Tešíte sa na malé labky cupitajúce po dome? Gravidita u feny je krátke, no intenzívne obdobie, počas ktorého treba venovať zvláštnu pozornosť jej zdravotnému stavu, strave a pohodliu.
Gravidita u sučky zvyčajne trvá 58 až 65 dní, pričom priemerná dĺžka gravidity je približne 63 dní. Uvádza sa však aj širší interval 56 až 70 dní, pretože dátum krytia nemusí byť totožný s dátumom oplodnenia.
Gynekológii, andrológii, reprodukcii, pôrodníctvu a neonatológii sa vo veterinárnej medicíne venuje disciplína nazývaná theriogenológia.
Základné obdobia vývoja šteniatka
U šteniat rozoznávame tri hlavné obdobia ich vývinu:
- Prenatálne obdobie - vnútromaternicové, intrauterinné obdobie pred narodením.
- Perinatálne obdobie - obdobie tesne pred pôrodom, počas pôrodu a krátko po narodení.
- Postnatálne obdobie - obdobie odchovu šteniat po narodení.
Prenatálne obdobie sa ďalej delí na embryonálne a fetálne štádium:
- Embryonálne štádium trvá približne od 1. do 3. týždňa gravidity.
- Fetálne štádium trvá približne od 4. do 9. týždňa gravidity.
Postnatálne obdobie sa delí na:
- neonatálne štádium, ktoré trvá od narodenia po prvé 2 týždne;
- infantilné štádium, ktoré trvá od 3. do 6. týždňa veku šteniatka;
- pediatrické štádium, ktoré trvá od 7. do 12. týždňa veku šteniatka;
- hodnotiace štádium, ktoré trvá od 3. do 6. mesiaca veku šteniatka.
Z hľadiska vývoja šteniat je možné graviditu sučky rozdeliť na tri obdobia, ktoré zodpovedajú zhruba tretinovému podielu dĺžky gravidity:
- Obdobie pred placentáciou je obdobie od oplodnenia oocytov do času placentácie.
- Embryonálne a včasné fetálne obdobie je obdobie organogenézy, teda vývoja orgánov, a začiatku fetálneho vývoja.
- Neskoré fetálne obdobie je ohraničené začiatkom osifikácie kostry plodov až do pôrodu.
Plod v tomto období ukončuje svoj vnútromaternicový vývoj a dozrieva systém uvoľňovania kortikotropínu a kortizolu pred začiatkom pôrodu.
Gravidita, vrh a pomenovanie sučky
Z hľadiska počtu šteniat vo vrhu patrí sučka k multiparným, teda viacplodým alebo polytokóznym zvieratám.
Môže mať v jednom vrhu jedno, dve a viac šteniat. Opakom je unipara, teda monotokózne zviera, ktoré môže mať iba jedno narodené mláďa, ako napríklad kobyla alebo krava.
Z hľadiska počtu pôrodov označujeme sučku ako:
- nerodička (nullipara) - sučka, ktorá ešte nerodila;
- prvorodička (primipara) - sučka, ktorá rodí prvýkrát;
- druhorodička (sekundipara) - sučka, ktorá rodila už dvakrát;
- viacrodička (multipara) - sučka, ktorá rodila už trikrát alebo viackrát.
Ak gravidná sučka čaká vo vrhu sučku, teda dcéru, v jej tele sa v tom momente nachádzajú až tri generácie súčasne.
Ako sa určuje začiatok gravidity
Prvý deň gravidity sa často počíta ako deň prvého krytia, čo približne zodpovedá druhému dňu po náraste preovulačného progesterónu, teda po LH vlne.
Dátum, kedy bola sučka nakrytá, však nemusí byť rovnaký ako dátum oplodnenia, pretože spermie psa môžu prežiť v pohlavnom trakte sučky až 6 dní a oplodnenie môže nastať neskôr.
Preto je presnejšie počítať graviditu na základe hormonálnych zmien alebo cytologických vyšetrení než len podľa dátumu krytia.
Pôrod môže nastať v rozmedzí 54 až 72 dní od dátumu krytia, čo je veľmi široký interval.
Najpresnejší spôsob, ako určiť vek plodu u sučky, je stanovenie LH vlny, teda náhleho nárastu luteinizačného hormónu, ktorý spúšťa ovuláciu.
Ovulácia nastáva približne 2 dni po LH vlne a pôrod potom prichádza približne 65 ± 1 deň po tejto LH vlne.
Metódy určovania ovulácie
Na presné určenie ovulácie sa odporúča kombinovať viacero metód:
- sledovanie správania sučky;
- vyšetrenie buniek z pošvy, teda vaginálna cytológia;
- vyšetrenie pošvy vaginálnym zrkadlom;
- meranie hladiny progesterónu v krvi;
- prípadne aj meranie hladiny LH.
Čím viac metód sa použije, tým presnejšie sa dá určiť čas ovulácie.
Samotné správanie sučky, napríklad ochota nechať sa nakryť, nie je spoľahlivým ukazovateľom ovulácie.
Receptivita závisí od pomeru estrogénu a progesterónu a nemusí zodpovedať skutočnému plodnému obdobiu.
Niektoré sučky sa nechajú nakryť pred ovuláciou, iné až po nej.
Progesterón a LH vlna
Najpresnejším spôsobom merania progesterónu je kvantitatívne vyšetrenie, ktorého výsledkom je presné číslo.
Bežné metódy zahŕňajú RIA, CLIA a ELFA.
Kvalitatívny test ukáže len určitý rozsah, napríklad „menej ako 1“ alebo „1-2,5“, nie presnú hodnotu.
LH vlna je veľmi krátka a trvá zvyčajne 24 až 30 hodín, niekedy len 18 hodín.
Vaginálna cytológia je založená na zmenách buniek pošvovej sliznice ako odpovedi na hormonálne zmeny v tele sučky.
Prvý deň diestra možno spoľahlivo identifikovať a slúži ako referenčný bod, od ktorého sa pôrod očakáva približne o 57 ± 1 dní.
Oplodnenie a cesta embrya do maternice
Prvý deň gravidity sa počíta ako deň prvého krytia, ktorý zodpovedá približne druhému dňu po LH vlne.
Spermie psa nedokážu oplodniť vajíčko okamžite po vstupe do pohlavných ciest sučky.
Najprv musia prejsť fázou dozrievania, nazývanou kapacitácia, ktorá trvá približne 6 až 10 hodín.
Spermie sa dostanú cez krčok maternice do vajcovodov už za 15 až 45 minút, pričom zvyšok spermií sa tam dostane do 3 hodín.
Oplodnenie, teda koncepcia, fertilizácia alebo fekundácia, nastáva splynutím samčej haploidnej pohlavnej bunky, spermie, so samičou haploidnou pohlavnou bunkou, vajíčkom.
Pri oplodnení vzniká nová diploidná bunka - zygota, ktorá predstavuje základ pre vývoj nového jedinca.
K oplodneniu dochádza vo vajcovode sučky na mieste nazývanom ampulla.
Z oplodneného vajíčka vzniká zárodok, teda embryo, ktorý zostupuje vajcovodmi do rohov maternice, kde sa usadí vo výstelke maternice.
| Obdobie | Hlavná udalosť |
|---|---|
| 1. deň | Prvé krytie |
| 2. deň | Oplodnenie |
| 5. - 11. deň | Zostup oplodnených vajíčok vajcovodmi do rohov maternice |
| 18. deň | Implantácia embryí v maternici |
| 21. deň | Začiatok tvorby placenty |
Prvý až druhý týždeň: ovulácia, oplodnenie a migrácia embryí
1. deň
Prvý deň gravidity sa počíta ako deň prvého krytia.
Počas jedného krytia je pes schopný uvoľniť približne 500 miliónov spermií.
Ďalšie krytia sa často robia na 4. a 6. deň od LH vlny, aby sa zvýšila pravdepodobnosť oplodnenia.
2. - 4. deň
Spermie z prvého krytia dosahujú vajíčka vo vajcovodoch, ktoré vedú z vaječníkov do maternice.
Na 2. až 3. deň spermie nachádzajú vajíčka vo vajcovodoch.
Na 4. deň nastáva oplodnenie vajíčok.
5. - 11. deň
Oplodnené vajíčka, teda zygoty, zostupujú vajcovodmi do rohov maternice.
Počas tohto obdobia sa zárodky postupne presúvajú smerom k maternici.
12. - 14. deň
Rané embryá sa zbavujú obalov, voľne sa pohybujú v tekutine maternice a hľadajú vhodné miesto na uhniezdenie.
Na 14. deň sa embryá začínajú pripravovať na uhniezdenie na stene maternice.
15. - 16. deň
Na 15. deň sa začínajú vyvíjať dôležité orgány plodov.
Embryá sa začínajú pripravovať na implantáciu a približne na 16. deň sa uhniezďujú na stene maternice.
Ich veľkosť je približne 1 mm.
Struky sučky sa začínajú mierne zväčšovať a ružovieť.
17. - 20. deň
U embryí sa začína formovať hlavička, telo, chrbtica a centrálny nervový systém.
Je položený základ pre vývin vnútorných orgánov.
Pokračuje vývoj placenty, nervovej sústavy a zárodkov vnútorných orgánov.
Veľkosť embryí je približne 2 až 4 mm.
Embryá sú pevne uhniezdené na stene maternice, naďalej sa u nich vyvíjajú vnútorné orgány a utvára sa nervová sústava.
Placentácia a vývoj orgánov
21. deň
Vytvára sa placenta.
Až od tejto chvíle je možné s väčšou istotou určiť, či je sučka gravidná.
Na ultrazvuku ešte nemusia byť jasne viditeľné samotné embryá, ale možno pozorovať ich plodové obaly naplnené plodovou vodou.
Veľkosť embryí je približne 5 mm.
22. - 24. deň
Začína sa ideálne obdobie na ultrazvukové diagnostikovanie gravidity.
U sučky sa v tomto období môže objaviť ranná nevoľnosť a nechutenstvo v dôsledku hormonálnych zmien a napätia v maternici.
Sučka môže byť apatická a bez nálady a občas sa môže objaviť aj zvracanie.
Pomôže rozdeliť krmivo do viacerých malých dávok.
U sučky sa môže objaviť aj ojedinelý neškodný výtok z pošvy, ktorý je čistý alebo má charakter vaječného bielka.
Embryám sa začínajú vyvíjať oči, uši, nos, čeľusť, pečeň a ďalšie hlavné orgány.
Veľkosť embryí je približne 1 cm.
25. - 29. deň
Na ultrazvuku možno pozorovať srdcovú činnosť jednotlivých plodov.
U embryí sa začínajú vyvíjať zuby, chrbtica a končatiny.
Začína sa vývoj chrbtice a osifikácia čeľuste.
Plody dorastajú na veľkosť približne 1,5 až 2,5 cm.
Embryá sa postupne podobajú na miniatúrne psy.
Začínajú sa osifikovať čeľuste a lebky.
Tretí až štvrtý týždeň: organogenéza
Embryonálne a včasné fetálne obdobie je obdobím organogenézy, teda vývoja orgánov.
V nasledujúcich dvoch týždňoch sa vyvíjajú dôležité orgány plodov.
Fena je veľmi citlivá na akékoľvek zmeny, takže sa neodporúča meniť denný režim, dobu venčenia, typ krmiva, miesto odpočinku ani vlastné správanie.
Do 35. dňa je maternica schopná zárodok alebo zárodky úplne vstrebať.
30. - 32. deň
Dochádza ku kompletnej osifikácii čeľuste a lebky.
Plodom začínajú rásť zmyslové chĺpky na brade, obočí a nose.
Sučka sa nachádza približne v polovici gravidity.
Embryá sa menia na plody a dosahujú približne 20 % pôrodnej hmotnosti.
33. - 35. deň
V plodoch prebieha rast prstov, osifikácia nosa, kostí končatín a rebier.
Vrcholí vývoj všetkých orgánov.
Fenka začína meniť správanie, môže byť pokojnejšia a citlivejšia.
Začína mať zvýšenú chuť do jedla.
36. - 40. deň
Končí obdobie pomalého telesného rastu plodov.
Plody začínajú rásť intenzívnejšie a pokračuje osifikácia kostí.
Začína im rásť srsť, diferencujú sa pohlavné orgány a dokončuje sa vývoj ostatných orgánových systémov.
V tomto období majú plody založené prakticky všetky vnútorné orgány.
Prebieha osifikácia chrbtice a prstov.
Oči sú zatvorené.
Približne od 40. dňa gravidity si fenka začne hľadať pokojné miesto na pôrod.

Piaty až šiesty týždeň: začiatok rýchleho rastu
41. - 44. deň
Plody dosahujú približne 30 % svojej celkovej veľkosti pri pôrode.
Pokračuje osifikácia chrbtice a prstov.
V tomto období sa už dajú nahmatať šteniatka, ale určiť ich počet je veľmi náročné.
Pri pokročilejšej gravidite zaberá maternica približne dve tretiny brušnej dutiny.
Začínajú sa zväčšovať mliečne žľazy a srsť v okolí strukov vypadáva alebo redne.
45. - 48. deň
U plodov prebieha osifikácia panvy a rastie srsť.
Veľkosť plodov je približne 9 cm.
Fenka sa začína viditeľne zväčšovať.
Väčšinu času trávi starostlivosťou o seba a olizuje sa.
Mliečne žľazy sa stále viac zväčšujú.
Začína byť nepokojná a s blížiacim sa termínom pôrodu stále viac hľadá miesto pre svoje šteniatka.
Môže začať hrabať, trhať materiál a pripravovať si úkryt.
49. - 50. deň
Je dôležité začať v tomto období privykať sučku na pôrodný box.
Brucho sučky je preplnené šteniatkami a možno ojedinele pozorovať ich pohyb.
Plody dosahujú približne 75 % svojej pôrodnej hmotnosti.
Telo plodov má už zformované tvary.
Veľkosť plodov je približne 12 cm.
Sučka v tomto období môže, ale nemusí, stratiť chuť do jedla.
Je vhodné kŕmiť ju častejšími a malými dávkami.
Siedmy až deviaty týždeň: dozrievanie plodov
51. - 54. deň
U niektorých sučiek môže dochádzať k samovoľnému uvoľňovaniu niekoľkých kvapiek mlieka z niektorého struku.
Sučka sa viditeľne zväčšuje.
Odpočíva a pripravuje sa na pôrod.
55. - 57. deň
V plodoch začína prebiehať kalcifikácia zubov.
Veľkosť plodov je približne 14 až 15 cm.
Plody majú telo porastené srsťou a vyvinuté pazúriky.
Začína sa prejavovať pigmentácia kože.
Pohyby plodov sú výraznejšie.
Dochádza k výraznému zduřeniu mliečnej žľazy.
58. - 59. deň
Plod má vyvinuté pľúca a od tohto obdobia je životaschopný aj mimo maternice.
Sučke je vhodné dopriať pokoj.
Pri ľahkom stlačení strukov sa môže objaviť mlieko.
U sučky dochádza k povoleniu brušnej časti, maternica klesá a celé telo sa pripravuje na pôrod.
Nadišiel čas byť pripravený a mať všetko prichystané po ruke.
60. - 65. deň
U plodov prebieha dorastanie srsti na nose, končatinách, chvoste a brušku.
Veľkosť plodov je približne 16 cm.
Plody pomaly dosahujú pôrodnú veľkosť, ich telo je pokryté srsťou a majú vyvinuté pazúriky.
Približne 12 až 24 hodín pred pôrodom sučka spravidla odmieta potravu.
Krátko pred pôrodom dochádza k poklesu telesnej teploty z 38 až 39 °C na približne 36,5 až 37,5 °C.
Predpokladaný termín pôrodu je približne 63. deň, pôrod však môže nastať v širšom rozmedzí.
Čo sa deje v tele gravidnej sučky
Počas gravidity sa u sučky zvyšuje objem krvi približne o 40 %.
Gravidná sučka môže mať mierny pokles koncentrácie červených krviniek v krvi.
Ide o normálny a očakávaný jav spôsobený rastúcim objemom tekutej časti krvi, teda plazmy, a nie o chorobu.
Táto forma anémie zvyčajne nemá negatívne následky, pokiaľ zostáva v rámci fyziologických hodnôt.
Srdcový výdaj, teda množstvo krvi, ktoré srdce vypumpuje za minútu, sa počas gravidity zvyšuje v dôsledku zvýšenej srdcovej frekvencie a väčšieho objemu krvi vypudeného pri každom údere srdca.
Gravidná maternica tlačí na bránicu a spôsobuje jej kraniálny posun, čím znižuje kapacitu pľúc, takzvanú funkčnú reziduálnu kapacitu.
Zároveň sa zvyšuje spotreba kyslíka približne o 20 %.
Gravidné sučky tiež zvyknú mať pomalšie trávenie.
Od 30. až 35. dňa až do termínu pôrodu začína stúpať hladina prolaktínu, ktorý podporuje vývoj mliečnych žliaz a neskôr tvorbu mlieka.
Progesterón, inzulín a glukóza
Počas gravidity a tiež v období po háraní, teda v metestre alebo diestre, je fyziologicky zvýšená hladina progesterónu.
Tento hormón podporuje aj tvorbu rastového hormónu, čo môže u niektorých sučiek, najmä u sučiek stredného alebo staršieho veku, spôsobiť dočasné zníženie citlivosti buniek na inzulín.
To znamená, že telo horšie reaguje na inzulín, hormón zodpovedný za reguláciu hladiny cukru v krvi.
Niektoré gravidné sučky majú zníženú schopnosť tvoriť glukózu z iných zdrojov, ako sú tuky alebo zásobný cukor v pečeni.
Tieto zmeny môžu viesť k prechodnému typu cukrovky, teda k diabetes mellitus 2. typu počas gravidity.
Po pôrode, keď hladina progesterónu klesne na normálne hodnoty, prestane sa nadmerne tvoriť rastový hormón a inzulínová rezistencia sa zvyčajne sama upraví.
Niektoré sučky môžu tesne pred pôrodom trpieť nízkou hladinou cukru v krvi, teda hypoglykémiou.
Stav sa môže prejaviť slabosťou svalov, trasením, kŕčmi alebo náhlym kolapsom.
Zníženú hladinu glukózy možno zistiť z krvi a stav sa rýchlo zlepší po podaní cukru do žily.
Po pôrode problémy obvykle samy vymiznú.
Albumín, vápnik a parathormón
U väčšiny gravidných sučiek klesá hladina albumínu, teda hlavnej krvnej bielkoviny, a vápnika v krvi.
Tieto zmeny môžu narušiť tvorbu a účinok parathormónu, hormónu, ktorý reguluje hladinu vápnika v tele.
Dôsledkom nedostatočnej sekrécie parathormónu môže byť prechodný pokles hladiny vápnika v krvi.
Hypokalciémia zhoršuje kontrakcie maternice a môže viesť k pôrodným komplikáciám, ako je primárna slabosť maternice.
Mierne okyslenie organizmu, teda acidóza, podporuje tvorbu parathormónu a pomáha telu lepšie zvládať zníženú koncentráciu vápnika.
Výživa gravidnej sučky
Dobrý chovateľský výsledok závisí nielen od výživy sučky počas gravidity a laktácie, ale aj od výživy pred nakrytím.
Sučka by mala byť v optimálnej kondícii a optimálnom výživnom stave ešte pred začiatkom reprodukčného obdobia.
Ak je sučka v horšom výživovom stave a má podváhu, nemusí byť schopná skonzumovať dostatočné množstvo krmiva počas gravidity na pokrytie vlastných výživných potrieb aj potrieb vyvíjajúcich sa plodov.
Nesprávna výživa sučky môže viesť k nižšej pôrodnej hmotnosti a zvýšenej úmrtnosti šteniat.
Naopak, nadváha sučky pred reprodukčným obdobím vedie k vývoju veľmi veľkých plodov a k dystokii, teda k problémom s vytlačením šteniat pri pôrode.
Tuk uložený vo svalových vláknach znižuje ich výkon pri pôrode.
Obezita gravidnej sučky môže navyše spôsobiť diabetes mellitus.
Sučka by mala byť kŕmená vysokokvalitným a ľahko stráviteľným krmivom.
Prvé dve tretiny gravidity
U gravidných sučiek sa menej než 30 % rastu plodov odohráva pred 6. týždňom gravidity.
Hoci sa plody vyvíjajú rýchlo, až do poslednej tretiny gravidity sú veľmi malé.
Počas prvých šiestich týždňov preto dochádza len k veľmi malému vzostupu hmotnosti sučky a jej energetických potrieb.
Do 42. dňa gravidity nie je potrebný zvýšený prísun energie v potrave.
Sučku treba pravidelne vážiť s cieľom udržať jej ideálnu hmotnosť.
Do 42. dňa gravidity by sučka nemala prekročiť svoju optimálnu hmotnosť o viac ako 10 %.
Ak by v prvých dvoch tretinách gravidity výrazne pribrala, tuk uložený vo svalových vláknach by mohol brániť intenzívnej svalovej činnosti potrebnej na vytlačenie šteniat pri pôrode.
Na rozdiel od rôznych populárnych tvrdení by sa sučke po nakrytí nemala automaticky zvyšovať dávka krmiva.
Posledná tretina gravidity
Od šiesteho týždňa sa veľkosť a hmotnosť plodov výrazne zvyšuje až do konca gravidity.
U plodov sa viac ako 75 % nárastu hmotnosti a viac ako polovica nárastu dĺžky odohrá medzi 42. a 55. dňom gravidity.
Optimálny prísun energie je preto nevyhnutný najmä v posledných troch týždňoch gravidity.
Rýchly rast plodov sa začína približne od 40. dňa, teda od 5. do 8. týždňa gravidity.
Potreba energie je najvyššia v poslednom týždni gravidity.
Príjem krmiva však môže byť obmedzený naplnením brušnej dutiny maternicou s plodmi a plodovou vodou.
Niektoré sučky prestávajú jesť úplne, najmä sučky obrích plemien.
Keďže sa zmenšuje priestor v brušnej dutine na roztiahnutie tráviaceho traktu po kŕmení, krmivo s vyššou energetickou koncentráciou pomáha zmenšiť potrebný objem potravy.
Kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť na niekoľko menších porcií počas dňa.
Najdôležitejšie živiny
Strava gravidnej sučky musí byť vyvážená a bohatá na bielkoviny.
V priebehu gravidity by mala sučka pribrať približne o 15 až 25 %.
V pokročilej gravidite sa potreba bielkovín zvyšuje o 40 až 70 %.
Vhodné je používať krmivo so zvýšenou koncentráciou vysokokvalitných bielkovín.
Deficit bielkovín môže mať za následok vyššiu úmrtnosť šteniat v prvých 48 hodinách.
Vyššia koncentrácia tukov v strave zlepšuje stráviteľnosť a uchovávanie dusíka.
Na začiatku gravidity nie je potrebné zvyšovať podiel tukov v kŕmnej dávke.
Viac ako 50 % energie na vývoj plodov pochádza z glukózy, preto je počas gravidity nutné kŕmiť sučku krmivom s obsahom sacharidov, najmä v posledných týždňoch.
V posledných 35 dňoch gravidity sa potreba vápnika a fosforu zvyšuje o 60 %.
Nadmerný príjem vápnika a fosforu však vedie k poklesu činnosti prištítnej žľazy a môže prispieť k eklampsii, teda popôrodnej tetánii.
Deficit zinku môže spôsobiť resorpciu plodov a narodenie menej životaschopných šteniat.
Železo potrebuje sučka vo zvýšenom množstve najmä v poslednom týždni gravidity a ukladá sa priamo do pečene plodov.
Vitamínové a minerálne doplnky
Mnoho chovateľov dopĺňa krmivo sučky počas gravidity a laktácie vápnikom alebo potravinami obsahujúcimi vápnik, napríklad syrom, tvarohom a inými mliečnymi výrobkami.
Vápnik ani iné minerály však nie sú nevyhnutné na zdravý vývoj plodov za predpokladu, že sučka konzumuje dobre vyváženú a vysokokvalitnú komerčnú potravu.
Počas celej gravidity by sa sučke nemali pridávať vitamínové ani minerálne doplnky, ak kvalitné krmivo obsahuje všetky zložky v správnom pomere.
Obzvlášť chúlostivé je pridávanie vápnika, pretože môže spôsobiť vážne neurologické problémy.
Popôrodnej eklampsii sa nedá predísť tým, že budeme vápnik dopĺňať počas gravidity.
Dospelá sučka si dokáže regulovať príjem vápnika z potravy a nevie si vytvoriť zásoby, ktoré by využila po pôrode pri tvorbe mlieka.
Pri podozrení na hypokalcémiu alebo eklampsiu je potrebný rýchly veterinárny zásah.
Potvrdzovanie gravidity
V prvých týždňoch gravidity sa navonok nemusí objavovať takmer žiadny príznak.
Niektoré sučky môžu mať nevoľnosť, únavu alebo nechutenstvo, ale tieto prejavy nie sú špecifické.
Prírastok hmotnosti môže byť spôsobený aj inou príčinou než graviditou.
Okolo 40. dňa sa začne viditeľne zväčšovať brucho.
Bradavky tmavnú a zväčšujú sa.
Niektorým sučkám môže z bradaviek vytekať malé množstvo mlieka.
Ultrazvukové vyšetrenie
Graviditu sučky je možné potvrdiť ultrazvukom približne od 22. až 25. dňa gravidity.
Ultrazvukové vyšetrenie má zmysel vykonať najmä medzi 25. a 35. dňom gravidity.
Pri skoršom vyšetrení môže skúsený veterinár plody rozpoznať, ale s absolútnou istotou graviditu potvrdiť nemusí.
Ultrazvuk umožňuje sledovať srdcové ozvy plodov a posúdiť ich životaschopnosť.
Srdce šteniat bije približne dvakrát až trikrát rýchlejšie ako srdce matky.
Najpresnejší odhad termínu pôrodu získame, ak sa ultrazvukové vyšetrenie vykoná okolo 30. dňa gravidity.
Presné výsledky možno získať aj pred 40. dňom alebo po 40. dni, ale najdôležitejšie je vykonať aspoň dve merania na dvoch alebo viacerých plodoch.
Fetometria
Pomocou transabdominálneho fetometrického ultrazvukového vyšetrenia možno merať niektoré časti plodov, určiť ich gestačný vek a odhadnúť dátum pôrodu.
Pred 40. dňom sa meria najmä priemer gestačného vaku a dĺžka plodu od hlavičky po zadoček, takzvaná crown-rump length.
Po 40. dni sa používa šírka hlavičky plodu, teda biparietálny priemer, a priemer tela plodu.
Tieto merania pomáhajú veterinárovi určiť, v akom štádiu vývoja sa plody nachádzajú a kedy pravdepodobne nastane pôrod.
Palpácia brucha
Ak je známy dátum oplodnenia, veterinár môže vykonať palpáciu brucha približne od 28. až 30. dňa gravidity.
V tomto štádiu sú plody vo veľkosti golfových loptičiek alebo vlašských orechov a obklopujú ich vrecká naplnené tekutinou.
O prehmatanie brucha by ste sa nemali pokúšať bez asistencie veterinára, pretože by ste mohli poškodiť šteniatka alebo spôsobiť potrat.
Vrecká strácajú svoj zreteľný tvar po prvom mesiaci, preto je dôležité správne načasovanie tohto vyšetrenia.
Relaxínový test
Približne medzi 25. a 30. dňom gravidity môže veterinár vykonať krvný test na hormón relaxín.
Relaxín sa tvorí iba počas gravidity, preto je tento test relatívne presný.
Po 30. dni možno z krvi zistiť prítomnosť hormónu relaxínu, ktorý sa vyskytuje v krvi iba počas gravidity.
Röntgenové vyšetrenie
Röntgenové vyšetrenie je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zistiť počet šteniat.
Najlepšie sa vykonáva približne od 45. dňa, pričom presnejšie posúdenie počtu plodov je možné po 55. dni, keď je kostrový systém šteniat dostatočne mineralizovaný.
Röntgenový snímok môže odhaliť aj možné pôrodné komplikácie, napríklad ak sú šteniatka veľmi veľké.
Vaginálna cytológia a spekulum
Vaginálna cytológia je jednoduché neinvazívne mikroskopické vyšetrenie vaginálnych buniek.
Na základe zmien v ich vzhľade a počte možno posudzovať hormonálne fázy reprodukčného cyklu.
Počas proestru stúpa hladina estrogénu a bunky pošvovej sliznice sa menia a zrohovatejú.
V estruse, teda v plodnom období, prevažujú zrohovatené bunky bez jadra.
Na prvý deň diestra sa bunky s jadrom opäť objavujú vo veľkom množstve.
Tieto cytologické zmeny môžu zaostávať za skutočnými hormonálnymi zmenami o niekoľko dní a medzi jednotlivými sučkami sa líšia.
Náhla zmena typov buniek na prvý deň diestra je však veľmi spoľahlivým ukazovateľom, podľa ktorého možno očakávaný pôrod určiť na 57 ± 1 deň od tohto momentu.
Praktická časová schéma gravidity
| Deň gravidity | Vývoj plodov a zmeny u sučky |
|---|---|
| 1. deň | Prvé krytie |
| 2. deň | Oplodnenie |
| 5. - 11. deň | Zostup oplodnených vajíčok vajcovodmi do rohov maternice |
| 12. - 14. deň | Pohyb embryí v maternici a hľadanie miesta na uhniezdenie |
| 15. - 20. deň | Implantácia, vývoj hlavy, tela, chrbtice, nervovej sústavy a vnútorných orgánov |
| 21. deň | Začína sa tvorba placenty |
| 22. - 25. deň | Ranná nevoľnosť, nechutenstvo, začiatok ideálneho obdobia na ultrazvuk |
| 25. deň | Možnosť zachytiť srdcové ozvy plodov |
| 28. deň | Viditeľné zmeny na sučke, zväčšenie brucha a mliečnej žľazy |
| 30. - 32. deň | Osifikácia čeľuste a lebky, približne polovica gravidity |
| 33. - 35. deň | Rast prstov, osifikácia nosa, rebier a kostí končatín |
| 36. - 40. deň | Začiatok intenzívneho rastu, rast srsti a diferenciácia pohlavných orgánov |
| 44. - 48. deň | Zväčšenie maternice, rast srsti, zväčšovanie mliečnych žliaz |
| 49. - 50. deň | Plody dosahujú približne 75 % pôrodnej hmotnosti, možno pozorovať pohyby |
| 55. - 57. deň | Kalcifikácia zubov, výrazné pohyby plodov, zväčšovanie mliečnej žľazy |
| 58. deň | Vyvinuté pľúca, plody sú životaschopné mimo maternice |
| 60. - 65. deň | Dozrievanie plodov a príprava na pôrod |
Príprava na pôrod
Pred krytím je vhodné vziať sučku na veterinárnu prehliadku.
Sučka by mala mať aktuálne očkovania.
Je vhodný čas na diskusiu, či bude potrebné plánovať prirodzený pôrod alebo cisársky rez.
Približne od 40. dňa gravidity si sučka začína hľadať pokojné miesto na pôrod.
Pôrodný box je vhodné pripraviť už od 40. dňa gravidity.
Malo by ísť o teplé, bezpečné a dostatočne veľké miesto.
Pôrodný box možno vyrobiť z dosiek, detskej ohrádky alebo špeciálnej ohrádky pre šteniatka.
Pri menších plemenách môže poslúžiť väčšia kartónová krabica alebo termobox.
Treba počítať s tým, že sučka nemusí na pôrod využiť práve pripravený box.
Ak ide o prvý vrh, je vhodné poradiť sa s veterinárom o úlohe chovateľa počas pôrodu.
Príznaky blížiaceho sa pôrodu
Najistejšou metódou, ako spoznať blížiaci sa pôrod, je pravidelná kontrola telesnej teploty.
Týždeň pred plánovaným termínom pôrodu by ste mali sučku dvakrát až štyrikrát denne, vždy v rovnakom čase, rektálne zmerať.
Pri znížení teploty z približne 38 °C na 37 °C a menej sa pôrod bezprostredne blíži.
V nasledujúcich 12 až 24 hodinách možno očakávať šteniatka.
Medzi príznaky blížiaceho sa pôrodu patria nepokoj, hniezdenie, dýchanie s vyplazeným jazykom, triaška, supenie, odmietanie potravy, hnačka a príležitostne zvracanie.
Tieto príznaky sa objavujú približne 6 až 24 hodín pred pôrodom a postupne naberajú na intenzite.
Počas fázy otvárania sa rozširuje krčok maternice, rozpúšťa sa maternicová sliznica a nastupujú pôrodné bolesti.
Rozvoj mliečnych žliaz a tvorba mlieka sa zvyknú objaviť 1 až 5 dní pred pôrodom.
Mnoho sučiek odmieta potravu približne 12 hodín pred pôrodom.
Priebeh pôrodu
Prvé štádium
Prvé štádium pôrodu je obdobím otvárania krčka maternice.
Táto fáza trvá priemerne 6 až 12 hodín, v krajnom prípade môže trvať dlhšie ako 24 hodín.
Vzhľadom na nešpecifické príznaky ju môže majiteľ prehliadnuť.
Druhé štádium
Druhé štádium začína úplným otvorením krčka maternice a zapojením brušného lisu do pôrodu.
Končí vypudením plodu.
Po odtoku plodovej vody a nástupe prvých pôrodných bolestí by malo byť prvé šteniatko porodené približne do 3 až 4 hodín.
Pri normálne prebiehajúcom pôrode je žiaduce, aby bolo prvé šteniatko porodené najneskôr do 2 hodín po odtečení plodovej vody.
Od zapojenia brušného lisu, teda od objavenia viditeľných kontrakcií, do pôrodu prvého šteňaťa by nemala uplynúť viac ako 1 hodina.
Šteniatka sa rodia spravidla v intervale 10 až 60 minút po sebe.
Interval medzi šteniatkami je variabilný, zvyčajne sa pohybuje od 30 minút do 1 hodiny s tendenciou predlžovania pri pôrode posledného šteňaťa.
Za normálnych okolností by interval medzi šteniatkami nemal byť dlhší ako 4 hodiny.
Šteniatka sa rodia väčšinou hlavičkou napred, približne v 60 % prípadov, ale ani zadná poloha v približne 40 % prípadov nemusí predstavovať problém.
To, či sa šteniatka rodia hlavou alebo zadočkom vpred, nemusí pri psoch samo osebe znamenať komplikáciu.
Tretie štádium
Tretie štádium končí vypudením placenty.
Placenta býva vypudená spravidla 5 až 15 minút po narodení šteňaťa.
Pri vrhoch s viacerými plodmi môžu byť dve placenty vypudené naraz po narodení dvoch šteniat.
Sučka preto prakticky osciluje medzi druhým a tretím štádiom pôrodu.
Dĺžka druhého a tretieho štádia môže trvať od niekoľkých hodín, obvykle 2 až 6 hodín, až do 36 hodín, predovšetkým pri sučke s viac ako 8 šteniatkami.
Intervaly medzi šteniatkami by sa mali pri intenzívnom tlačení pohybovať približne od 30 minút do 1 hodiny.
Pauzy dlhšie ako 60 minút sú podozrivé a je na mieste konzultovať stav s veterinárom.
Pomoc šteniatku bezprostredne po narodení
Každé šteniatko sa narodí uzavreté v placentárnej membráne.
Prvý obal môže prasknúť už v pôrodných cestách, čo umožní zvlhčenie pôrodných ciest a uľahčí cestu šteňaťa von z tela matky.
Druhý obal sučka zvyčajne rozhryzie.
Intenzívnym lízaním zbaví šteňa plodových obalov a masážou podporí naštartovanie normálneho dýchania.
Ak sa sučka šteniatku dostatočne nevenuje, chovateľ musí novorodenca dôkladne osušiť, odstrániť zvyšky plodovej vody z dutiny ústnej a nosovej a intenzívnym trením šteňa oživiť.
Mokré šteňa je veľmi klzké, preto ho treba držať bezpečne v dlani jednej ruky.
Telíčko držíme v dlani a hlavičku pridržujeme medzi palcom a ukazovákom, zatiaľ čo druhou rukou šteňa trieme suchou handričkou.
Sučka alebo chovateľ následne pretrhne pupočnú šnúru.
Pri chovateľskom zásahu sa pupočný povrazec podviaže niťou a pahýľ sa vydezinfikuje.
Povrazec je optimálne pretrhnúť ťahom približne 4 cm od pupka, pretože pretrhnutie ťahom obmedzí riziko krvácania a vstupu infekcie.
Osušené šteniatko treba odvážiť a čo najskôr po pôrode priložiť ku struku, aby sa napilo mledziva.
Šteniatko sa musí napiť mledziva do 2 hodín od pôrodu.
Mledzivo obsahuje veľké množstvo látok dôležitých pre život šteniatka.
Matka má väčšinou tendenciu zožrať vypudené placenty.
Nie je vhodné nechať ju zožrať viac ako 2 až 3 placenty, pretože to môže súvisieť s tráviacimi ťažkosťami, najmä s vracaním alebo hnačkou.
Starostlivosť o sučku a šteniatka po pôrode
Po pôrode treba skontrolovať počet placent.
Novonarodené šteniatka treba skontrolovať, či dýchajú, pijú, nekrvácajú z pupka a vyprázdňujú sa.
O priebehu pôrodu je vhodné viesť záznam.
Novonarodené šteňa sa váži pred prvým napitím.
Jeho pôrodná hmotnosť býva približne 350 až 600 g.
Šteniatka je vhodné pravidelne vážiť, aby bol k dispozícii prehľad o ich vývoji a aby bolo možné porovnať ich rast v rámci vrhu.
Ideálne je označiť ich farebnými povrázkami na krku alebo iným netraumatizujúcim spôsobom.
Sučku a šteniatka treba nechať čo najviac v pokoji.
Ak to nie je nevyhnutné, po úvodnej prehliadke so šteniatkami nemanipulujeme a necháme ich pri matke.
Kontrolujeme najmä ich prisávanie ku strukom.
Matka by mala mať k dispozícii vodu a krmivo, aby sa mohla po pôrode alebo aj počas neho napiť a najesť.
Väčšina sučiek začne prijímať krmivo do 12 hodín po pôrode.
Ak je to nevyhnutné, možno podporiť apetít zvlhčením granulovaného krmiva teplou vodou.
Pridanie vody do krmiva zároveň zabezpečí primeraný príjem tekutín.
Sučka sa po pôrode čistí 3 až 4 týždne, výnimočne až 8 týždňov.
Normálne očistky nezapáchajú a sú tmavozelené až krvavo sfarbené, pričom ich množstvo sa postupne znižuje.
Výnimkou môže byť agresívne správanie sučky voči šteniatkam, ktoré vyžaduje odbornú konzultáciu.
Kedy kontaktovať veterinárneho lekára
Ak sučka po uplynutí predpokladaného termínu pôrodu neprejavuje žiadne známky pôrodu, treba kontaktovať veterinárneho lekára.
Veterinára treba kontaktovať aj vtedy, ak pôrod trvá neobvykle dlho alebo existuje podozrenie na komplikácie.
Ak je prestávka medzi pôrodmi šteniatok dlhšia ako dve hodiny, zavolajte svojmu veterinárovi.
Podozrivé sú aj pauzy dlhšie ako 60 minút pri intenzívnom tlačení.
Rovnako treba sledovať počet placent, pretože zadržaná placenta môže matke spôsobiť zdravotné problémy.
Pri slabosti, trasení, kŕčoch, kolapse, výraznej apatii, zapáchajúcom výtoku alebo inom náhlom zhoršení zdravotného stavu je potrebná bezodkladná veterinárna pomoc.
Pôrod šteniatok Čivavy
Informácie uvedené v tomto článku majú len informatívny charakter. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu, vyšetrenie alebo liečbu veterinárnym lekárom.