Strehúň škvrnitý (Lycosa singoriensis) je najväčší pavúk, ktorý sa u nás vyskytuje. Aj keď môže svojim vzhľadom vzbudzovať obavy, ide o zaujímavý a užitočný druh, ktorý zohráva dôležitú úlohu v prírode.
Veľký pavúk vzbudzuje strach, jeho jed je však pre človeka neškodný. Strehúň škvrnitý je vo všeobecnosti veľmi plaché zviera a človeku sa skôr vyhýba.
Ako vyzerá strehúň škvrnitý?
Telo strehúňa dosahuje dĺžku viac ako tri centimetre, pričom samičky bývajú väčšie než samčekovia. Strehúň škvrnitý meria až štyri centimetre a je najväčším pavúkom v strednej Európe.
Typické sú jeho dlhé, silné nohy a hnedé až sivé sfarbenie s tmavšími škvrnami na brušku, ktoré mu zaručujú dokonalé maskovanie.
Základné sfarbenie tela strehúňa je šedej až čiernej farby so svetlými prúžkami v strednej časti hlavohrude.
Oči a zrak
Pavúk má zaujímavé oči. Usporiadané sú v troch radoch. Na čele sú v jednom rade štyri oči a nad nimi má dve veľké oči na rozhraní čela a temena. Posledný pár očí je zreteľne viditeľný zvrchu, pretože je na temene hlavy.
Na hlave má dve veľké a šesť malých očí. Veľké oči slúžia ako zrakové zmysly a pomáhajú pavúkovi pri love, malé oči pravdepodobne rozoznávajú iba svetlo a tmu.
Preto má strehúň dokonalý rozhľad na všetky strany.
Výskyt strehúňa škvrnitého na Slovensku
Tento pavúk sa vyskytuje najmä v teplejších oblastiach južného a stredného Slovenska. Obľubuje suché lúky, piesočnaté miesta, okraje polí a brehy riek.
Často ho možno nájsť aj na neobrobených pozemkoch či v záhradách blízko prírody.
Strehúň škvrnitý sa môže vyskytovať aj v okolí riek Nitra a Nitrica. Raz som mal tú česť stretnúť sa s ním v Partizánskom pri rieke Nitra a druhý raz v Návojovciach pri rieke Nitrica.
Areál rozšírenia
Najčastejšie sa slíďák tatarský vyskytuje v páse od Maďarska až po ruskú step.
Areál výskytu tohto druhu sa tiahne od Ázie až do východnej časti Rakúska. Strehúň doputoval do Rakúska na prelome storočia. Možno sa už vyskytuje aj v Národnom parku Donau-Auen v oblastiach so suchými travinno-bylinnými spoločenstvami.
Aké prostredie vyhľadáva?
Vo voľnej prírode uprednostňuje vodné plochy s piesčitými brehmi chudobnými na vegetáciu.
Na prežitie potrebuje okrem piesčitej pôdy aj otvorené územia so suchou vegetačnou štruktúrou. Pre strehúňa škvrnitého sú atraktívne aj slané pobrežné oblasti Neziderského jazera Salzlacken.
Prostredie s vysokou a hustou nepokosenou vegetáciou už nie je pre pavúka vhodným stanovišťom a preto daný biotop opúšťa.
Život v podzemnej nore
Strehúň škvrnitý si nestavia klasické pavučiny. Namiesto toho žije v norách, ktoré si vyhrabáva v zemi. Nory vystiela pavučinou a počas dňa sa v nich ukrýva.
Strehúň škvrnitý si nepradie siete, ale žije v diere v zemi, kde má rozvetvené chodbičky. V niektorých sú nastražené jemné pavučiny, do ktorých lapá hmyz. Väčšiu časť koristi však strehúň loví skokom.
Napriek svojej veľkosti sa táto v nemčine zvaná juhoruská tarantula (Südrussische Tarantel) ťažko v prírode spozoruje. Ako špecialista na stepnú oblasť s piesčitou pôdou prežíva deň v rúrkovitej skrýši, ktorú si sama v zemi vyhrabala.
Ak by sa predsa vzdialila počas dňa z úkrytu, vzhľadom k svojej citlivosti voči okolitým vibráciam sa pri blížiacej sa hrozbe možného stretnutia ihneď uchyľuje do skrýše.
Jedným z dôkazov jej prítomnosti v ekosystéme je nález jej kože s pásikovanou štruktúrou pred vchodom do skrýše.
Nočný lov a potrava
Na lov vyráža v noci, pričom sa spolieha na svoj výborný zrak a rýchle reflexy. Je aktívnym lovcom - korisť, najmä hmyz, prenasleduje a usmrcuje svojim jedom.
V noci pavúk opúšťa svoju skrýšu a vydáva sa na lov. Nájde si výhodné stanovište a odtiaľ striehne na okolitý hmyz, napr. chrobáky.
Svoju obeť loví skokom a omráči jedovatým pohryznutím. Nakoniec korisť vycicia, ostane z nej iba kožka.
Medzi jeho úlovkami môže byť dokonca aj veľká kobylka zelená.
Strehúň má žľazy, z ktorých vylučuje jed. Využíva ho však len pri love koristi, ktorú ním usmrcuje.
Korist potom omámi jedom a strekne do nej tráviacu tekutinu.
Rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá
Na jeseň samčeky hynú, zatiaľ čo samičky dokážu prežiť aj zimu. V jeseni už samček tohto druhu dožíva. Samičky však prežívajú aj zimu a na jar kladú vajíčka.
Po úspešnom párení preberá samička starostlivosť o vajíčka, ktoré uloží do pavučinových zámotkov - kokónov.
Samička na sebe nosí veľký vaječný kokón, ktorý pravidelne vystavuje slnečnému žiareniu.
Kokón samička nosí prilepený na vnútornej strane bruška. Po vyliahnutí malých pavúčikov ich samička naďalej nosí na sebe a ochraňuje ich.
Vyliahnuté mláďatá potom ešte nejaký čas zostávajú v niekoľkých vrstvách na tele samice.
Samičky sú v tomto období obzvlášť agresívne, aby ochránili svoj potomok.
Samička je agresívnejšia ako samček najmä pri ochrane vajíčok a mláďat v hniezdnej komôrke.
Je strehúň škvrnitý nebezpečný pre človeka?
Aj keď pôsobí hrozivo, jeho jed nie je pre človeka nebezpečný. Uhryznutie je zriedkavé a účinky sú porovnateľné so štípancom včely - môže spôsobiť mierne začervenanie a opuch.
Prípadné pavúčie uhryznutie môže byť samozrejme veľmi bolestivé, nepredstavuje však pre človeka žiadne vážne zdravotné riziko. Môže dôjsť k lokálnym reakciám, ako je začervenanie a opuch rany.
Pomocou silných hryzadliel, ktoré sa podľa potreby prepoja s jedovými žľazami, je táto „tarantula“ schopná spôsobiť človeku zranenie. Dávka a koncentrácia jedu však nemôže vážne ublížiť.
Napriek tomu odporúčame nechytať ho radšej do rúk, pretože sa nám časť jedovatých látok môže dostať na prípadné poranené miesto alebo do oka, kde vyvolá pálenie.
Pavúky sú vo všeobecnosti veľmi plaché zvieratá a človeku sa skôr vyhýbajú.
Ohrozenie a ochrana
Strehúň škvrnitý je zaujímavý a užitočný druh, ktorý zohráva dôležitú úlohu v prírode.
Na území Českej republiky bol dlho považovaný za vyhynutého. V posledných rokoch sa však opäť vrátil do našich končín a najčastejšie sa s ním môžeme stretnúť na južnej Morave.
Naďalej však zostáva na zozname ohrozených druhov.
Lycosa singoriensis je uvedený v aktuálnom Červenom zozname kriticky ohrozených druhov pavúkov ako chránený „vymierajúci druh“.
Ochrana jeho prirodzeného prostredia súvisí najmä so zachovaním piesčitých pôd, otvorených suchých plôch a riedkej vegetácie.
Výskyt pavúkov v domácnosti
Vo všeobecnosti sa nemusíte obávať výskytu tohto druhu vo vašom bezprostrednom okolí či dokonca doma. Tu sa skôr stretneme s inými, menšími druhmi pavúkov, ako je pokoutník domový alebo rôzne druhy križiakov.
Pavúky sú vo všeobecnosti veľmi užitočné. Problémom môžu byť najmä pre osoby trpiace arachnofóbiou.
Pred vniknutím pavúkov do našich domácností sa dá len ťažko úplne ubrániť. Môžete im však sťažiť prístup tým, že utesníte všetky škáry a štrbiny.
Do okien umiestnite siete proti hmyzu a plochy prípadne ošetrite napríklad octovou vodou, ktorej sa pavúky vyhýbajú.
Zároveň by ich mali odpudzovať silno aromatické bylinky, ako je napr. mäta pieporná.
Prípravky proti pavúkom
S prípravkami na likvidáciu pavúkov máme množstvo skúseností. Vyberte si ten, ktorý vám bude najviac vyhovovať.
- Provecta - ide o inovatívny prípravok s fyzikálnym mechanizmom účinku, ktorý imobilizuje pavúky aj na horšie dostupných miestach.
- Dymovnica Dobol Fumigator - účinne hubí pavúky v bytoch, kanceláriách a pod. Pavúky likviduje rozptýlením suchého dymu.
- Insekticid Karakill sprej - ide o účinný postrek proti pavúkom.
Jemné častice dymu preniknú do každej škáry uzavretého priestoru a hubia tak aj dobre ukrytý hmyz.
Odkiaľ pochádza názov tarantula?
Názov tarantula pochádza z juhovýchodného regiónu Talianska, z Apúlie.
Podľa jednej povesti malo pohryznutie tarantulou spôsobiť u raneného zbesilú tanečnú vášeň.