Spolužitie psa a mačky je možné, no najmä prvé stretnutie rozhoduje o tom, či sa medzi nimi vytvorí dôvera, alebo strach a napätie. Pri zoznamovaní psa a mačky sú dôležité prvé dojmy. Kľúčom na bezproblémové spolužitie je trpezlivosť, tak aby k strachu či agresii vôbec nedošlo, prípadne boli tieto emócie udržané na minime.
Najľahšie sa spriatelia mláďatá. Ak si súčasne privediete domov šteňa a mačiatko, s najväčšou pravdepodobnosťou bude ich spolužitie od prvého okamihu harmonické. K ich partnerstvu prispeje potreba tepla a bezpečia, cudzie prostredie a prirodzená zvedavosť. Priateľstvá nadviazané v „detstve“ niekedy trvajú celý život.
O niečo ťažšie je to však už s dospelými jedincami. Spolunažívanie u starších zvierat je tiež možné, ale môže byť ťažšie v závislosti od predchádzajúcich skúseností. V zásade je možné, aby pes a mačka žili v jednom dome. Zriedka sa stáva, že si na seba neprivyknú. Neraz medzi nimi vznikne aj úzke priateľstvo. Veľa však závisí od správania človeka.
Prečo si pes a mačiatko niekedy nerozumejú
Každý pozná príslovie „žiť ako mačka a pes“. Pre nás je to jednoznačné - žiadna dohoda a večné hádky kvôli prílišnej odlišnosti. Zvieratá sa navzájom veľmi nemusia. Príčinou nezhôd medzi psom a mačkou je neporozumenie.
Mačky a psy sú od seba evolučne veľmi vzdialené. Psy patria do čeľade Canidae, teda psovité. Do tejto čeľade patria nielen vlky, ale aj medvede a dokonca aj mrože. Tie sú preto našim psom príbuznejšie ako mačky. Mačka patrí do čeľade mačkovitých šeliem (Felidae).
Psy sú zvieratá žijúce vo svorke. Žijú, lovia a žerú spoločne ako rodina. Naproti tomu vlčia alebo psia svorka žije v pevnej hierarchii. Naopak, mačky sú „samotárski“ lovci. Lev je jediný druh príbuzný mačke, ktorý loví v skupine. Malé mačky lovia a väčšinu času žijú osamote.
Tento spôsob života má vplyv na sociálne správanie mačiek: ak sa jednotlivé mačky na určitý čas spoja do skupiny alebo ak sa susedné mačky stretnú na záhrade, na rozdiel od psej svorky neexistuje pevná hierarchia. Kto má väčší vplyv a kto nie, závisí v mačacej komunite od času a miesta.
Sú teda mačky samotári? Nie nevyhnutne. Divé mačky sa často združujú do voľných skupín, európske divé mačky dokonca často vychovávajú svoje mačiatka spoločne. Život domácich mačiek sa tiež líši od života divých mačiek. Mnohé domáce mačky preto ocenia zvieracieho spolubývajúceho!
Rozdielna reč tela psa a mačky
Psy a mačky majú odlišné sociálne správanie. To ovplyvňuje aj ich reč tela, ktorá je založená na inštinktoch a zvykoch starých tisíce rokov. Mačky a psy však reagujú inštinktívne. Učiť sa „cudzie jazyky“ je pre nich ťažké.
Najprv musia pochopiť, že psí alebo mačací spolubývajúci je iný druh, ktorý komunikuje inak ako jeho druh. Mačky preto komunikujú pohybmi chvosta a uší, ako aj očami. Tieto jemné signály sa dajú ľahko prehliadnuť - mačkou aj psom!
Zatiaľ čo vrtiaci sa psí chvost vyjadruje priateľskosť, šľahajúci mačací chvost signalizuje agresiu. To isté platí aj keď mačka chvost našuchorí a prípadne sa zhrbí: keď mačka našuchorí chvost a zdvihne ho nahor, chce vyzerať čo najväčšia a najnebezpečnejšia. Reaguje tak na hrozbu.
Rovnako ako u psov je zízanie prejavom dominancie. Pre mačky je to neznesiteľné. Ak na vás mačka náhodne žmurkne, signalizuje to, že ste jej sympatický. Pes alebo človek, ktorý nie je na kontakt s mačkami zvyknutý, si môže tieto gestá rýchlo pomýliť, prehliadnuť alebo ignorovať.
Pridajte k tomu určitý rozdiel vo veľkosti: priemerný pes je oveľa väčší než priemerná mačka. Priateľské obliznutie alebo postrčenie labkou ako motiváciu k hre si preto mačka rýchlo vysvetlí ako agresívny útok. Nebezpečnejšie je, keď bojazlivá mačka pred psom uteká.
Pes je lovec a mačka sa chce hrať. Ak sa mačka cíti bezprostredne ohrozená ľahne si na chrbát, aby mohla použiť na obranu všetky štyri labky. Preto je dôležité sledovať správanie oboch zvierat a nedovoliť, aby sa mačiatko dostalo do situácie, v ktorej nebude mať možnosť úniku.
Prečo je malé mačiatko vhodným spoločníkom pre psa
Najpohodlnejšie je, keď si pod svoju strechu vezmeme mladé zvieratá. Riziko konfliktu je vtedy minimálne. Mladé zvieratá, ktoré nemajú skúsenosti so spolužitím s iným druhom, nebudú medzi sebou bojovať.
Okrem toho sa skôr navzájom podporia pri skúmaní sveta a nového prostredia. Môže sa dokonca stať, že si začnú osvojovať správanie typické pre svoj druh. Môžete očakávať, že váš pes začne jesť mačacie jedlo a mačka bude chcieť chodiť na prechádzky. V prípade mladých zvierat je rýchle kamarátenie takmer zaručené.
To však neznamená, že ich možno bez prípravy nechať spolu. Šteniatko môže mačiatko považovať za novinku a zamerať na neho veľkú pozornosť. Mladé psy, ktoré ešte nemali kontakt s mačkou, môžu len dráždiť súčasného obyvateľa tým, že sa budú chcieť príliš často hrať.
Mačiatko navyše ešte nemusí vedieť správne reagovať na psa. Mačiatka nie sú naučené pred nimi utekať, a preto môže byť naháňanie pre mačiatko nebezpečné alebo mimoriadne stresujúce. Pes sa musí naučiť, že mačiatko nie je korisť ani hračka.
Príprava psa ešte pred príchodom mačiatka
Ak už máte doma psa, ale chceli by ste aj mačku, prvým krokom je uistiť sa, že váš pes nie je agresívny voči iným zvieratám. Ak je váš pes vyrovnaný a nereaguje prehnane na iné zvieratá, ich pohyb alebo zvuky, je veľká šanca, že nového nájomníka prijme.
Svojho psa poznáte najlepšie, doteraz ste ho cvičili a máte určitý spôsob odmeňovania. Psy sa ľahšie vychovávajú ako mačky - preto by ste mali pre svojho psa v prvom rade stanoviť pevné pravidlá.
Pes ich nikdy nesmie naháňať - ani pri prechádzke po lúke alebo okolo susedovej záhrady. Čím skôr svojho psa naučíte, že mačky nie sú ani korisť, ani nepriatelia, tým lepšie si túto lekciu zapamätá.
Pred príchodom mačiatka si precvičte povely, ktoré pes ovláda - sadni, ľahni, daj labku a pod. Užitočné sú aj povely „nie“, „odíď“ alebo „nechaj“. Ak váš domáci miláčik pozná a reaguje na povely „nie“ a „odíď“, môžete ich použiť, keď chce váš psík mačku naháňať.
Ak pes pokojne zareaguje na povel alebo si mačiatko iba všimne bez prudkej reakcie, okamžite ho odmeňte. V každom prípade pochvala dokáže zázraky, keď sa váš štvornohý priateľ správa ako sa patrí - či už s klikerom, alebo s vrecúškom s pamlskami!
Čím priateľskejší je pes voči mačkám, tým ľahšie bude ich spolunažívanie. Ak pes pri prechádzke v okolí reaguje na mačky prudko alebo behá, keď vidí mačku, aklimatizácia psa mala začať ešte predtým, ako mačka privíta k vám domov.
Príprava domácnosti na príchod mačiatka
Ak chcete mať psa a mačku súčasne, musíte na to pripraviť aj svoj domov. Začiatky môžu byť ťažké, preto je dobré oddeliť každé z vašich zvierat do vlastnej zóny. Vaše domáce zvieratá musia mať svoj vlastný priestor, v ktorom sa budú cítiť bezpečne.
V prípade spolunažívania psa a mačky v jednej domácnosti by mali mať obe zvieratá svoj vlastný priestor a možnosť sa stiahnuť. Najjednoduchším spôsobom je spočiatku ich chovať oddelene v dvoch rôznych miestnostiach.
Mačka by mala mať možnosť kedykoľvek sa stiahnuť. Vysoké škrabadlo alebo mačací pelech na skrini či polici ponúkajú miesta na odpočinok, na ktoré väčšina psov nedosiahne. Tu sa mačka bude cítiť bezpečne.
Všetky miestnosti domu alebo bytu by ste mali nechať otvorené, aby sa mačka mala kam utiahnuť, keď je stretnutie pre ňu nepríjemné alebo ju stresuje. V žiadnom prípade by ste nemali mačku zatvárať do škatule, aby bola v „bezpečí“ - bez možnosti úniku sa bude cítiť obmedzená a ohrozená.
Mačkám poskytnite škrabadlo, na ktorom sa budú cítiť v bezpečí, psovi zase kúpte pelech, ktorý bude len jeho. Nech majú každý svoje útočisko, než si na seba zvyknú.
Toaleta pre mačky nie je miesto, kde by pes mohol zakopávať psie hračky. Niektoré psy mačací záchod magicky priťahuje a žerú jeho obsah. Keď to zbadáte, dajte záchod preč, najlepšie do vane v kúpeľni.
Prvý krok: zoznámenie cez pach
Psy aj mačky vnímajú svet prostredníctvom svojho nosa. Preto aj v prvom kroku dovoľ, aby sa navzájom spoznali cez ich čuchové receptory.
Počas prvých dní by sa zvieratá nemali dostať do kontaktu. Deky a hračky by ste však mali prenášať z jednej izby do druhej, vymieňať im pelechy na spanie a dať im tak možnosť zvyknúť si na pach toho druhého.
Ponúkni mačke vôňu zo psieho pelechu či hračky a naopak, predstav psovi pach budúcej kamarátky. Urob tak aj niekoľko dní po sebe, aby si pach vryli do pamäte.
Inou možnosťou, aby si zvieratá na seba privykli, je, že niečo, čo páchne psom, dáte do košíka mačke a opačne. Kým mačka loví na záhrade, vezmi psa do domu nech spozná jej vôňu ešte intenzívnejšie. Čím viac pes spozná mimo priameho kontaktu, tým lepšie. Rovnaký scenár opakuj aj s mačkou.
Výmena vôní pomáha zvieratám uvedomovať si prítomnosť niekoho iného bez toho, aby museli okamžite čeliť priamemu kontaktu. Cieľom je, aby si pach druhého spojili s pokojom a bezpečím, nie s hrozbou.
Druhý krok: kontakt cez dvere alebo ohrádku
Vezmi psa aj mačku a postav ich na opačnú stranu dverí. Alebo na opačnú stranu detskej ohrádky. Pri každom zvierati musí byť pre istotu aj človek.
Nechaj ich navzájom sa cez dvere očuchať. Ak však mačka nechce ísť celkom blízko, určite ju nenúť. Mačka musí mať možnosť vzdialiť sa a sama rozhodnúť, ako blízko sa priblíži.
Psa aj mačku chváľ, odmeňuj ich pozornosťou, láskou a maškrtami. Prítomnosť toho druhého si musia spojiť len s príjemnými vecami. Pozornosť členov domácnosti alebo jedla môže byť pri socializácii užitočná odmena.
Ak sa obe zvieratá správajú pokojne, môžete tento krok opakovať niekoľkokrát denne. Každý krok z tréningového plánu zopakuj toľkokrát, kým to pre obe zvieratá nebude samozrejmosťou.
Tretí krok: prvé vizuálne stretnutie
Ak dôjde k skutočnému osobnému kontaktu medzi zvieratami, odporúča sa, aby boli na mieste prítomné dve alebo viac osôb. Pri každom zvierati musí byť pre istotu aj človek, aby ich mali pod kontrolou.
Mačka je spravidla nižšia ako väčší pes. Preto majte psa pri prvom kontakte s mačkou na vodítku. Psa drž na vodítku, aby si ho mohol zastaviť v prípade, že by sa mačku pokúsil naháňať.
Za vodítko však neťahajte, nechajte ho voľné. Je tu len na to, aby pomohlo, ak by sa stalo niečo neočakávané. Mačku nikdy nedrž na rukách. Nedrž mačku na rukách ani počas prvého stretnutia, pretože sa potrebuje vedieť sama vzdialiť a brániť.
Všetky miestnosti domu alebo bytu by ste mali nechať otvorené, aby sa mačka mala kam utiahnuť, keď je stretnutie pre ňu nepríjemné alebo ju stresuje. Mačke môžete pripraviť vysoké škrabadlo alebo domček pre mačky umiestnený niekde vysoko.
Počas prvého stretnutia sledujte, ako na seba reagujú, a pri akomkoľvek náznaku agresie ich brzdite. Ak mačka ujde a pes sa pustí do naháňačky, zastav ho s ráznym FUJ či NESMIEŠ. Ak zareaguje na povel sadni, výdatne ho odmeň.
Ak u niektorého z nich zbadáte nepokoj, strach alebo výhražné gestá, odlákajte ich od seba, a to najlepšie potravou! Ak sa dostaví strach či príliš veľké nadšenie, vráť sa o krok vzad a trénuj, kým emócie opäť nevychladnú.
Štvrtý krok: kontrolované spoločné chvíle
Keď sa pes a mačiatko dokážu vnímať bez prudkých reakcií, pokračujte v krátkych kontrolovaných stretnutiach. Ich dĺžka závisí od toho, ako pokojne sa obe zvieratá správajú; dôležitejšia než dlhé stretnutie je pravidelnosť a bezpečie.
Kŕmte obe zvieratá v jednej miestnosti, ale v istej vzdialenosti od seba. Jedlo môže pomôcť spojiť prítomnosť druhého zvieraťa s príjemným zážitkom, no zvieratá musia mať dostatok priestoru a nesmú byť nútené jesť vedľa seba.
Na začiatku môže byť jednoduchšie kŕmiť obe zvieratá oddelene, aby sa predišlo rivalite. Na začiatku sú samozrejmosťou oddelené misky na vodu aj krmivo. Pokiaľ je každý zo svojho, dbajte na to, aby jeden druhému z jeho porcie neujedal. Práve to môže byť dôvodom na potýčky.
Navyše by mačka so psom nemali dostávať rovnaké krmivo. Každý potrebuje inú skladbu živín - mačka by na psích granuliach mohla trpieť, pes na mačacích naopak priberať.
Obe zvieratá sa môžu postupne stretávať v jednej miestnosti, pričom pes zostáva na vodítku alebo pod spoľahlivou kontrolou. Ak sa správajú pokojne, odmeňujte ich. Ak sa napätie zvyšuje, stretnutie ukončite bez kriku a vráťte sa k jednoduchšiemu kroku.
Pozitívne posilňovanie a rovnaká pozornosť
Snažte sa odmeniť každý kontakt so psom a spojiť ho s niečím pozitívnym. Môže to byť jemné pohladenie, keď mačka pozoruje cudzieho psa cez okno obývačky, alebo pamlsok, keď pokojne sedí na plote, zatiaľ čo sa k nej blíži neznámy pes.
Psa aj mačku chváľ, odmeňuj ich pozornosťou, láskou a maškrtami. Prítomnosť toho druhého si musia spojiť len s príjemnými vecami.
Okrem toho by ste im obom mali venovať dostatok času. Hladkajte ich, túlte sa s nimi tak, aby ani jeden z nich nemal pocit, že o niečo prichádza! Mačke aj psovi zaistite súkromie, pokoj na kŕmenie, zoznamujte ich pozvoľna a k ničomu ich nenúťte.
Hlavne buďte pozorní - k obom rovnako. Priestor a venovať im rovnakú pozornosť je dôležitá úloha. Svojho domáceho miláčika nenapomínajte za domáhanie sa maznania.
Kedy môže pes a mačiatko zostať voľne spolu
Akonáhle sa zdajú obaja byť v prítomnosti toho druhého uvoľnení a cítia sa pohodlne, nechaj ich voľne spoznávať v bezpečí domu.
V prvých dňoch nesmiete nechať psa a mačku bez dohľadu. Aj keď sa správajú pokojne, neznamená to ešte, že medzi nimi zavládol trvalý mier. Aby ste predišli problémom, mali by ste obe zvieratá nechať osamote až vtedy, keď si na seba zvyknú a nevykazujú známky agresie.
Ak však odchádzaš z domu, určite je rozumnejšie ich v prvé dni oddeliť do samostatných častí domu. V nasledujúcich mesiacoch sa uistite, že si zvieratá navzájom poskytujú dostatok priestoru.
V závislosti od povahy a predchádzajúcich skúseností zvierat to môže trvať hodiny, dni alebo týždne. Nevzdávajte sa a nezabúdajte, že vás netlačí čas. Niekedy je to jeden krok vpred a dva kroky späť.
Veľkosť, temperament a vek zvierat
Dôležitejšiu úlohu zohráva pohlavie a vek zvierat. Mačky sú o niečo pokojnejšie. Sučky sú spravidla pokojnejšie a menej agresívne ako samce, preto bude mať dospelá mačka život s rodinným prírastkom ženského pohlavia jednoduchší.
Ak má mačka viac ako desať rokov a do domu príde šteňa, nie je už dosť ústretová a prispôsobivá, aby prijala prítomnosť temperamentného mladého psíka. Môže to pre ňu znamenať neznesiteľný stres.
Priveľmi veľký a silný pes môže byť ako partner v hre nebezpečný, lebo mačku môže, hoci aj nechtiac, privaliť a svojou hmotnosťou jej spôsobiť zranenie. Mačka však spravidla stihne včas uskočiť a v behu uniknúť jeho prudkým prejavom náklonnosti. Našťastie je oveľa pohyblivejšia ako ten brechajúci obor.
Pre šťastné partnerstvo v zásade platí, že lovecké psy, napríklad weimarský stavač alebo seter, a nadháňacie psy - greyhound, barzoj alebo teriér - nie sú pre mačku práve ideálnymi partnermi.
Keď už doma žije pes
Váš pes si určite ľahšie zvykne na mladú mačičku. Ak je váš pes vyrovnaný a nereaguje prehnane na iné zvieratá, ich pohyb alebo zvuky, je veľká šanca, že nového nájomníka prijme.
Ak už máte doma psa, ale chceli by ste aj mačku, uistite sa, že pes dokáže zostať pokojný v prítomnosti iných zvierat. Ak je divoký, priviažte ho, aby mačiatko nevyľakal svojím dobiedzaním a nenaháňal ho, keď mu chce ujsť.
Ak je pes dobre vycvičený, pokojný a na váš pokyn zostane sedieť, určite si aj sám obľúbi to bezočivé mláďa. Čím skôr svojho psa naučíte, že mačky nie sú ani korisť, ani nepriatelia, tým lepšie si túto lekciu zapamätá.
Keď už doma žije mačka
Zavedenie psa do domu s mačkou môže byť trochu komplikovanejšie ako v opačnom prípade. Mačky sú teritoriálne zvieratá, ktoré si radi vytvárajú svoje značky.
Ak už máte v dome dospelú mačku, určite sa vám bude šteňa prijímať ľahšie. Mladé psy, ktoré ešte nemali kontakt s mačkou, môžu len dráždiť súčasného obyvateľa tým, že sa budú chcieť príliš často hrať.
Ak si vyberiete dospelú mačku, pokúste sa získať podrobnú históriu jej skúseností so psami. Mačka, ktorá má za sebou traumatizujúce zážitky, sa nemusí aklimatizovať v domácnosti so psom.
Možno budete chcieť hľadať mačku v nadáciách alebo útulkoch, ktoré prevádzkujú tzv. dočasné domovy a majú vo svojej starostlivosti mačku, ktorá je už socializovaná so psami.
Adopcia dospelého psa alebo mačky
Ak si adoptujete dospelého psa, bude pomerne ťažké predvídať reakciu oboch zvierat. Ak si chcete adoptovať psa z útulku, jeho zamestnanci vám pravdepodobne budú vedieť poukázať na to, ktorý psík má pokojnú povahu a nereaguje agresívne na mačky.
Majte však na pamäti, že život v útulkovom prostredí sa od domáceho líši. Spolunažívanie u starších zvierat je možné, no môže závisieť od toho, čo už pes alebo mačka zažili.
Niekedy sa príznaky nedostatočného prijatia mačky môžu objaviť až po určitom čase po príchode druhého domáceho maznáčika. Či už si do domácnosti s mačkou nasťahujete psa, alebo naopak, buďte opatrní.
Čomu sa pri zoznamovaní vyhnúť
- Nenúťte mačku priblížiť sa k psovi.
- Nedržte mačku na rukách počas prvého kontaktu.
- Nedovoľte psovi mačiatko naháňať.
- Nenechávajte ich v prvých dňoch bez dohľadu.
- Nezatvárajte mačku do škatule bez možnosti úniku.
- Nedovoľte, aby si zvieratá navzájom brali jedlo.
- Nepoužívajte krik ani fyzické tresty.
- Nevynucujte dlhé stretnutie, ak sa objaví strach alebo príliš veľké nadšenie.
Ak sa dostaví strach, či príliš veľké nadšenie, vráť sa o krok vzad a trénuj kým emócie opäť nevychladnú. Unáhlená socializácia často vedie k chybám.
Čo robiť pri naháňaní alebo agresii
Pes nikdy nesmie mačku naháňať. Ak mačka ujde a pes sa pustí do naháňačky, zastav ho s ráznym FUJ či NESMIEŠ. Ak zareaguje na povel sadni, výdatne ho odmeň.
Pri akomkoľvek náznaku agresie zvieratá oddeľte. Ak u niektorého z nich zbadáte nepokoj, strach alebo výhražné gestá, odlákajte ich od seba, a to najlepšie potravou!
Mačke nechajte dostupné vysoké miesta a únikové trasy. Pes musí mať možnosť zostať pod kontrolou človeka. Ak sa napätie opakuje, zjednodušte trning a obnovte najprv výmenu pachov alebo kontakt cez dvere.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Skúšali ste skrotiť psa s mačkou, ale zvieratá spolu stále nechcú vychádzať? Niekedy sa nielen oplatí, ale aj treba požiadať behavioristu o individuálnu pomoc.
Nezhody môžu spôsobiť nuansy, ktoré dokáže odhaliť len behaviorista. Ten nielenže upozorní na možné ohniská nástrah, ale pomôže zvieraťu nadviazať priateľstvo.
Napriek najlepšej príprave a nekonečnej trpezlivosti sa niekedy jednoducho nepodarí, aby si pes a mačka na seba zvykli. Dokonca aj keď ide o spolunažívanie dvoch psov alebo dvoch mačiek, ich povahy sa často jednoducho nezhodujú, alebo sú si vzájomne nesympatické.
Možno sa vaše zvieratá jednoducho nemajú rady. Možno mačka nemá trpezlivosť na to, aby sa naučila si so psom vychádzať. Pes možno nemôže zabudnúť na to, že pobehujúce mačky sú skvelými korisťami. Alebo možno len jedno zo zvierat žiarli.
V prípade pochybností buďte k zvieratám a svojej rodine féroví. Ak spolunažívanie zvierat nebude fungovať ani po niekoľkých mesiacoch, alebo ak dokonca dôjde k zraneniu, je čas to vzdať a hľadať alternatívy.
Zoznámenie s mačkami a psami | Odborné rady
Bezpečnosť a antiparazitárna ochrana
Psy aj mačky poskytujú po celý svoj život svoje telo nevedomým hostiteľom ako sú blchy, kliešte, rôzne červy a roztoče. Našťastie na väčšinu z nich existujú antiparazitiká, ktoré dokážu väčšinu z týchto nepríjemných breberiek zabíjať alebo paralyzovať.
Než ale nejaký prípravok na svojho maznáčika použijete, je nutné si uvedomiť, či je pre neho vami vybraný druh bezpečný a či bude účinný. Okrem druhu antiparazitika, veku a hmotnosti zvieraťa, je potrebné vziať do úvahy aj to, či sa jedná o psa alebo mačku.
Než svojmu chlpatému maznáčikovi nasadíte obojok alebo aplikujete spot on proti kliešťom, uistite sa, že sa jedná naozaj o druh ektoparazitík, ktoré sú buď určené pre psa, mačku alebo pre obe zvieratá naraz.
Pre psov sú napríklad často určené antiparazitiká na báze permethrínu, čo je syntetická organická zlúčenina široko používaná ako insekticíd, akaricíd a repelent. Patrí do skupiny látok nazývaných pyretroidy. Väčšine zvierat nevadí a nijako neškodí, ale jeho hlavnou nevýhodou je vysoká toxicita pre mačky a aj ryby.
Ide o tekutú formu antiparazitika, teda o pipetu, ktorá v sebe obsahuje roztok dvoch účinných látok, a to imidacloprid a už spomínaný permethrin, ktorý je nebezpečný pre mačky. Tieto Advantix pipety majú repelentný a akaricídny účinok proti vybraným druhom parazitov - kliešte, blchy, všenky, komáre a bodavé muchy.
Pozor, nezamieňať s prípravkom Advantix. Jeden výrobca, podobný názov, ale použitie pre domácich miláčikov je rozdielne.
Aj mačky je potrebné pred kliešťami, blchami a ďalšími druhmi ektoparazitík chrániť, predovšetkým potom tie, ktoré sa počas roka pohybujú aj mimo byt. Advantage je antiparazitný roztok vo forme spot-on určený pre mačky aj králiky. Slúži ako prevencia, ale aj liečba po napadnutí blchami.
Jedno ošetrenie chráni pred ďalším napadnutím blchami po dobu 3 až 4 týždňov. Antiparazitikum pre mačky a králiky sa môže aplikovať ako súčasť liečby alergickej dermatitídy vyvolanej blchami.
Na trhovi nájdete širokú škálu antiparazitných prípravkov. Od obojkov, po pipety, spreje a nakoniec aj šampóny, ktoré odpudzujú najrôznejšie háveď a ťažký hmyz.
Než však prípravok zakúpite, zamerajte sa, či je vhodný pre vášho psa hlavne z hľadiska jeho veku (nie všetky antiparazitiká sú vhodné pre šteňatá), hmotnosti a či je vôbec určený pre psa a nie pre mačku.
Kliešte prisaté na psovi a mačke predstavujú riziko nielen pre domáceho maznáčika, ale aj pre vás alebo vaše deti. Našli ste maznáčikovi kliešť? Nechajte ho pre istotu vyšetriť.
Pokiaľ hľadáte jedno antiparazitické riešenie a váš domov obýva spoločne pes aj mačka, tiež pre vás máme riešenie. Aby nedochádzalo k otrave mačky, pokiaľ by ste pre svojho hafana použili ektoparazitikum na báze permethrinu, je nutné obom maznáčikom nasadiť obojok Foresto, ktorý sú práve určené ako psom, tak aj mačkám.
Najpredávanejší obojok proti blchám a kliešťom, ktorý NAOZAJ funguje, a to za každej situácie, teda aj pokiaľ je váš pes milovník vody a letného kúpania. Ide o veterinárny liek, ktorého účinné látky sa nachádzajú vo vnútri polymérovej matrice obojku.
Po nasadení obojku Foresto na krk psa sa pravidelné dávky v malom množstve uvoľňujú po dobu až 8 mesiacov do lipidovej vrstvy kože a srsti, odkiaľ sa účinok proti parazitom prenáša na celý povrch tela.
Ďalší z druhov antiparazitných obojkov určených pre psov. Obojky tejto značky sú psy veľmi dobre znášané. Napriek tomu sa u niektorých z nich môže stať, že sa po aplikácii objaví mierne svrbenie (odporúčame sa poradiť s veterinárom).
Dbajte na to, aby obojok nezasahoval ústnu dutinu. Pes s Kiltix antiparazitným obojkom by nemal prísť do kontaktu s malými deťmi.
Antiparazitné obojky alebo pipety? Pri výbere vždy skontrolujte určenie prípravku pre konkrétny druh zvieraťa, jeho vek a hmotnosť a v prípade pochybností sa poraďte s veterinárom.