, investície, dojárne, ďalšie náklady, a hlavne, máte kopec starostí.

Keď sme sa rozhodovali, že ideme do chovu kráv bez produkcie mlieka, začali sme hľadať, aké plemeno by sme chceli chovať. Napokon sme sa rozhodli pre Blonde d ‘ Aquitaine z viacerých dôvodov. V prvom rade ide o mäsový úžitkový typ dobytka, ktorého najväčšou výhodou je bezkonkurenčná kvalita mäsa a jatočná výťažnosť porazených zvierat až do 70%. Majú jemnú, ale silnú kostru a chudé diétne mäso s minimálnym množstvom tuku. Pre porovnanie, veľmi dobré kombinované slovenské strakaté plemeno má výťažnosť do 55%.

Teľatá odchované na mledzive a materinskom mlieku majú kvalitné mäso s vysokou výťažnosťou. Je to ekonomicky zaujímavé a vzácne plemeno, odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam.

Chov na Slovensku a šľachtiteľský chov

Agroosivo - Úsvit pri Poprade, začalo medzi prvými na Slovensku chovať dobytok plemena Blonde d ‘ Aquitaine. Dnes majú vlastný šľachtiteľský chov. V súčasnosti majú prevažne čistokrvný chov - 300 kusové stádo, z toho 150 kráv.

Začali sme kúpou plemenného býka a postupne sme pripúšťali naše pôvodné stádo. Tak sme začali chovať mäsové plemeno. Neskôr sme kúpili embryá, vďaka čomu sme docielili 100% teľatá, z ktorých sme odchovali matky, a tak postupne rozširovali chov. Dnes sú vo fáze, keď majú, pravdepodobne, ako jediný na Slovensku šľachtiteľský chov. Môžu chovať a predávať plemenné býky. Majú ich päť. Každý má vlastný rodokmeň.

Kravy tohto plemena majú vynikajúce materské vlastnosti a výbornú plodnosť či dobré prírastky. V maštali, v ktorej sú dojčiace matky s teľatami, je o nich postarané. Kravy dojčia svoje teľa aj šesť mesiacov - prakticky dovtedy, kým ho od matky neodstavia, čo sa odráža aj na kvalite mäsa.

„Tu sa stará krava o svoje teliatko, nie človek. Teľatám ostáva aj prvé materinské mlieko matky - mledzivo, ktoré je veľmi vzácne. Obsahuje protilátky, ktoré teliatku zabezpečia imunitu. Mladé jalovičky, podľa potreby, nechávajú do zástavu - budú z nich budúce mamy, aby zachovali stádo. Býčky z farmy predávajú na ďalší výkrm.

Ekonomika, odbyt a význam plemena

Plemeno má okrem kvalitného mäsa s dobrou výťažnosťou, dobré prírastky, a tým pádom je ekonomicky zaujímavé. A má obrovský potenciál.

Predtým smerovala celá produkcia za hranice. V minulosti to bol veľmi zaujímavý artikel pre Turkov, lebo boli ochotní zaplatiť dobrú cenu. Odbyt majú prevažne v Poľsku, Slovinsku, Chorvátsku, ale postupne sa rozvíja aj domáci trh.

„V minulosti sme chovali mliekový dobytok. Základný problém je s ľuďmi a cenou mlieka, ktorá je nízka. K tomu potrebujete ľudí, investície, dojárne, ďalšie náklady, a hlavne, máte kopec starostí.

„Keď chcete mäsové teľatá, tak pripúšťate býky, ktoré majú lepšiu mäsitosť a extrémnejšie osvalnenie. Chovateľ musí dopredu vedieť, či chce odchovať jalovičky matky alebo na mäso.

Situácia na trhu a význam výberu plemena

Situácia na Slovensku odráža aj európsky trend. Na trhu s hovädzím dobytkom vedie Limousine - prináša farmárom najlepšiu hodnotu a istotu odbytu.Charolais a Aberdeen Angus dopĺňajú rebríček prémiových plemien, kým Simmental a Strakaté plemená ponúkajú univerzálnosť a odolnosť.

Pre farmára alebo investora do chovu je výber správneho plemena kľúčovým rozhodnutím.

Plemená mäsového dobytka

Anguský škót je plemeno, pre ktoré je typická hlava bez rohov a dobre osvalené telo, ktoré má pri pohľade z boku tvar obdĺžnika a krátke končatiny. Dobytok Aberdeen-anguss má miernu priateľskú povahu, vyniká nenáročnosťou, odolnosťou, prispôsobivosťou a dobrou schopnosťou využívať pastvy. Má čierne alebo červenohnedé zafarbenie a pochádza z oblasti Aberdeenu zo severovýchodného Škótska. Je to jedno z najrozšírenejších plemien dobytka na svete.

Od začiatkov bolo chované výlučne na tráve, až kým ho Američania nezačali dokrmovať kukuricou, vtedy jeho mäso začalo vysoko tukovo mramorovať. Dospelé kravy merajú okolo 135 cm pri hmotnosti 650-700 kg.

Belgické modré má extravagantné sivo-modrasté zafarbenie. Kravy dosahujú obrovské rozmery a majú dvojité osvalenie, v dôsledku šľachtenia tohto zvieraťa s chybným génom. Cez 80% zvierat tohto plemena sa rodí s mutáciou spôsobujúcou hypertrofiu svalstva bedier a zadku. Mäsová úžitkovosť plemena je vynikajúca, je vysoko kvalitné.

Plemeno, ktoré dokážete hneď spoznať vďaka jeho čiernemu alebo červenému zafarbeniu okolia očí, bielej hlavy a špičke chvosta. Hereford je vďaka jeho silnej telesnej konštrukcií, poriadnym osvalením s dobre vyvinutými plecami vhodný na šľachtenie. Dnes už existuje aj plemeno bez rohov. Má dobre vyvážený obsah tuku, preto je vhodný na konzumáciu už v mladom veku. Vyznačuje sa červenou, resp. hnedou farbou s bielym pásikom, ktorý jej prechádza popod krk. Herefordský dobytok je nenáročný na chov, dobre sa prispôsobuje rôznym klimatickým podmienkam, je plodný, dlhoveký a má vysokú schopnosť využívať pastvu.

Plavý aquitánský dobytok, pre ktorého je typická svetlá, jemne ružová farba, silná a pevná kostra s nápadne dlhým trupom je pomerne mladé plemeno, ktoré sa začalo chovať od roku 1962. Tieto plemená sa používali hlavne na ťahanie, čo viedlo k ich veľmi dobrému vývoju svalov, ale aj k produkcii mlieka a mäsa. Chová sa vo všetkých krajinách s významnou produkciou hovädzieho mäsa. V súčasnosti je Blond d´Aquitanie tretím najdôležitejším francúzskym mäsovým plemenom. Mäso je mäkké a má jemnú štruktúru. Zvieratá sú nenáročné, prispôsobivé a dlhoveké. Dobre znášajú nízke i vysoké teploty, sú chodivé, môžu byť pasené na veľkých plochách.

Plemeno Charolais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia v strednom Francúzsku, v oblasti miest Charolles a Nevers, z pôvodného žltého dobytka chovaného vo Francúzsku. Vynikajúce vlastnosti tohto plemena sú hlavnou príčinou jeho rozšírenie do viac ako 70 krajín sveta. Importom jalovíc do Severnej Ameriky v 30. rokoch 20. storočia bol založený chov Charolais aj na americkom kontinente. Dobytok je veľkého telesného rámca, má pevnú a hrubšiu kostru. Výška kráv je 135-145 cm a hmotnosť je 700-900 kg.

Plemeno Chianina pochádza z Toskánska. Tento dobytok je v dôsledku rozličných podmienok chovania od seba dosť rozdielny vo veľkosti a type, v rámci regiónu, z ktorého pochádza. Taliani toto plemeno pomenovali "il gigantisimo", čo znamená obor. Kravy majú porcelánovo bielu farbu, dobre definované osvalenie, dlhšie končatiny a rovnú, dlhú hlavu.

Toto plemeno pochádza z Holandska a je pomenované podľa názvov troch riek. Celkovo 15%-20% dobytka z Holandska má MRI pôvod. Kravy majú flakatú červenú srsť, silnejšiu stavbu nôh, tučnejší chrbát a zadok. Mäso má jemnú štruktúru a je pevné.

Simentál je švajčiarske plemeno, ktoré získalo svoje meno podľa údolí v švajčiarskych Alpách, cez ktoré preteká rieka Simmen. Patrí k najstarším plemenám vôbec, podľa archeologických nálezov začiatky chovu siahajú až do mladšej doby kamennej. Plemeno má charakteristickú bielu hlavu, srsť je sfarbená do zlatožlta až červena.

Mäso z plemena Wagyu sa označuje za najlepšie hovädzie na svete a pochádza z Japonska. Zásluhu na tom má výborné rovnomerné mramorovanie vďaka genetickej predispozícií, čo vytvára bohatú a jedinečnú chuť. Japonský výraz "wagyu" znamená "japonský hovädzí dobytok", alebo aj "hovädzie v japonskom štýle", takže všetko, čo sa v Japonsku týka dobytka, je "wagyu". Rôzne plemená dobytka sa vyvíjali v rôznych, relatívne geograficky izolovaných prefektúrach Japonska a každé z nich sa vyznačovalo zvláštnymi vlastnosťami. Vďaka členitému terénu bola migrácia zvierat pomalá a obmedzená, takže ich kríženie nebolo takmer možné. V minulosti bolo mäso určené pre japonských cisárov, na kŕmenie armády a plemeno sa používalo ako ťažné zviera v poľnohospodárstve.

Plemeno dobytka Wagyu sa vyznačuje vynikajúcou odolnosťou a veľmi dobre sa adaptuje aj na naše kontinentálne podnebie. Zvieratá majú rohy, sú čiernej alebo červenej plnej farby a nízkeho vzrastu. Pri chove tohto plemena sa dodržiavajú striktné poľnohospodárske zásady, ktoré dohliadajú viac na kvalitu mäsa ako na rýchlosť svalového rastu.

Francúzske plemená a ochrana genetických zdrojov

V rámci každoročného stretnutia Valného zhromaždenia národných koordinátorov pre manažment živočíšnych genetických zdrojov sme sa po 10 rokoch znova vrátili do Francúzska - krajiny hovädzieho dobytka. Podobne ako na Slovensku, aj vo Francúzsku prišlo prvé znižovanie početných stavov hovädzieho dobytka s nástupom mechanizácie v poľnohospodárstve. Zvieratá už neboli potrebné pre prácu na poli. Neskôr sa k tomuto tlaku pridalo preferovanie špecializovaných plemien na úkor kombinovaných.

Francúzska národná legislatíva bola totiž od polovice 50. V súčasnosti sa tak vo Francúzsku chová 14 plemien mäsového dobytka, avšak približne 64 % zvierat mäsových plemien patrí plemenám charolais a limousine. Podobná situácia je pri mliekovom dobytku, kde napriek 17 chovaným plemenám 79 % zvierat pripadá na plemená holštajn a montbéliarde. Viaceré plemená, ktoré vznikli v jednotlivých regiónoch Francúzska sa tak stali ohrozenými.

Úsilie o ochranu týchto plemien trvá viac než 40 rokov a v roku 2008 bola založená v spolupráci s Institut de l`Elevage (IDELE) federácia pre ohrozené plemená „Organisme de Sélection au service des Races Bovines Locales à Petits Effectifs“ (OS RBLPE). Cieľom federácie je získavanie a zabezpečenie zdieľania informácií o plemenných zvieratách medzi chovateľmi, poskytovanie podpory pri manažmente chovu, sledovanie úrovní inbrídingu a kontrola plemenitby s cieľom zachovania genetickej rozmanitosti. Samozrejmosťou je prezentovanie lokálnych plemien na regionálnych aj celonárodných výstavách hospodárskych zvierat.

Dôležitou časťou ochrany je aj hľadanie nových možností valorizácie plemien, medzi ktoré možno zaradiť prideľovanie obchodných značiek spojených s konkrétnymi plemenami.

Rodinná farma, lokálne plemená a sezónny chov

Opísané vlastnosti nám potvrdil chovateľ Bernard, ktorý nás spolu so svojou manželkou a synom privítal na svojej rodinnej farme Elevage Laforest, v obci Nervieux. Rodina hospodári na 116 hektároch, pričom väčšinu výmery tvoria pasienky. Neuplatňujú organické poľnohospodárstvo - Bernard nám vysvetlil, že jeho hospodárenie je tradičné (napr. nepoužíva umelé hnojivá).

Pôvodne sa venoval chovu plemena charolais, nadšenie a príťažlivosť lokálnych plemien ho však priviedli k plemenám ferrandaise a salers. V súčasnosti sa tak okrem iných druhov hospodárskych zvierat stará o dve stáda - 50 kráv ferrandaise a 50 kráv salers. Hoci mal na začiatku obavy z práce s rohatými zvieratami, v súčasnosti by ich chov nemenil.

Počas letnej sezóny sú zvieratá na pastve, v zimnom období sú ustajnené v maštali s priväzovaním (kvôli bezpečnosti zvierat a chovateľa). V zime využíva vlastné seno a siláž.

Chov v horskom prostredí a sezónna reprodukcia

Ing. Poľnohospodársky podnik JUT-AGRO sa nachádza v obci Mútne na severe Slovenska v regióne Orava, v horskom prostredí v nadmorskej výške 836 m n. m. Na farme sa venujeme chovu hovädzieho dobytka mäsového a kombinovaného typu. Chováme plemená Limousine, Charolais a Pinzgauské plemeno. Pinzgauský dobytok je pre našu farmu kľúčovým plemenom a má u nás najväčšie zastúpenie. Toto tradičné plemeno je známe svojou prispôsobivosťou, odolnosťou a kombinovanou úžitkovosťou. Vyznačuje sa typickým gaštanovohnedým sfarbením s bielym pásom pozdĺž tela. Pinzgauské plemeno patrí medzi ohrozené plemená na Slovensku.

V našom chove sa zameriavame na chov hovädzieho dobytka na mäso. Na prechod od dojného dobytka zakúpeného od pôvodného družstva k chovu dobytka mäsového typu sme vybrali plemeno SALERS. Plemeno SALERS je dobytok väčšieho rámca, pôvodom z Francúzka. V jeho domovine je chované v nadmorských výškach okolo 1000 m nad morom. Súčasne sa cieleným šľachtením zachovala dobrá produkcia mäsa. Prírastok je aj v tvrdších klimatických podmienkach porovnateľný s inými plemenami mäsového dobytka.

SALERS výborne znáša zimu a pobyt v snehu mu neprekáža. Naopak mu viac vadia vysoké letné teploty a je potrebné, aby sa na pastve mohol počas letných horúčav ukrývať v tieni. Pred zimou dobytok chráni hnedo červená stredne dlhá srsť, ktorá je v zimnom období hustejšia a dlhšia ako v lete. Plemeno je rohaté a staršie kusy majú naozaj impozantné rohy. Celkovo je plemeno nenáročné. Má výborné materské vlastnosti a ľahko sa telí. Je skôr plaché a dá sa s ním pomerne dobre manipulovať.

Dobytok chováme sezónne v elektrických ohradníkoch. V zimných mesiacoch je dobytok ustajnený v kravínoch. Reprodukciu stáda zabezpečujú plemenné býky. Pôvodné stádo kráv, sme postupne obmenili a dnes chováme dobytok s 60 a viac percentami krvi SALERS.

Telenie najintenzívnejšie prebieha od februára do mája. Teľatá ostávajú na paši spolu s matkami až do jesene. Časť dobytka odpredávame do zahraničia a časť ostáva na porazenie pre potreby družstva. Najkrajšie jalovičky ostávajú do ďalšieho chovu. Do chovu ich zaraďujeme až v treťom roku života, keď sú plne vyvinuté a je predpoklad, že bez ujmy donosia zdravé teľa a dokážu ho aj bezproblémovo odchovať.

Je to dôležité, pretože na rozdiel od intenzívnych chovov náš dobytok ničím neprikrmujeme, teda je buď na paši alebo na sene. Samozrejme teľatá prvých sedem až osem mesiacov aj na materinskom mlieku. Je skúmané a potvrdené, že voľne chovaný dobytok, ktorý sa pohybuje v prírode a nie je ničím prikrmovaný kvôli zvýšeným prírastkom, ale priberá hmotu síce pomalšie, zato však prirodzene, nie je uväzovaný, ale žije v štruktúre stáda a sám si riadi svoje pastevné a životné cykly má mäso, ktoré obsahuje zmenený pomer „ dobrých“ a „zlých“ tukov. Teda je pre ľudský organizmus jednoduchšie spracovateľné a podstatne menej ho zaťažuje, ako mäso prikrmovaného dobytka.

Základné pojmy a prehľad úžitkových typov

Krava je samica tura domáceho, ktorá sa už aspoň raz otelila. Jalovica je dospelá samica pred prvým otelením. Teľa je mláďa kravy.

V chove hovädzieho dobytka bolo vyšľachtené veľké množstvo plemien zameraných na jednostrannú produkciu mlieka alebo mäsa (tzv. Plemená s jednostrannou úžitkovosťou (tzv.

Medzi tradičné slovenské plemená patrí Simentálsky a Pinzgauský dobytok. Tieto plemená sú charakteristické pre horské oblasti. Tieto plemená patria medzi kombinované, mliekovo-mäsové plemená. Slovenský strakatý dobytok je plemeno kombinovaného úžitkového typu a vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou. Vznikol prevodným krížením pôvodného dobytka chovaného na Slovensku s dovezeným simentálskym dobytkom zo Švajčiarska. Vyznačuje sa dobrou prispôsobivosťou a odolnosťou voči chorobám. Základné sfarbenie je žltostrakaté s odtieňom až do červenostrakatej farby. Hlavu, podbrušie a nohy má biele, mulec ružový, rohy a paznechty voskovožlté.

Slovenský pinzgauský dobytok vznikol prevodným krížením pôvodného červeného a karpatského dobytka s pinzgauským dobytkom dovezeným z Rakúska. Je to skromné, zdravé a otužilé plemeno s dobrou chodivosťou, vhodné do podhorských a horských oblastí. Základná farba je červená až červenohnedá, od kohútika cez chrbát, medzinožie a podbrušie sa ťahá výrazne ohraničený biely pás. Nohy nad pätovými a zápästnými kĺbmi sú biele. Živá hmotnosť kráv je 450-650 kg a býkov 750-950 kg.

Holštajnský dobytok je aj najznámejšie mliekové plemeno vo svete. Kravy dosahujú hmotnosť až 650-750kg, býky 1200kg a viac. Základné sfarbenie je čiernostrakaté alebo červenostrakaté, niekedy s veľkou plochou bielej farby. Spodná časť brucha, končatín a chvosta sú biele. Pri nedostatočnej výžive využívajú na produkciu mlieka okrem prijatých živín aj vlastné zásoby a tkanivá, čo sa prejaví schudnutím. V produkcii mlieka dosahuje čistý holštajnský dobytok vo vyspelých štátoch aj 8000 až 1000 kg mlieka na dojnicu.

Charloais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia z pôvodného žltého dobytka chovaného v tej dobe vo Francúzsku. Ostatné mäsové plemená: limusiene, hereford, americký simentál, abredeen angus, piemont a blonde d´aquitaine.

Významné plemená sú simentálsky (slovenský strakatý a český strakatý), pinzgauský a brownvieh. Medzi tradičné slovenské plemená patrí simentálsky a pinzgauský dobytok. Tieto plemená sú charakteristické pre horské oblasti. Slovenský strakatý dobytok je plemeno kombinovaného úžitkového typu s vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou.

Živá hmotnosť kráv je 450-650 kg a býkov 750-950 kg.

tags: #prvovyroba #a #plemena #hovadzieho #dobytka