Ako sa po rómsky povie „kon“: význam slova v rómčine

Slovenská otázka „Ako sa po cigánsky povie kon?“ sa v súčasnom, rešpektujúcom vyjadrovaní presnejšie formuluje ako „Ako sa po rómsky povie kon?“. Rómčina je kodifikovaný aj štandardizovaný jazyk, no v mnohých častiach Slovenska a Česka sa stále vyskytujú rôzne formy písania slov.

Rómčina je jazyk, ktorý je rozšírený všade vo svete, má však mnoho dialektov. Väčšina Rómov na Slovensku a v Čechách rozpráva severocentrálnym dialektom. Pravopis severocentrálneho dialektu rómčiny (tzv. slovenská rómčina) bol na Slovensku štandardizovaný v roku 2008.

Ako sa povie kon po rómsky

Zviera kon sa po rómsky označuje slovom grast.

Pri používaní rómskych slov treba počítať s tým, že každá vetva rómskeho jazyka môže totiž jednotlivým slovám prikladať iný význam. Nejestvuje iba jeden rómsky jazyk, v Európe máme mnoho rómskych dialektov. Najrozšírenejšie sú asi štyri či päť, avšak ešte i v rámci jednotlivých dialektov jestvuje odlišná výslovnosť.

Výnimkou nie je ani Slovensko. Napríklad, v okolí Humenného hovoria na prácu „buti“, ale na Spiši je to už „buči“. To znamená, že spoluhlásky ako v slovenskej rómčine používané „dž“, čo je veľmi netradičné pri iných dialektoch, sa vyskytujú preto, lebo to podlieha akejsi majorizácii väčšinového jazyka. Ide o akúsi asimiláciu, ovplyvňovanie jedného jazyka druhým.

Význam slova grast v slovnej zásobe

Slovo grast patrí medzi podstatné mená. Medzi menné slovné druhy v rómčine patria podstatné mená, prídavné mená, zámená, slovesá a číslovky. Rómčina má dva rody (maskulína a feminína) a dve čísla (singulár a plurál).

Podstatné mená oikoklitické sa môžu končiť v singulári na vokál (samohláska) i konsonant (spoluhláska). Xenoklitické maskulína sa v singulári končia vždy na konsonant.

V rómčine vždy stojí pred substantívom bližšie určeným člen.

Rómska abeceda a výslovnosť

Rómčina používa hláskové písmo latinského pôvodu, tzv. latinku. Abeceda pozostáva z tridsiatich šiestich hlások. Niektoré hlásky vznikli spojením dvoch písmen, sú to tzv. zložky: čh (č+h), dz (d+z), dž (d+ž), ch (c+h), kh (k+h), ph (p+h), th (t+h).

Oproti slovenčine má rómčina niektoré hlásky navyše a iné zasa nemá. V slovenčine nenájdeme tzv. prídychové (aspirované) hlásky: čh, kh, ph, th. Tieto hlásky poukazujú na indický pôvod rómčiny.

Rómčina nerozlišuje y/i, všade sa píše i. V prípade mäkkej výslovnosti je potrebné zmäkčovať predchádzajúcu spoluhlásku mäkčeňom.

Hláska ch sa vyslovuje ako čapíkové ch nie ako zadopodnebné ch v slovenčine. Čapíkové ch sa artikuluje rozochvením čapíka (výbežok mäkkého podnebia, tzv. uvula).

Do rómskej abecedy neboli prijaté písmená: Q q, W w, X x. V prevzatých slovách sa tieto písmená prepisujú: q ako kv (kvazi), x ako ks/gz (taksikos, egzistnel), w ako v.

Pravopis rómčiny je prevažne fonologicko-morfologický. Morfologický pravopis rešpektuje tú hlásku, ktorá sa vyskytuje vo väčšine gramatických tvaroch slova alebo vo výrazoch od neho odvodených.

V hovorenom prejave spravidla dochádza na konci slov ku strate znelosti a aspirácie.

• sg. gad [gat] - pl. gada
• sg. drab [drap] - pl. draba
• sg. ladž [lač] - ladžal
• sg. jakh [jak] - pl. jakha

V severocentrálnom dialekte rómčiny je prízvuk obvykle na predposlednej slabike fonetického celku. Fonetický celok môže byť jedno slovo alebo aj podstatné meno po predložke, napr. pal o dad [palodat] (o otcovi).

Príklady rómskych slov

Základné frázy po rómsky

Rómska kultúra je nám blízka, mnohí sme s ňou v kontakte každý deň a možno o tom ani nevieme. Rómske piesne nám spestrujú oslavy a v hovorovej slovenčine sa udomácnilo množstvo slov rómskeho pôvodu.

Láčho džives, Romale (dobrý deň, Rómovia) je formálny pozdrav Rómov Rómom, pri pozdrave etnicky rôznorodého publika sa mení na Láčho džives, manušale (dobrý deň, ľudia).

Na neformálny pozdrav môžete použiť výraz so keres (čo robíš). So keres je pre Rómov dokonca používanejšia fráza ako pre Slovákov bežné ako sa máš.

Rómčina je jazyk, ktorý sa, žiaľ, nezachoval vo svojej úplnosti. Niektoré výrazy rómčina vôbec nemá, a to buď preto, lebo sa nezachovali, alebo v minulosti nebolo potrebné, aby niečo pomenovali.

Rómčina, ako aj slovenčina je opisný jazyk a podobne ako v slovenčine sa mnoho výrazov z angličtiny neprekladá, dokonca už ani v hovorenej reči.

Prečo sa podoby slov môžu líšiť

Slovná zásoba sa v jednotlivých regiónoch mení pod vplyvom jazykov, s ktorými rómske komunity žijú v kontakte. Napríklad slovo naposledy Rómovia prebrali zo slovenčiny: Kana les dikhjal naposledy? (Kedy si ho videl naposledy?).

A naopak, v niektorých prípadoch zvyknú Rómovia výraz radšej opísať, než doslovne preložiť, ako Prečo si robiť starosti? Rómovia opíšu: Prečo si nad tým lámeš hlavu? alebo Mám veľa na hlave.

Mnohé porómčené slová, často povolania, končia na s alebo es či is: autobusis, doktoris, pápežis.

„Ide tu skôr o to, že niektorá slovná zásoba sa z rómskeho jazyka stratila, zabudla, pričom vôbec nejde o nejaké archaické slová, aké používali Rómovia pred 100 či 200 rokmi.“

Jedno slovo, ktoré sa používa často najmä v osobnom styku je „teta“. Na to existuje originálny pojem „bibi“. To je slovo pôvodné, originálne, ktoré pochádza z Indie. Košickí Rómovia už ale toto slovo nepoznajú. Keď chcú povedať teta, hovoria „nena“.

Rómčina ako živý a vyvíjajúci sa jazyk

Rómčina má dostatok výrazových prostriedkov, aby dokázala preložiť akýkoľvek text.

S rozvojom techniky a najmä príchodom takých fenoménov ako hľadanie si práce, nezamestnanosť a podobne, sa slovná zásoba postupne dopĺňa aj o takéto slovíčka.

Mnohé termíny pochádzajú, respektíve sú prevzaté z angličtiny, ktorej sa dnes prispôsobujeme.

Rómčina je jazyk, ktorý je rozšírený všade vo svete, má však mnoho dialektov. Väčšina Rómov na Slovensku a v Čechách rozpráva severocentrálnym dialektom.

Rómčina má mužský aj ženský rod, jednotné i množné číslo, osem pádov a jeden nepriamy pád.

Praktické rómsko-slovenské vety

Otázky a odpovede

• Čo, kto, ktorý, kde, kedy, ako, prečo - So, ko, savo, kaj, kana, sar, soske.
• Kto je ten chlapec? - Ko hin oda čho?
• Čo je to? - So hin oda?
• Kde je? - Kaj hin? - hino?
• Kedy prídu? - Kana avena?
• Kde bývaš? Žiješ? - Kaj bešes?
• S kým ideš? - Kaha džas?
• Čo hľadáš? - So rodes?
• Kto to tak povedal? - Ko oda avke phendža?
• Odkiaľ prichádzajú? - Khatar aven?
• Čo chce robiť? - So kamel te kerel?
• Čo je ťa do toho? - So hin tut andro oda?
• Kde to je? Je to blízko. Je to ďaleko. - Kaj hin oda? Hin oda pašes. Hin oda dur.
• Kto to urobil? - Ko oda kerdža?
• Kde si to našiel? - Kaj oda arakhľal?
• Kedy odchádzaš? - Kana džas?
• Koľko máš rokov? - Keci tuke berša?
• Kto je tá žena? - Ko hin odi džuvľi?
• Koho si ešte videl? - Kas mek dikhľal?
• Čie je to auto? - Kaskero hin oda motoris?
• Koľko ľudí je tam? - Keci manuša hine odoj?

Jedlo a reštaurácia

• Kde budeme jesť? V reštaurácii. - Kaj chaha? Andre reštauracija.
• Budete jesť aj polievku? - Chaha the zumin?
• Nepoznám toto jedlo. - Naprindžarav ada chaben.
• Máte zeleninu? - Hin tumen zelenina?
• Chceš ešte niečo? - Kames mek vareso?
• Nie som hladný. Som smädný. - Nasom bokhalo. Som somňašno/smedno.
• Čo budeš piť? - So pijeha?
• Ďakujem, všetko mi chutilo. - Paľikerav, sa mange chuťinelas.

Ubytovanie a služby

• Koľko stojí táto izba? - Keci mol ada kher?
• Je to veľmi drahé. - Oda hin igen dragano.
• Kde je moja taška? - Kaj hiňi miri taška?
• Zobuď ma ráno o šiestej. - Uštav man tosara šovorendar.
• Koľko mám zaplatiť? - Keci majinav te počinel?

Telefonovanie

• Chcem zavolať pánovi Baloghovi. - Kamav te vičinel le Balogoske.
• Máte telefónny zoznam? - Hin tumen telefonno zoznamos?
• Áno, tu je. - He, ade hino / he, ake hino.
• Kto volá? Volá Ervín. - Ko vičinel? Vičinel o Ervin.
• Môžeš mi zavolať v stredu večer? - Šaj mange vičines stredone rači?
• Aké je tvoje telefónne číslo? - Savo hin tiro telefonno samos?
• Zavolaj mi zajtra. - Kamav te vakerel tira/tra pheňaha.
• Nie je doma. - Nane khere.
• Počkaj chvíľku. - Užar sikra.

Počasie

• Aké je počasie? - Savo hin idejos?
• Je pekný deň. / Je škaredý deň. - Šukar džives. / Džungalo džives.
• Je veľmi teplo. / Je veľmi zima. - Igen tato. / Igen šil.
• Fúka vietor. Svieti slnko. - Sitinel o kham.
• Bude búrka. Prší. - Ela burka. Del brišind.
• Sneží a mrzne. - Del o jiv the faďinel.

Zdravie a pocity

• Ako sa cítiš? - Sar pes irzines/ciťines?
• Dnes mi je lepšie ako včera. - Ada džives mange hin feder sar ič.
• Som chorý. / Som unavený. - Som nasvalo. / Som unavimen.
• Kašlem a som prechladený. - Khasav u mek som prechlaďimen.
• Mám asi teplotu. - Hin man talam horučka.
• Bolí ma hrdlo.

Slovo „kon“ v kontexte rómskeho jazyka

Pri preklade jednotlivých slov je vhodné rozlišovať medzi slovníkovou podobou, regionálnou výslovnosťou a použitím v celej vete. Rómsky jazyk má mnoho dialektov a ešte i v rámci jednotlivých dialektov jestvuje odlišná výslovnosť.

Preto je pri základnej odpovedi najvhodnejšie uviesť: kon = grast. Pri konkrétnej komunikácii však môže byť užitočné overiť si výslovnosť a miestny variant u človeka, ktorý daným rómskym dialektom prirodzene rozpráva.

tags: #ako #sa #po #cigansky #povie #kon