Klub chovateľov valašských oviec a ochrana pôvodnej valašky

Valašská ovca - pôvodná Valaška patrí do skupiny capových oviec chovaných na Balkáne. Valašské ovce sa dostali na územie dnešného Slovenska s valašskou kolonizáciou v 13. a 14.storočí.

Pôvodná valaška je priamym potomkom oviec, ktoré už od 14. storočia prichádzali s osadníkmi na územie Beskýd z východnejšie položených oblastí Karpát. Poskytovala ľuďom chutné mäso, tučné mlieko a dlhú vlnu. Na podklade valašských oviec bolo na Slovensku vyšľachtené plemeno zošľachtená valaška, ktoré postupne vytlačilo pôvodnú valašku a stalo sa naším najrozšírenejším plemenom.

Vznik a poslanie Klubu chovateľov valašských oviec

S revitalizáciou chovu pôvodných valašských oviec ako génovej rezervy sa na Slovensku začalo v roku 1992. V tomto roku vznikol Klub chovateľov valašských oviec so sídlom v Ružomberku (KCHVO).

Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku (ZCHOK) sa dlhodobo snaží o revitalizáciu pôvodnej valašky ako plemena chovaného u nás po stáročia. Pri selekcii sa zhodli na zásade klásť dôraz na typické exteriérové znaky, sortiment a charakter vlny.

V roku 2010 sa v Kokave nad Rimavicou uskutočnilo zasadnutie prípravného výboru pre vznik Klubu chovateľov pôvodnej valašky ako organizačnej súčasti ZCHOK. Odvtedy je zodpovednosť za rozvoj a udržanie tohto plemena v rukách chovateľov združených v Klube.

U nás bol rovněž založen Klub chovatelů původní valašky zaměřený na vyhledávání zvířat typově odpovídajících původní Valašské ovci ve stádech zušlechtěné valašky.

O rozširovanie početných stavov valašských oviec, ale aj o propagáciu a popularizáciu plemena sa stará Klub chovateľov a priaznivcov valašskej ovce, ktorý bol oficiálne založený 10. 9. 2004.

Dôvodom založenia klubu bolo podchytiť chovy valašiek v Českej republike, a tým aj zlepšiť informovanosť medzi chovateľmi. Predmetom činnosti klubu je nielen rozširovať stavy valašiek, ale tiež propagovať plemeno.

Podieľame sa na vedení plemennej knihy, navrhujeme chovný cieľ a plemenný štandard, rozsah kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti, testovania a zabezpečovania uchovania špecifických znakov a vlastností valašky. To je napokon uvedené v stanovách.

Vývoj početnosti a záchrana pôvodnej valašky

Od tohto roku došlo v chove valašských oviec k viacerým zmenám z hľadiska početnosti stavov, štruktúry stáda a počtu chovateľov. V súčasnosti sa populácia pôvodnej valašky rozrastá.

V poslednej chvíli v roku 1992 vznikla génová rezerva pôvodných valašiek a súčasne 15 nadšencov založilo Klub chovateľov valašských oviec.

O desať rokov nato došlo v Ružomberku takmer k absolútnej strate, v maštali zhorelo 120 zvierat. Chov pôvodnej valašky sa začínal takmer od nuly - v roku 2005 sa chovalo na celom Slovensku len 34 valašských oviec.

Vyzeralo to, že valaška prežije skôr na Morave, v Nemecku, ba dokonca vo Švajčiarsku. Ukázalo sa, že Slovensko predsa len sústreďuje lepšiu - geneticky pestrejšiu základňu, do ktorej po jej oživení znova načreli Nemci.

Nemohli stavať budúcnosť stád na pár slovenských zvieratách vyvezených v osemdesiatych rokoch 20. storočia. O pôvodné valašské ovce prejavili záujem aj chovatelia valašských oviec z Nemecka, kde bola vyvezená menšia populácia valašských oviec zo Slovenska. Z týchto zvierat bola postupne rozšírená celá populácia valašských oviec chovaných v Nemecku.

Taká valaška bola predmetom záujmu aj na Morave, kde chovatelia založili čistokrvný chov pôvodnej valašky zo zvierat nakúpených v okolí Ružomberka. O pár rokov neskôr postavili v Starých Hamroch, v jednej z typických valašských obcí na Morave, pomník valaške.

Génová rezerva a šľachtiteľský program

Valaška patrí do skupiny capových oviec, ktoré sa chovajú na Balkáne. Plemeno je zaradené do génových zdrojov ohrozených druhov zvierat.

Šľachtenie časti populácie evidovanej ako genetický zdroj (GZ) sa riadi príslušnou schválenou Metodikou GZ, ktorej zásady nie sú v rozpore s týmto šľachtiteľským programom.

Klub zabezpečuje vyhľadávanie zvierat typovo zodpovedajúcich pôvodnej valaške, podieľa sa na vedení plemennej knihy a spolupracuje pri návrhu chovného cieľa, plemenného štandardu, rozsahu kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania.

Súčasťou tejto práce je aj zabezpečenie uchovania špecifických znakov a vlastností valašky. Pri selekcii sa kladie dôraz najmä na typické exteriérové znaky, sortiment a charakter vlny.

Historický pôvod a valašská kolonizácia

Do našich oblastí sa valaška rozšírila s valašskou kolonizáciou, pravdepodobne na prelome 15. a 16. storočia. Valašské ovce sa však na územie dnešného Slovenska dostali s valašskou kolonizáciou už v 13. a 14. storočí.

Valaška patrí k najpôvodnejším ovciam v Európe. Ide o pôvodné hrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou - mlieko, mäso a vlna - postupne prispôsobené na salašnícky spôsob chovu.

Naša chovateľská kultúra siaha až do čias Východorímskej - Byzantskej ríše a naše valašky sa vyvinuli zo stepných oviec, geneticky sú príbuzné tzv. Karpatský oblúk kultivovali ovce, ktoré k nám doputovali z Ázie cez Turecko a Balkán.

Valaška je nositeľkou historických a kultúrnych tradícií spojených s osídľovaním Karpát. Je to dedičstvo našich predkov.

Vzhľad a telesná stavba valašky

Valaška je menšieho telesného rámca, harmonickej stavby tela a jemnej kostry. Je konštitučne pevná a vyznačuje sa živým temperamentom.

Valašky sú ovce menšieho až stredného telesného rámca s klinovitou hlavou, u baranov môže byť mierne klabonosá.

Hlava je klinovitá až mierne klabonosá, s úzkymi čeľusťami. Uši sú krátke, situované horizontálne do strán.

Krk je dlhší a vysoko nasadený, hruď úzka a mierne klenutá, chrbát rovný a úzky, zadok mierne zrazený a panva pomerne široká.

Dlhší krk nadväzuje na úzku hruď, ktorá prechádza do úzkeho a rovného chrbta a mierne zrazenej zadnej časti tela.

Končatiny sú stredne dlhé, rovné, s pevnou spěnkou. Valašky majú dobrú chodivosť v členitom teréne.

Obe pohlavia bývajú často rohaté, pričom rohy sú skrutkovité, lýrovité alebo rovné. Barany sú rohaté, bahnice môžu byť rohaté aj bezrohé.

Rozdielne uvádzané hmotnosti súvisia s odlišným chovateľským a štandardizačným kontextom jednotlivých populácií a opisov.

Sfarbenie a vlna

Základná farba rúna je biela, vyskytujú sa aj jedince čierne a strakaté. V minulosti sa valašky chovali s nejednotným sfarbením, často čierne a pigmentované.

Zafarbenie môže byť veľmi rozmanité: biele, čierne, sivé aj strakaté. Často sa na hlave a končatinách nachádzajú čierne škvrny rôznych tvarov.

Vlna na hlave rastie až od čela a očných línií, tvárová časť až po žuchvy je voľná. Predné končatiny sú obrastene až po zápästie a zadné končatiny až po pätový kĺb.

Vlna je zmiešaná, hrubá a splývavého charakteru, sortiment D/E - E/F (nad 40 µm). Zmiešané rúno má krátku a jemnú podsadu s dlhými hrubými pesíkmi.

Valaška je dvojstrižné plemeno, strihané na jar a na jeseň. Produkcia vlny je 1,2 - 2,5 kg ročne od ovce.

Špecifická stavba rúna má veľký význam pre termoreguláciu. Valašky sú vhodné na košarovanie pod otvoreným nebom aj v daždivom počasí, čomu zodpovedá charakteristická stavba rúna.

Odolnosť a prispôsobenie horským podmienkam

Valaška sa vyznačuje nenáročnosťou, dlhovekosťou a prispôsobivosťou k extrémnym klimatickým podmienkam.

Pre valašky je charakteristický živý temperament, pevná konštitúcia, dobrá otužilosť, skromnosť a dobrá chodivosť v členitom teréne. Výborne odolávajú nepriaznivým poveternostným vplyvom.

Valašky sa dobre prispôsobujú drsnejším podmienkam horských a podhorských oblastí stredného a severného Slovenska.

Vďaka dlhej hrubej srsti voda pri lejakoch stiekla po valaškách ako zo strechy. Nôžky ovečiek boli tenké, ale pevné, aj preto sa pastieri s nimi dostali až na hôľne pasienky. A hoci tam bola už miestami skromná paša, zužitkovali trávu do poslednej byľky.

Potenciál využitia valašskej ovce spočíva vo využití trávnych porastov v horských a podhorských oblastiach.

Na horských lúkach rastie, pokiaľ sa tam pravidelne ovce pasú, aj 50 druhov tráv a bylín.

Úžitkovosť: mlieko, mäso a vlna

Pôvodné české hrubovlnné plemeno s trojstrannou úžitkovosťou - mlieko, mäso a vlna - je prispôsobené na salašnícky spôsob chovu.

Ročná produkcia mlieka je nevyrovnaná a pohybuje sa od 60 do 120 litrov, maximálne 150 litrov.

Valaška má na rozdiel od súčasných produktívnejších plemien hustejšie mlieko s obsahom 6 percent tuku, čo je o 20 percent viac ako pri produktívnejších plemenách.

Plodnosť dosahuje 150 %.

Je to neskoré plemeno, a preto sa jahničky prvýkrát pripúšťajú vo veku 16-18 mesiacov, keď by mali dosahovať hmotnosť približne 32 kg.

Pri chove valašky treba počítať s konkurenčným tlakom mäsového dobytka a iných plemien oviec. Výhody ostatných plemien spočívajú v lepšej speňažiteľnosti produktov - jatočných jahniat a mliečnych výrobkov.

Valaška v kultúre a tradičnom hospodárstve

Valaška je úžasné plemeno pre ľudí, ktorí neberú ovcu len ako hospodárske zviera. Je nositeľkou historických a kultúrnych tradícií spojených s osídľovaním Karpát.

Valach a bača - niektorým zostali v pamäti už iba ako mená. Základ týchto mien je spojený s profesiami ich predkov. Tí sa celkom iste venovali chovu oviec, ktoré k nám doputovali z Ázie cez Turecko a Balkán a kultivovali celý Karpatský oblúk.

Karol Plicka nakrútil vo filme Zem spieva jarné vyháňanie valašiek na pastvu. Ovce vedené statnými baranmi s lýrovito zakrútenými rohmi a dlhým rúnom tam brodia jarnú bystrinu.

Valašky sú príťažlivé, ale aj dobre uspôsobené na život v drsných podmienkach. Sú to krásne, drsné a odolné zvieratá.

Vianočné betlehemy s drevenými figúrkami valachov a ovečiek pripomínajú starý spôsob života a hospodárenia. Betlehemská maštaľka má v rôznych krajinách rôzne podoby, no ovečky a pastieri zostávajú živými symbolmi tradičnej kultúry.

Činnosť klubu a stretnutia chovateľov

Klub vytvára priestor na výmenu skúseností, odborné informovanie, prezentáciu plemena, bonitácie, nákupné trhy plemenných baranov a stretnutia chovateľov.

12.3.2014 prebehlo stretnutie chovateľov valašských oviec zo Slovenska, ČR a Poľska.

10.5.2014 prebehla riadna schôdza Klubu u chovateľov manželov Gottfriedových. Program bol bohatý, okrem iného došlo aj na voľbu nového predsedu. Do čela Klubu bola väčšinou prítomných zvolená pani Martina Šimčíková.

V sobotu 20.4.2024 Klub chovateľov a priaznivcov valašskej ovce oslávil 20. výročie svojho vzniku v inšpiratívnom prostredí Valašského múzea v prírode v Rožnove pod Radhoštěm.

Príjemná atmosféra, milovníci valašiek, vzácny hosť zo Slovenska Ľubomír Tatarka a skvele pripravená prezentácia pána doktora boli súčasťou oslavy.

5.9.2013 prebehla mimoriadna slávnostná schôdzka Klubu na Gruni v Starých Hamroch pri príležitosti podujatia „TRANSHUMANCE 2013“.

27.4.2013 prebehla plánovaná riadna schôdza Klubu u manželov Šimčíkových v Rožnove pod Radhoštěm.

26.5.2012 sa uskutočnila plánovaná schôdza Klubu u chovateľa Ing. Vejčíka na farme Vejčík v Južných Čechách v Horní Stropnici.

11.6.2011 sa konala schôdza Klubu u pána Šimečka v Starých Hamroch. Veľmi pekne pripraveného stretnutia sa zúčastnili chovatelia z celej Českej republiky, medzi hosťami bol aj chovateľ z Rakúska a Slovenska.

Pozvanie prijal aj pán profesor Horák, čo sa stretlo s veľkým potešením všetkých prítomných. Mach a pani Dziková informovali predovšetkým o zmenách týkajúcich sa činnosti klubov všeobecne.

Bonitácie a nákupné trhy plemenných baranov

V stredu 5.11.2014 prebehol na usedlosti Bludička pod záštitou SCHOK ČR nákupný trh plemenných baranov, ktorý bol vyhodnotený ako najväčší trh v ČR za posledných pätnásť rokov.

Z plemenných baranov valašskej ovce bolo z čoho vyberať. Na predaj boli ponúknuté línie Juráš, Juraj, Vašek, Ondráš, Beskyd, Soláň a Radhošť od ôsmich chovateľov.

6.11.2013 sa uskutočnila bonitácia a trh plemenných baranov na farme Bludička.

3. novembra sa prevažne chovatelia valašskej ovce zišli na ekologickej farme Bludička na bonitácii svojich tohtoročných baranov. Celkovo prišli traja chovatelia valašských oviec - Křenkovci z Rýmařova, Šimčíkovi z Valašskej Bystřice a domáci Žitníkovi.

V rámci bonitácie bol pripravený sprievodný program: Galéria v stodole s výstavou fotografií valašských oviec od Janky Vybíralovej, ochutnávka jahňacieho guláša a vozenie malých návštevníkov na poníkovi.

Členovia a priaznivci Klubu pripravili zaujímavý program, v ktorom nechýbala pekná ukážka pasenia stáda valašiek a práce so psom pána Petra Kryštofa.

Súčasťou bola aj prvá autorská výstava fotografií valašských oviec amatérskej fotografky Janky Vybíralovej a výstava oviec so súťažou „Miss sympatie“, ktorú volili návštevníci.

Víťazkou sa stala čerňula z chovu manželov Křenkových zo Stránskeho. Odborná komisia ocenila vystavovaného barana, ktorého prezentovala predsedníčka klubu Martina Šimčíková.

Nechýbalo výborné občerstvenie z domácich zdrojov členov - ovčie syry, domáci chlieb, slávnostná torta a množstvo ďalších dobrôt. Podvečer si účastníci pochutnali na klubovom guláši a domácej pálenke.

Chovateľské skúsenosti a vzdelávanie

Obaja sme sa s manželom narodili v Rožnove pod Radhoštěm, kde žijeme a manžel pracuje vo Valašskom múzeu v prírode. Tu bolo a dodnes je jedno z prvých stád valašky.

Pre nás je to takmer naša občianska povinnosť chovať tieto ovce. Jednoducho sa nám páčia.

Od času, keď sme si priviedli svoje prvé dve ovečky, uplynulo už osemnásť rokov. Aj napriek tomu je to veľmi krátky čas vzhľadom na to, ako dlho sa tieto ovce v tunajšej krajine chovajú.

Stále objavujeme niečo nové, či už sa to týka chovu oviec všeobecne, alebo priamo valašiek. Našťastie sa máme od koho učiť.

27.9.2008 zavítala na Bludičku exkurzia účastníkov Ovčiarskej školy (O.s. Moravské Karpaty), ktorí sa oboznámili s chovom pôvodnej valašky, náplňou nášho Klubu a ďalším smerovaním záchrany valašky u nás.

Na farme Bludička pri Novom Jičíne chovajú približne 30 valašských oviec. Chovateľka sa snaží ukazovať, ako naši predkovia spracovávali vlnu, ako dokázali všetko z ovce využiť, a zároveň to odovzdávať deťom a mladým ľuďom, ktorí farmu navštevujú.

Tradičné spracovanie vlny a sociálne poľnohospodárstvo

Na farme sa chov valašských oviec stal živobytím. Z pôvodného malého stáda štyroch bahníc a jedného plemenného barana sa postupne rozrástol na základné stádo 100 bahníc a približne 10 plemenných baranov.

Chovateľka sa rozhodla všetky ovečky ostrihať ručne, čo je veľká úloha. Už začala v septembri a v novembri jej chýbalo posledných 11 kusov.

Ďalšou cestou je snaha začleniť do procesu ľudí s hendikepom v rámci chráneného pracoviska. Cieľom je overiť, či by činnosti spojené s poľnohospodárstvom nemohli dať prácu ľuďom, ktorí už nestačia tempu dnešnej doby, sú chorí alebo nezvládajú technológie a náročný rytmus.

Hľadajú sa tak možnosti využitia oviec a vlny na prácu, ktorá by dala zmysluplné uplatnenie ľuďom s hendikepom.

Valaška ako súčasť tradičnej gastronómie

Pravú ovčiu bryndzu, skutočnú slovenskú špecialitu, nemožno vyrobiť bez ovce, pravej alebo, ako hovoria šľachtitelia oviec, pôvodnej valašky.

Valašky boli dlho bezpečnou potravinovou základňou. Poskytovali mlieko, mäso a vlnu a významne ovplyvnili spôsob života v horských a podhorských oblastiach.

Za Archou chutí stojí hnutie Slow Food, ktoré založil v roku 1986 taliansky enogastronóm a novinár Carlo Petrini ako reakciu na šíriacu sa globalizáciu, stravovanie v štýle fastfood a zrýchľujúce sa životné tempo.

Na Slovensku sa k stúpencom zdravých a chutných potravín prihlásil Tatranec Ladislav Raček. V roku 2012 založil Convivium Slow Food Tatry, jednu zo 150 odbočiek po celom svete spontánne sa šíriaceho hnutia.

Pátranie po zabudnutých plodinách, starých potravinách a tradičných spôsoboch hospodárenia priviedlo Ladislava Račeka aj k pôvodnej slovenskej ovečke valaške.

Valaška je dôležitá nielen ako genetický zdroj, ale aj ako súčasť potravinového a kultúrneho dedičstva. Chov tohto plemena udržiava tradície spojené so salašníctvom, výrobou ovčích produktov, spracovaním vlny a krajinotvorbou.

Praktické povinnosti chovateľov

Všetky ovce musia mať ušné známky a musia byť nahlásené v centrálnej evidencii. Chovateľ je povinný viesť stajňový register.

Nezabúdajte na evidenciu. Aj keď majú ovečky mená a prídu na zavolanie, kontrolu to nedojme a pokuta chovateľa neminie.

Chovateľský klub zároveň upozorňoval podnikateľov v poľnohospodárstve, že každý chov musí mať pre prípad nákazy takzvaný pohotovostný plán.

Prítomnosť pohotovostného plánu býva vyžadovaná kontrolami zo strany štátnych inštitúcií. V prípade jeho nedoloženia nasleduje sankcia.

Spolupráca a podpora chovateľov

Klub spája chovateľov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Rakúska aj Nemecka. Stretnutia, exkurzie, bonitácie a nákupné trhy umožňujú výmenu skúseností a podporujú rozvoj chovov.

Svépomocný fond SCHOK - Zväz chovateľov oviec a kôz - môže v prípade potreby požičať chovateľovi oviec, ktorý musí byť členom zväzu, až 100.000 Kč.

Pôžička je bezúročná na dobu najviac dvoch rokov. Svépomocný fond môže pomôcť nielen v núdzi, ale aj pri financovaní projektov na zlepšenie chovu oviec.

Práve spolupráca chovateľov, odborníkov, múzeí, vzdelávacích inštitúcií a organizácií ochrany genetických zdrojov vytvára podmienky na udržanie pôvodnej valašky.

Klub ako ochranca plemena a tradície

Valašská ovca je menšie, odolné a nenáročné zviera, ktoré dokáže využívať horské pasienky, znášať nepriaznivé počasie a poskytovať mlieko, mäso aj vlnu.

Jej význam však nespočíva iba v úžitkovosti. Valaška je živou súčasťou dejín valašskej kolonizácie, salašníctva, tradičnej kultúry a krajiny Karpát.

Klub chovateľov valašských oviec preto zabezpečuje nielen rozširovanie početných stavov, ale aj zachovanie typických znakov, genetickej rozmanitosti, chovateľských vedomostí a kultúrneho odkazu plemena.

tags: #klub #chovatelov #valasskych #oviec