Žabí kôň je legendou tatranského horolezectva. Tento úzky skalný hrebienok nachádzajúci sa nad Žabími plesami patrí k najikonickejším výstupom vo Vysokých Tatrách.
Výstup vedie vzdušným hrebeňom v obtiažnosti do III stupňa a pre svoju veľkú expozíciu a psychickú náročnosť sa označuje aj prívlastkom maturita horolezca. Samotné lezenie je pomerne krátke, avšak o to krajšie.
Kde sa Žabí kôň nachádza
Žabí kôň s výškou 2 291 m n. m. je najnižšou vežou v úseku hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, ktorý oddeľuje Žabiu dolinu od poľskej doliny Rybiego potoka.
Populárny štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier má zaujímavý tvar. Od Žabej veže ho na západe oddeľuje Vyšné Žabie sedlo. Na východe susedí cez Žabie sedlo so Západnou Žabou vežou, ktorá je súčasťou západného hrebeňa Rysov.
Žabí kôň rozhodne nezaujme výškou, polohou či výhľadmi. Každého dobrodruha upúta jeho bizarný tvar a predovšetkým ostrý, na prvý pohľad exponovaný východný hrebeň, ktorý sa úzkou hranou tiahne nahor od Žabieho sedla až po samý vrchol štítu, kde je umiestnený krikľavý, bielo-červený hraničný kameň.
Ďalej smerom na západ z vrcholu prudko spadá dole do Vyšného Žabieho sedla, ktoré oddeľuje končiar od Žabej veže. Zo slovenskej strany, teda zo strany južnej, popod celý hrebeň ubieha kolmá južná stena, ktorá je taktiež často terčom horolezcov hľadajúcich lezenie v pomerne kompaktnej skale v exponovanom teréne.
Pre svoju expozíciu a úzky východný hrebeň, takzvané skalné kone, je štít horolezcami často vyhľadávaný. V jeho južnej stene vedie niekoľko krátkych ciest.
Charakter výstupu
Výstup na Žabieho koňa je technicky zvládnuteľný, no jeho hlavnou náročnosťou je expozícia. Lezenie pokračuje po úzkej hrane, pod ktorou sa otvárajú hlboké priestory na obe strany hrebeňa.
Nástup na hrebeň nie je obzvlášť technicky náročný, no terén začína byť exponovaný a vlhké trávy na platniach, ktoré traverzujeme, môžu rýchlo zradiť. Preto rozhodne istíme lanom.
Cesty sú krátke, skala je však pomerne pevná a poskytuje pekné exponované lezenie. Smerom k vrcholu pokračujeme po nádhernom pevnom teréne, ktorý na prvý pohľad vyzerá nesmierne exponovaný, ale pri bližšom a podrobnom pohľade sa vždy dá nájsť spoľahlivý stupienok alebo chyt tak, aby sme mohli bezpečne napredovať.
Občas prichádzame k mierne ťažším miestam, no riešenie sa nachádza vždy. Výstup pokračuje cez Dolného koňa, nasleduje strmý výšvih hrebeňa na Horného koňa a končí sa kratším zvislým výšvihom pod vrcholom.
| Úsek | Charakter |
|---|---|
| Žabie sedlo | Úzke, veľmi exponované a bez istenia |
| Dolný kôň | Exponovaný, ale technicky jednoduchý terén |
| Horný kôň | Strmší a ostrejší úsek hrebeňa |
| Vrcholový výšvih | Kolmejšie miesto s menším počtom chytov a stupov |
| Zostup | Zlaňovanie západnou stranou hrebeňa |
Prístup od Popradského plesa
Výstup začína na Popradskom plese. Pokračujeme po značenom chodníku smerom na Rysy, z ktorého odbočíme do Kotlinky pod Žabím koňom a odtiaľ vystúpime na hrebeň.
- Od Popradského plesa ideme modrou turistickou značkou do Mengusovskej doliny.
- Na rázcestí pokračujeme doprava červenou značkou do Kotliny Žabích plies.
- Za Veľkým Žabím plesom opustíme chodník vedúci serpentínami na Rysy.
- Pokračujeme doľava do Kotlinky pod Žabím koňom.
- Na konci kotlinky pokračujeme vľavo v smere Vyšného Žabieho sedla trávnato-skalnatým terénom.
- Pod sedlom traverzujeme doprava na trávnatý pás, ktorým sa dostaneme pod južnú stenu.
Prístup pod južnú stenu trvá približne 1,5 hodiny. Trávnato-skalnatý terén je za mokra nebezpečný a chodník v platniach môže byť veľmi klzký.
Podľa iného opisu prístupu pokračujeme červenou značkou v Mengusovskej doline smerom Popradské pleso - Rysy. Za Žabími plesami opustíme turistický chodník vedúci serpentínami na Rysy a pokračujeme priamo do Kotlinky pod Žabím koňom.
Na konci kotlinky pod Žabím sedlom odbočíme doľava trávnatým chodníčkom v platniach, označeným mužíkmi, smerom k Vyšnému Žabiemu sedlu. Za mokra je tento úsek veľmi klzký. Pod sedlom traverzujeme doprava pod vlastnú stenu.
Prístup do Žabieho sedla
V závere Kotlinky pod Žabím koňom odbočíme doprava do masívu Západnej veže nad Žabím sedlom. Serpentínami v trávnato-skalnatom teréne vystupujeme až na plošinu v hrebeni nad Žabím sedlom.
Z plošiny zlaníme 10 metrov do sedla. Tento prístup trvá približne 0,5 hodiny.
Do Žabieho sedla sa dá dostať aj priamo z Kotlinky pod Žabím koňom, no výstup sa neodporúča pre obtiažnosť a lámavosť terénu.
Prístup k hrane Žabieho koňa vedie zlanením do Žabieho sedla. Žabie sedlo je úzke, veľmi exponované a bez istenia.
Lezenie cez Dolného a Horného koňa
Od sedla pokračujeme cez platne Dolného koňa, pričom sa držíme hrany hrebeňa. Nástup na hrebeň nie je obzvlášť technicky náročný, ale už od začiatku sa prejavuje jeho exponovaný charakter.
Úsek po prvý štand sa nazýva Dolný kôň. Ide o exponovaný, ale technicky jednoduchý terén, ktorý sa na samom konci smerom k vrcholu láme do výšky vo výraznom pilieri.
Na hrebeni nie je jediný borhák či kruh. Väčšinu istenia preto musia obstarávať slučky založené alebo obhodené okolo skaly. V popise výstupu sa uvádza aj nabitá skoba a možnosť zaistiť postup friendom v pukline.
Od štandu sa hrebeň, ktorý bol doposiaľ v sklone mierny, pokračuje strmo hore a zachováva si tvar ostrej hrany. Na ostrosti čím ďalej, tým viac naberá.
Podľa slov tých, ktorí tu už pred nami boli, ide o kľúčové miesto výstupu. Kolmý úsek prechodu na Horného koňa vyžaduje prekrok na exponovanú poľskú stranu hrebeňa.
Hrebeň, ktorý medzičasom vyústil do partií nazývaných Horný kôň, sa po prelezení strmej časti jemne položí, avšak súčasne naberie na svojej ostrosti. Na horolezeckej obtiažnosti sa však nezľavuje.
Pokračujeme po nádhernom pevnom teréne. Aj keď na prvý pohľad vyzerá nesmierne exponovane, pri podrobnejšom pohľade sa dá vždy nájsť spoľahlivý stupienok alebo chyt.
Vrcholová časť
Posledné ťažké miesto na hrebeni prichádza až priamo pod vrcholom. Tesne nad miestom, kde štandujeme, sa nachádza skalný blok, ktorý stúpa kolmejšie nahor a je charakteristický menším počtom chytov a stupov.
Po jej prelezení vychádzame na prekvapivo široký hrebeň a pohodlne si vychutnávame posledné metre k vrcholu.
Na vrchole sa otvárajú úchvatné výhľady na Morské oko, Mengusovskú dolinu či Rysy. Hlboko pod hrebeňom sa mihotajú lúče slnka odrážajúce sa od hladiny Žabích plies. Na druhej strane sa tie isté lúče lámu o vlny Morského oka a Čierneho plesa pod Rysmi.
Úchvatnému pohľadu do Doliny Rybieho potoka sa poľahky vyrovná nazretie dolu do Mengusovskej doliny. Na Rysoch sa hmýria davy ľudí a z turistického chodníka pri Žabích plesách možno občas začuť smiech či výkriky turistov.
Počas jasného dňa slnko vyhrieva tmavé žulové skaly a hrebeň môže ochladzovať príjemný horský vánok.
Zostup zo Žabieho koňa
Zostup prebieha opačnou stranou Žabieho koňa. Niekoľko metrov za vrcholom nájdeme zlaňovací bod.
- Krátkym hrebeňom smerom na západ, ktorý je označený žltými bodkami na skale, pokračujeme k zlaňovaciemu kruhu.
- Zlaníme približne 20 metrov vzduchom do malého sedielka medzi výšvihom a malou vežičkou.
- Traverzujeme exponovaným hrebeňom za vežičku k ďalšiemu zlaňovaciemu kruhu.
- Zlaníme približne 25 metrov na juh pod južnú stenu Žabieho koňa.
- Exponovaným trávnato-sutovým chodníčkom zostúpime spod južnej steny do kotlinky pod Žabím koňom.
Zostup trvá približne 30 minút. Zostupový terén je stále veľmi strmý, trávnato-sutový a za mokra veľmi nebezpečný.
Pri zlaňovaní treba počítať s tým, že dĺžka lana nemusí dosiahnuť až k schodnému terénu. Pri jednom zostupe sa ukázalo, že lano skončilo približne 5 metrov nad chodníkom, takže bolo potrebné zaistiť sa v skale, dorozumieť sa s partnerom a použiť druhé lano.
Výstroj a istenie
Výstup si vyžaduje horolezeckú výstroj. Dôležité sú lano, istiace prostriedky, slučky a vybavenie na zlaňovanie.
- horolezecké topánky,
- lano,
- smyce na obhadzovanie skalných blokov,
- friendy do puklín,
- istiace pomôcky,
- zlaňovacie vybavenie,
- prilba,
- čelová lampa pre prípad neskorého návratu.
Na celom hrebeni nie je jediný borhák či kruh. Väčšinu istenia preto zabezpečujú slučky založené alebo obhodené okolo skaly. V niektorých miestach možno nájsť skobu alebo použiť friend, no na takéto body sa nemožno spoliehať ako na súvislé športové istenie.
Pri lezení v exponovanom teréne je nevyhnutné postupovať primerane skúsenostiam a podmienkam. Mokrá tráva, suť, padajúce kamene, vietor alebo zhoršená viditeľnosť môžu výrazne zmeniť náročnosť výstupu.
Hlavné riziká
Najväčším psychickým faktorom je expozícia. Hrebeň je úzky, strmý a miestami vedie priamo nad hlbokou priepasťou.
Vlhké trávy na platniach môžu rýchlo zradiť. Trávnato-skalnatý terén pod sedlom je za mokra nebezpečný a zostupový trávnato-sutový terén by bol za mokra veľmi nebezpečný.
Rizikom je aj padajúce kamenie. Pri jednom výstupe spadla na istiaceho lezca vysielačka partnera, ktorý liezol vyššie. Incident nespôsobil vážne zranenia, ukázal však, že v exponovanom teréne treba venovať pozornosť každému predmetu a každému pohybu nad sebou.
Pri zlaňovaní je potrebné overiť dĺžku lana, polohu zlaňovacieho bodu a dosah lana až do bezpečného terénu. Na koncoch lana sa viažu uzlíky, aby sa lano nevyvlieklo z osmy, no samotné uzlíky neriešia situáciu, ak lano nedosiahne na miesto, kam sa má zostúpiť.
Bezpečný postup vyžaduje kontrolovanú komunikáciu medzi lezcom a istiacim partnerom. Ak nie je možné použiť vysielačky, treba počítať s tým, že v členitom teréne môže byť dorozumievanie krikom náročné.
Ďalšie lezecké možnosti
Okrem východného hrebeňa sa často lezie aj Häberlainova cesta stredom južnej steny. V nástupe Häberlainovej cesty je osadený borhák pri jaskynke a previsnutých zuboch.
V južnej stene vedie niekoľko krátkych ciest. Skala je pomerne pevná a poskytuje pekné exponované lezenie.
Arno Puškáš vo svojom sprievodcovi píše, že zdolanie južnej steny Žabieho koňa vo svojej dobe znamenalo veľmi veľa.
Prečo sa Žabí kôň označuje ako horolezecká maturita
Aby ste sa mohli považovať za horolezca, mali by ste zložiť horolezeckú maturitu. To znamená preliezť Žabieho koňa.
Výstup spája krátke technické lezenie, exponovaný hrebeň, potrebu vlastného istenia, zlaňovanie a orientáciu v tatranskom teréne. Náročnosť preto nespočíva iba v samotných lezeckých krokoch.
Žabí kôň je krásny, drsný, naklonený a slnkom vyhrievaný hrebeň. Po strmom úseku sa terén mierne položí, no hrana zostáva ostrá a výstup si až do posledných metrov zachováva vzdušný charakter.
Žabí kôň - Maturitná skúška horolezcov | High Tatras Mountaineering
Skúsenosti z výstupu
Jedna z výstupových skúseností opisuje, ako sa po zlanení do sedla začína liezť po krásnom hrebeni. Dvojica pred lezcom postupovala pomalšie, preto sa priebežne zakladalo istenie na miestach, kde to bolo možné.
Kolmý úsek prechodu na Horného koňa vyžadoval prekrok na exponovanú poľskú stranu hrebeňa. Po tomto úseku už bol zvyšok hrebeňa jednoduchší a výstup pokračoval k vrcholu.
Po prelezení strmej časti sa hrebeň jemne položil, zároveň však nabral na ostrosti. V pevnom teréne sa dali nachádzať spoľahlivé stupy a chyty, ktoré umožňovali bezpečne napredovať.
Výstup na Žabieho koňa tak ukazuje, že aj relatívne krátka cesta môže byť výrazným horolezeckým zážitkom. Rozhodujúca je kombinácia expozície, psychickej odolnosti, správneho istenia a schopnosti vyhodnotiť aktuálne podmienky.