Írsky vlkodav patrí medzi najväčšie plemená psov na svete, no napriek svojej impozantnej veľkosti je známy najmä láskavou, pokojnou a oddanou povahou. Žiaľ, tento priateľský obor má pomerne krátku očakávanú dĺžku života a je náchylný na viaceré závažné zdravotné problémy.
Priemerná dĺžka života vlkodavov je tak dnes len šesť až sedem rokov. Írsky vlkodav sa priemerne dožíva 6 až 8 rokov. Podľa štúdie uverejnenej v roku 2005 sa len 9 % všetkých vlkodavov dožíva 10 a viac rokov. Väčšina však umiera pred dosiahnutím 8 rokov a niektorí sa dokonca dožívajú len 5 rokov.
Koľko rokov sa dožíva írsky vlkodav
Írsky vlkodav má v porovnaní s menšími plemenami výrazne kratšiu priemernú dĺžku života. Väčšie plemená psov majú často kratšiu priemernú dĺžku života, ktorá sa pohybuje okolo 6 až 10 rokov. Írsky vlkodav sa však podľa dostupných údajov najčastejšie dožíva približne 6 až 8 rokov, pričom priemer niektorých štatistík je len šesť až sedem rokov.
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Priemerná dĺžka života podľa niektorých údajov | 6 až 7 rokov |
| Ďalší uvádzaný rozsah | 6 až 8 rokov |
| Všeobecný rozsah pri veľkých plemenách | 6 až 10 rokov |
| Vlkodavy, ktoré sa dožijú 10 a viac rokov | 9 % |
| Vek, ktorého sa niektoré jedince dožívajú | 5 rokov |
Rozdiel medzi uvádzanými hodnotami súvisí s použitými štatistikami, chovnými líniami a individuálnym zdravotným stavom psa. Priemerné číslo preto nemožno chápať ako presnú predpoveď života konkrétneho jedinca.
Je preto prirodzené zaujímať sa o to, akého veku sa môžu naše štvornohé priateľky a priatelia dožiť, aby sme im mohli poskytnúť čo najlepšiu starostlivosť počas celého ich života. S akým vekom je dobré počítať, zmieriť sa s ním a mať radosť, ak váš štvornohý priateľ „presluhuje“, čo svedčí aj o dobrých podmienkach.

Prečo má írsky vlkodav krátku životnosť
Menšie plemená psov majú tendenciu dožívať sa vyššieho veku v porovnaní s väčšími plemenami. Genetika: Niektoré plemená sú náchylnejšie na určité genetické ochorenia, ktoré môžu skrátiť ich život.
Írsky vlkodav je jedným z najväčších psov na svete. Žiaľ, tento priateľský obor je však tiež dosť náchylný na choroby a má pomerne krátku očakávanú dĺžku života.
Ako (takmer) všetky obrovské plemená, aj írsky vlkodav, žiaľ, trpí mnohými zdravotnými problémami. Chov čoraz väčších a rýchlejších psov spôsobil, že zdravie plemena sa dostalo do úzadia.
Táto pomerne nízka očakávaná dĺžka života našťastie prinútila mnohých chovateľov zamyslieť sa. Pre serióznych chovateľov je tak dnes zdravie plemena opäť najvyššou prioritou.
Najčastejšie zdravotné problémy
Problémy s kosťami a kĺbmi, ako je dysplázia bedrového kĺbu (DBK) a dysplázia lakťového kĺbu (DLK), stále patria medzi najčastejšie ochorenia írskeho vlkodava.
Medzi ďalšie často diagnostikované choroby však patria aj srdcové choroby, torzia žalúdka, epilepsia a rakovina kostí. Medzi najbežnejšie ochorenia, ktoré na ne vplývajú, patria okrem iného torzia žalúdka, dysplázia bedrového kĺbu (menej často lakte), kardiologické a oftalmologické problémy.
Najčastejšie zdravotné problémy tohto plemena zahŕňajú dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov, epilepsiu, dilatačnú kardiomyopatiu (DCM), osteosarkóm (rakovinu kostí) a torziu žalúdka, ktorá je život ohrozujúcim stavom.
- Torzia žalúdka: ide o život ohrozujúci stav, pri ktorom je potrebná okamžitá veterinárna pomoc.
- Dysplázia bedrových a lakťových kĺbov: môže súvisieť s genetickou predispozíciou, rýchlym rastom, nevhodnou výživou alebo nadmerným zaťažovaním vo fáze rastu.
- Srdcové ochorenia: medzi závažné problémy patrí dilatačná kardiomyopatia.
- Epilepsia: patrí medzi ochorenia, ktoré sa v plemene tiež diagnostikujú.
- Rakovina kostí: írsky vlkodav má vrodenú náchylnosť na rakovinu a medzi uvádzané ochorenia patrí osteosarkóm.
- Oftalmologické problémy: plemeno môže mať aj očné zdravotné ťažkosti.
Samozrejme, nie každého írskeho vlkodava postihne niektorá z uvedených chorôb, ale riziko je v porovnaní s inými zdravými plemenami psov stále veľmi vysoké.
Ako podporiť dlhší a kvalitnejší život
Zodpovednosť za zdravie plemena však nenesie len chovateľ. Ako kupujúci musíte tiež dbať na zdravie svojho psa. Koniec koncov, genetický materiál nie je to jediné, čo rozhoduje o tom, či pes neskôr ochorie alebo nie.
Strava, starostlivosť a chov zvieraťa môžu tiež zvýšiť alebo znížiť riziko vyššie uvedených chorôb.
Základom sú pravidelné veterinárne prehliadky, ktoré môžu včas odhaliť a reagovať na akýkoľvek problém.
Pokojná povaha írskeho vlkodava znamená, že so stoickým kľudom prijíma väčšinu toho, čo mu jeho pán ponúkne - či už ide o krmivo, druh každodenného pohybu alebo iné životné podmienky. Dokonca znáša aj choroby, až kým nie je často neskoro.
Spoliehať sa na to, že vám pes dá vedieť, keď mu niečo chýba, môže mať u tohto plemena fatálne následky. Preto sa sami uistite, že váš pes dostáva správnu stravu, že má potrebné množstvo pohybu, ktoré zodpovedá jeho loveckej a chrtej povahe, a pozorne sledujte zmeny v jeho správaní, pohybe alebo na tele (napríklad úbytok či prírastok hmotnosti).
Môžu to byť prvé príznaky choroby a mali by ste ich konzultovať s veterinárom. Zmeny v štruktúre srsti môžu taktiež poukazovať na nesprávnu stravu alebo ochorenie.
Výber zdravého šteniatka a chovateľa
O to dôležitejšie je vybrať si chovateľa s rozmyslom. Každý, kto má záujem o kúpu írskeho vlkodava, by preto v žiadnom prípade nemal brať tému chorôb na ľahkú váhu.
Samozrejme by vám to nemalo zabrániť v kúpe tohto plemena, ale pri výbere vhodnej chovateľskej stanice by ste mali venovať zvýšenú pozornosť zdraviu chovnej línie.
Aj keď vás chovateľ ubezpečuje, že jeho psy sú zdravé, a aj keď rodičia pôsobia zdravým dojmom, nemali by ste sa spoliehať len na to.
Požiadajte o rodokmeň šteniat a venujte pozornosť tomu, koľko sa dožili starí rodičia a prarodičia.
Taktiež sa stretnite s chovateľom osobne a presvedčte sa priamo na mieste, ako veľmi mu skutočne záleží na zdraví a blahu jeho zvierat.
Rozumie sa samo sebou, že šteňa zo zdravej línie, ktoré prešlo všetkými zdravotnými prehliadkami, niečo aj stojí. Súčasná cena šteniat írskeho vlkodlaka u renomovaných chovateľov je približne 1 500 až 2 000 eur.
Od údajných „výhodných ponúk“ z internetu alebo novín dajte radšej ruky preč, pretože nezriedka sa stáva, že ušetrené náklady treba zaplatiť dvoj- až trojnásobne za účty u veterinára.
Výživa írskeho vlkodava
Strava írskeho vlkodava musí byť kvalitná a vyvážená, pretože ide o veľké a aktívne plemeno.
Kŕmenie írskeho vlkodava je vec, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Rýchly rast a celkovo - jeho veľkosť, mu môžu spôsobiť zdravotné problémy, ak nie je jeho strava správne vyvážená.
Tak ako všetky psy, aj vlkodavy potrebujú predovšetkým mäso, ktoré by sa malo dopĺňať zeleninou, ryžou, zemiakmi alebo rezancami.
Preto vždy dbajte na to, aby krmivo malo vhodné zloženie, teda veľa kvalitného mäsa, zeleniny a len málo obilnín, a to bez ohľadu na to, či si ho varíte sami alebo používate hotové krmivá.
Taký veľký pes ako írsky vlkodav prirodzene zje viac ako malý jazvečík. Aj pre neho však platí, že čím výživnejšia je jeho strava, tým menej jej potrebuje. Inými slovami - dôležitá nie je kvantita, ale kvalita.
Dobré krmivo optimálne pokrýva nutričné potreby psa. Tie nezávisia až tak od plemena, ale skôr od individuálnych faktorov, ako je vek, hmotnosť, veľkosť a miera aktivity.
Potrebujete veľké plemeno, ktoré má veľa energie a zároveň si zachováva zdravie kĺbov? Krmivo pre veľké psy dopĺňajte doplnkami stravy ako je lososový olej, kĺbová výživa a probiotiká.
Írsky vlkodav potrebuje stravu bohatú na kvalitné bielkoviny a zdravé tuky, ktoré podporujú jeho svalový rast a vývoj.
Kvalitné krmivo s pridanými doplnkami na podporu kĺbov, ako sú glukozamín a chondroitín, je dôležité najmä v období rastu.
Obe varianty podporujú kĺbové zdravie vďaka obsahu glukosamínu a chondroitínu, obsahujú omega-3 a omega-6 mastné kyseliny pre zdravie kože a srsti, a majú prvotriedne zloženie s prírodnými antioxidantmi.
Rast šteniat a riziko problémov s kĺbmi
Keďže vlkodavy majú tendenciu veľmi rýchlo rasť, ich rast nesmie byť dodatočne stimulovaný nadmerným príjmom energie.
Predčasný rast v prvých mesiacoch života totiž neskôr často vedie k bolestivým problémom s kĺbmi (napr. DBK).
Nesprávny pomer vápnika a fosforu v krmive môže tiež negatívne ovplyvniť rast kostí mladého psa.
Najmä vo fáze rastu sa vyhýbajte stúpaniu po schodoch alebo iným prudkým pohybom, ktoré psa preťažujú a neskôr môžu viesť k ochoreniam kostí a kĺbov.
Ako znížiť riziko torzie žalúdka
Keďže vlkodavy sú, podobne ako mnohé veľké psie plemená, náchylné na nebezpečnú torziu žalúdka, mali by ste sa uistiť, že po jedle dostatočne odpočívajú.
Odporúča sa tiež rozdeliť dennú dávku krmiva na približne dve až tri jedlá.
Aby sa predchádzalo torzii žalúdka, odporúča sa kŕmiť psa viackrát denne menšími dávkami a vyhýbať sa intenzívnej fyzickej aktivite krátko po jedle.
Osvedčili sa aj misky s nastaviteľnou výškou, ktoré dokážu držať krok s rýchlym rastom vlkodavov a zabraňujú tomu, aby sa pes musel pri jedle príliš zohýbať a držať nepríjemný postoj.
Pohyb, výcvik a životné podmienky
Írsky vlkodav potrebuje veľkú dávku fyzickej aktivity. Napriek svojmu pokojného temperamentu, írsky vlkodav je aktívny pes, ktorý potrebuje veľa pravidelného pohybu.
Dlhé prechádzky sú nevyhnutné, ale treba byť opatrný s intenzívnym behom kvôli možným problémom s kĺbmi, canicross asi nebude ten najvhodnejší šport, do ktorého by ste sa mali zapájať.
Vrodená vyrovnanosť vlkodava by však nemala zastierať skutočnosť, že bol pôvodne lovcom a bežcom. Ako poľovný pes a chrt má preto stále dosť výraznú potrebu behu a lovecký inštinkt, ktorý by sa nemal podceňovať.
Potrebu rýchleho a voľného šprintu možno u vlkodava uspokojiť tzv. coursingom, na dostihoch chrtov alebo na špeciálnych dráhach.
Na spoločných prechádzkach alebo výletoch na bicykli alebo na koni ho radšej držte na vôdzke, pretože ho môže kedykoľvek premôcť jeho vnútorný lovecký inštinkt.
Írsky vlkodav je prekvapivo prispôsobivý pes, ktorý môže žiť aj v byte, pokiaľ mu majitelia zabezpečia dostatok priestoru a pravidelné prechádzky.
Jeho zvýšené nároky na pohyb a prostredie z neho nerobia vhodného psa do bytu. Vhodnosť bývania preto závisí od konkrétnych podmienok: írsky vlkodav potrebuje dostatok priestoru, pravidelný pohyb a blízky kontakt s rodinou.
Je to pes, ktorý miluje spoločnosť a veľmi ťažko znáša samotu, preto nie je vhodný pre ľudí, ktorí sú často mimo domova.
Chov len vonku v koterci preto pre tieto spoločenské psy neprichádza do úvahy.
Írsky vlkodav je priamo závislý na pravidelnom kontakte s členmi rodiny. Toto plemeno je orientované na ľudí a je veľmi prítulné. Vlkodav neustále vyhľadáva očný kontakt so svojím opatrovateľom a uisťuje sa, že mu venuje dostatok pozornosti.
Výcvik a socializácia
Výcvik tohto plemena musí byť trpezlivý, dôsledný a založený na pozitívnom posilňovaní.
Írsky vlkodav je inteligentný a učenlivý, no môže byť mierne tvrdohlavý, ak nie je správne motivovaný.
Základom úspechu je systematický prístup. Krátke a časté tréninkové seance sú preferované, aby nedochádzalo k ztráta ich pozornosti.
Vďaka jeho prirodzenej chytrosti nie je výcvik nezvladateľný, ale vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť.
Je dôležité začať so socializáciou už od šteniatka, aby sa naučil správne správať k iným psom a zvieratám.
Už len vzhľadom na jeho veľkosť a lovecký inštinkt je u írskeho vlkodava nevyhnutný dôsledný a láskyplný výcvik.
Ak sa váš pes skoro naučí najdôležitejšie povely, môžete mu neskôr dať väčšiu voľnosť. Vlkodava, ktorý sa spoľahlivo nechá privolať, môžete na určitých (povolených) miestach pustiť na voľno skôr ako psa, ktorý tento povel ovláda len raz za čas.
Od tohto plemena by ste však nemali očakávať slepú poslušnosť. Napriek svojej náklonnosti k ľuďom prejavuje inteligentný a sebavedomý írsky vlkodav niekedy trochu tvrdohlavosti.
Povaha a správanie v rodine
Tento pes je veľmi oddaný svojmu majiteľovi aj jeho rodine, je úplne neagresívny.
Je vhodný k deťom, pri ich kontakte dáva vlkodav veľký cit a rozum do svojho správania. Oplýva tiež neuvěřitelnou trpělivostí, čo ho činí vhodným spoločníkom pre rodiny s deťmi.
Tento pes je vynikajúci spoločník pre deti a vyznačuje sa výnimočnou trpezlivosťou, ale jeho veľkosť vyžaduje opatrnosť, a dozor dospelej osoby najmä v interakcii s menšími deťmi.
Nemáva problém s ďalšími zvieratami, je to pokojný spoločník. Dobre vychovaný by nemal mať ťažkosti s prijatím ďalších zvierat.
Vlkodav je tiež známy svojou jemnosťou k iným zvieratám, čo z neho robí skvelého rodinného psa, hoci jeho lovecké inštinkty môžu vyvolávať potrebu prenasledovania menších zvierat, čo však nie je nič, čo by nevyriešila správna socializácia.
Klíďas od prírody, málo čo ho rozhodí, a na nepríjemné situácie reaguje odchodom. Nevyvoláva spory.
Jeho premýšľavá povaha vás veľmi prekvapí. Aj napriek živému temperamentu s vami pokojne preleží celý deň na gauči.
Írsky vlkodav sa cíti najpohodlnejšie, ak môže ležať na mäkkej pohovke a pritúliť sa k svojmu majiteľovi.
Jeho veľkosťou a vzhľadom by si človek myslel, že ide o výborného strážcu, opak je však pravdou. Tento pes síce budí rešpekt svojim vzhľadom, na stráženie si však príliš nepotrpí.
Dokonca aj k cudzím ľuďom je vlkodav otvorený a priateľský - pokiaľ teda prichádzajú s dobrými úmyslami.
Vďaka svojej vnímavej a ostražitej povahe rýchlo rozpozná, keď to niekto s jeho rodinou nemyslí dobre, a je schopný v takom prípade odvážne zasiahnuť.
Kvôli svojej nedostatočnej ostrosti však nie je vhodný ako výlučne strážny pes.
Veľkosť a vzhľad
Írsky vlkodav je najvyšším psím plemenom. Rovnako sa radí k najväčším chrtom.
S priemernou výškou v kohútiku 81 až 86 cm priťahuje tento čistokrvný pes bezpochyby pozornosť - či už chce, alebo nie.
Štandard plemena uvádza 79 cm ako minimálnu výšku u samcov. Suky sú o niečo menšie s minimálnou výškou 71 cm.
Rekordná výška v kohútiku je 106 cm. Samce vážia najmenej 54,5 kg a suky najmenej 40,5 kg.
Írsky vlkodav je dosť veľký pes. Dospelé psy dosahujú telesnú hmotnosť 40-54 kg a 71-81 cm (suky) a 79-86 cm (psy).
Írsky vlkodav je najväčší pes, podľa svojej výšky, pričom samci bežne dosahujú 86 cm a viac v kohútiku, zatiaľ čo hmotnosť sa pohybuje medzi 54 a 70 kg.
Uvedené údaje sa môžu líšiť podľa štandardu, pohlavia a konkrétneho jedinca. Samce sú zvyčajne vyššie a ťažšie, samice sú o niečo menšie, ale stále pôsobivo veľké.
Napriek svojej majestátnej veľkosti a značnej hmotnosti však tento čistokrvný írsky pes nikdy nepôsobí nemotorne.
Ako typický chrt má štíhlu svalnatú postavu a hlboký hrudník. Jeho chrbát je elegantný, ale zároveň silný a robustný.
Srsť je hrubá, drôtovitá a hustá, pomáha psa chrániť pred nepriaznivým počasím.
Farba je šedá, čierna, biela, žltohnedá alebo žíhaná. Organizácia Irish Kennel Club akceptuje aj všetky farebné variácie, ktoré sa vyskytujú u škótskych jeleních psov.
Hlava je dlhá a úzka s výrazným ňucháčom. Tzv. ružicové uši sú posadené dosť vzadu na úzkej lebke. V pomere k jeho veľkosti sú relatívne malé.
Starostlivosť o srsť a telo
Toto plemeno má hrubú, drôtovitú srsť, ktorá vyžaduje pravidelnú údržbu.
Odporúča sa pravidelné kefovanie, ideálne niekoľkokrát týždenne, aby sa odstránili odumreté chlpy a zabránilo sa strapateniu.
Srsť írskeho vlkodava sa trimuje aspoň 2-3x ročne. Srsť pod bradou a nad očami by mala byť upravená, aby vynikol typický tvar hlavy.
Starostlivosť o írsku vlkodava je relatívne jednoduchá, no jeho srsť si vyžaduje pravidelné vyčesávanie, aby sa zabránilo plstnateniu.
Nie je potrebné časté kúpanie. Najlepšie je iba ak je to nevyhnutné.
Uši sú náchylné na infekcie, takže ich pravidelná kontrola a čistenie je dôležitou súčasťou starostlivosti.
Kvôli svojej veľkosti je potrebné pravidelne sledovať aj pazúry, ktoré môžu rýchlo prerásť.
Rovnako dôležitá je dentálna hygiena, pretože vlkodav má sklon k tvorbe zubného kameňa.
História plemena
Kelti chovali chrty, ktorých pôvod siaha až k starovekému Egyptu. Írsky vlkodav je nielen jedným z najväčších plemien psov na svete, ale aj jedným z najstarších.
Archeologické nálezy dokazujú, že veľké psy podobné chrtom existovali už v starovekom Egypte a do Európy a na Britské ostrovy sa dostali s Keltmi v treťom storočí pred Kristom.
V Írsku sa vyvinuli veľkí chrti, ktorí mohli byť hladkosrstí alebo drsnosrstí, pričom klimatické podmienky postupne favorizovali drsnosrsté jedince.
Prvá písomná zmienka o írskom vlkodavovi pochádza z roku 391 n. l. z listu rímskeho konzula Quinta Aurelia Symmacha, kedy boli obdivovaní pre svoju schopnosť bojovať proti levom a medveďom.
V starovekom a stredovekom Írsku boli tieto veľké a silné psy, ktoré boli vhodné na lov vlkov, medveďov, diviakov a losov, veľmi žiadané.
V Írsku boli tieto psy využívané na lov veľkej zveri, vrátane jeleňov, diviakov a vlkov. Ich meno odkazuje práve na ich schopnosť loviť vlkov.
Írsky vlkodav býval lovcom, ktorý sa špecializoval na lov väčšej zveri, ako sú vlky alebo jelene.
Írski vlkodavi boli často darovaní európskym panovníkom ako symbol prestíže. Írsky vlkodav sa stal symbolom postavenia a vyhľadávaným darom pre iné európske kráľovské rody.
V 15. storočí bolo každé grófstvo povinné chovať 24 vlkodavov na ochranu stád pred vlkmi.
Tak ako pre mnohých iných poľovníckych psov, aj pre írskeho vlkodava bol skazou vynález strelnej zbrane. Vďaka zbraniam boli poľovnícke psy čím ďalej tým viac zbytočnejšie a vlkodavy tak boli čoraz vzácnejšie.
Postupné miznutie vlkov viedlo ku kritickému poklesu počtu psov na konci 17. storočia. Počet exemplárov však naďalej klesal a ďalšiu ranu plemenu zasadilo vyhubenie vlka v Británii a Írsku okolo roku 1800.
S cieľom zachrániť posledných jedincov bol v polovici 17. storočia zavedený zákaz vývozu vlkodavov z Írska.
V polovici 19. storočia bolo toto plemeno prakticky vyhynuté. Okolo roku 1860 sa začal kapitán George Graham pokúšať túto rasu obnoviť krížením s dogami a škótskymi jelenými psami (deerhound).
Graham skrížil niekoľko posledných jedincov so škótskymi jeleními psami, dogami, barzojmi a inými plemenami.
Zostavil chovateľský program a vývoj rasy, a tak sa v roku 1886 objavil štandard plemena a záchrana vlkodavov tým bola dokončená.
Výsledný „nový“ a o niečo silnejší a väčší vlkodav bol prvýkrát predstavený na výstavách koncom 70. rokov 19. storočia a čoskoro potom bol uznaný klubom British Kennel Club.
Na prelome 19. a 20. storočia sa prvé chovné zvieratá dostali do Severnej Ameriky a na európsky kontinent, kde však populácia vlkodavov takmer úplne zanikla v dôsledku dvoch svetových vojen.
Hoci sa írsky vlkodav od 70. rokov 20. storočia opäť začal častejšie chovať v kontinentálnej Európe, mimo anglosaské oblasti je toto veľké čistokrvné plemeno stále zriedkavé.
Čo treba pri írskom vlkodavovi sledovať každý deň
- zmeny hmotnosti;
- zmeny správania a nálady;
- zmeny v pohybe alebo ochotu chodiť;
- stuhnutosť a prípadné známky bolesti;
- zmeny štruktúry srsti;
- stav uší, pazúrov a zubov;
- reakcie po jedle a príznaky tráviacich ťažkostí;
- toleranciu pohybu a prípadnú únavu.
Írsky vlkodav je majestátne plemeno, ktoré si vyžaduje špecifickú zdravotnú starostlivosť kvôli svojej veľkosti a genetickým predispozíciám.
Je to pes, ktorý potrebuje skúseného majiteľa, ktorý rozumie jeho špecifikám a je ochotný investovať čas a energiu do jeho výchovy a starostlivosti.
Skupina FCI: X.