Ľadový šalát sa v strave agamy bradatej objavuje v rozdielnych odporúčaniach, preto môže byť pre chovateľa ťažké rozhodnúť sa, či ho zaradiť do jedálneho lístka. Pri bežnom kŕmení však ľadový šalát nie je vhodnou základnou rastlinnou potravou.
Agama bradatá je všežravec. Jej potrava sa skladá zo živočíšnej aj rastlinnej zložky, pričom pomer sa mení podľa veku. Mláďatá preferujú prevažne živočíšnu potravu, zatiaľ čo u dospelých jedincov tvorí veľkú časť jedálneho lístka rastlinná strava.
Je ľadový šalát vhodný pre agamu?
Pozor na ľadový šalát, ten agamy nadýmá. Z toho dôvodu sa do jedálnička ani nezařazuje.
Riešením hnačky u agamy je obmedziť vodnaté potraviny (ľadový šalát, pekinská kapusta, uhorka, melón atď.).
Tieto odporúčania ukazujú, prečo sa ľadový šalát nemá používať ako pravidelná súčasť jedálneho lístka. Obsahuje veľa vody, má nízku výživovú hodnotu a u niektorých agám môže spôsobiť tráviace ťažkosti alebo nadúvanie.
V prípade zápchy sa v jednom odporúčaní uvádza ľadový šalát alebo pekinská kapusta, ktoré majú laxatívne účinky. Takéto použitie však predstavuje iba krátkodobý postup pri konkrétnom probléme, nie pravidelné kŕmenie.
| Situácia | Odporúčanie |
|---|---|
| Bežné každodenné kŕmenie | Ľadový šalát sa neodporúča ako základ potravy. |
| Nadúvanie alebo riedka stolica | Vodnaté potraviny vrátane ľadového šalátu obmedziť. |
| Zápcha | V niektorých odporúčaniach sa uvádza krátkodobé použitie ľadového šalátu alebo pekinskej kapusty. |
| Dlhodobá rastlinná strava | Uprednostniť pestrejšiu zeleninu, byliny a vhodné listy. |
Prečo ľadový šalát nie je vhodný ako hlavná potrava?
Rastlinná zložka potravy je prirodzeným zdrojom vitamínov a vlákniny a napomáha k doplneniu potrebného množstva tekutín.
U ľadového šalátu však nemožno očakávať dostatočnú výživovú hodnotu, ktorá by pokryla potreby agamy. V zimnom období, keď nie je možnosť nazbierať rastlinnú potravu vonku, tvorí hlavnú zložku zelenina. U nej je všeobecne problém s nízkou výživovou hodnotou.
Strava by nemala byť monotónna.
Pre rastúcu aj dospelú agamu je preto vhodnejšie ponúkať viac druhov rastlinnej potravy než pravidelne podávať iba jeden druh šalátu. Zeleninu možno doplniť sušenými kvetmi, sušenými bylinami a včelím peľom.
Čím nahradiť ľadový šalát?
Z rastlinnej strany agamy dobre prijímajú čínsku kapustu, brokolicu, rukolu a polníček.
Naopak obľúbenou lahôdkou je púpava - smetánka lekárska. Pochutnajú si na listoch aj na žltých kvetoch, ktoré ich magneticky priťahujú.
Niektoré agamy si zamilujú aj kvety sedmokrások, hluchavku, ďatelinu lúčnu a plazivú, žihľavu či skorocel kopijovitý.
Ako rastlinnú časť stravy odporúčame ako základ jarnú zeleninu, kučeravú kapustu a taliansku bylinkovú zmes.
Strúhaná mrkva sa môže pridať pre ďalšie farby šalátu a zvýšila jeho príťažlivosť pre agamu.
Vhodnou súčasťou jedálneho lístka môžu byť aj ďalšie byliny, zelenina a malé množstvo ovocia. Z ovocia agamy neodmietnu jablká, hrušky, banán, broskyne, maliny, černice, ale aj melón.
Ovocie môžeme podávať iba ako pamlsk, maximálne 1x mesačne.
Do agamieho jedálneho lístka rozhodne nepatria citrusy, pretože odvápňujú.
Rastlinná potrava podľa zloženia
Je možné ju rozdeliť na rastliny (byliny), zeleninové a ovocné plody.
Základom je vychádzať z optimálneho pomeru týchto zložiek: byliny 75 %, zelenina 20 % a ovocie 5 %.
Tento odporúčaný pomer vychádza z toho, že v zime nemá väčšina chovateľov možnosť ponúkať byliny, preto je zelenina zastúpená vo väčšom množstve.
| Zložka rastlinnej potravy | Odporúčaný podiel |
|---|---|
| Byliny | 75 % |
| Zelenina | 20 % |
| Ovocie | 5 % |
Ktorým rastlinám a zelenine sa vyhnúť?
Zelenina, ktorej sa treba vyhnúť, je cibuľa, hrášok, špenát, ľadový šalát a čokoľvek iné, čo by mohlo byť kyslé alebo by mohlo napučať vlhkosťou.
Naopak sa vyhýbajte zelenine s vysokým obsahom oxalátov (špenát, rebarbora), ktoré na seba viažu vápnik a bránia jeho vstrebávaniu.
Nevhodné je tiež avokádo, ktoré je pre agamy toxické.
Pri zbere rastlín vo voľnej prírode treba vyberať iba bezpečné druhy a miesta bez chemického ošetrenia. Súčasťou potravy nesmú byť jedovaté rastliny ani rastliny znečistené postrekmi.

Ľadový šalát pri zápche a tráviacich problémoch
Najprv je potrebné zistiť, či ide skutočne o zápchu.
Je možné, že interval medzi vyprázdňovaním sa skrátil v dôsledku zníženej aktivity agamy alebo nevhodného výberu zloženia potravy.
V prípade zápchy odporúčame kúpeľ vo vlažnej vode (34 - 37 °C), ktorá zahreje a rozhýbe črevá.
Kúpeľ trvá do 10 min a môže sa opakovať 2 krát denne.
Vyhnite sa ponúkaniu ťažšie stráviteľného hmyzu (dospelé saranče, okrídlené šváby, veľké množstvo červov).
Namiesto toho ponúknite napríklad ľadový šalát alebo pekinskú kapustu, ktoré majú laxatívne účinky.
Ak tieto odporúčania nepomôžu, navštívte veterinárneho lekára.
Vo výnimočných prípadoch nemusí ísť o klasickú zápchu. Agama mohla zjesť veľké množstvo piesku alebo iného substrátu a mala by okamžite navštíviť veterinára.
Riešením hnačky u agamy je obmedziť vodnaté potraviny (ľadový šalát, pekinská kapusta, uhorka, melón atď.). Ak obmedzenie nezaberie, odporúčame navštíviť veterinárneho lekára a nechať si odobrať vzorku stolice.
Ako zostaviť šalát pre agamu bradatú?
Šalát by mal byť pestrou zmesou vhodných bylín a zeleniny, nie iba miskou ľadového šalátu.
- ako základ použite vhodné byliny, napríklad púpavu, skorocel, ďatelinu alebo hluchavku;
- zeleninovú časť môžete doplniť rukolou, polníčkom, brokolicou, čínskou kapustou alebo kučeravou kapustou;
- strúhaná mrkva môže zvýšiť farebnosť a príťažlivosť šalátu;
- ovocie používajte iba v malom množstve a skôr ako pamlsk;
- do zeleninovej zmesi možno pridať sušené kvety, sušené byliny alebo včelí peľ;
- potravu podávajte čerstvú a odstráňte zvyšky, ktoré agama nezjedla.
Do stravy agám odporúčame zaradiť aj včelí peľ.
Včelí peľ je veľmi bohatý na živiny, bielkoviny, minerály, aminokyseliny a vitamíny, ktoré sú dôležité pre správny vývoj a zdravie plazov.
Má pozitívny vplyv na imunitný systém a celkovú vitalitu agám bradatých.
Podporuje regeneráciu, kŕmenie a prispieva k správnemu tráveniu a vyzliekaníu starej kože.
Včelí peľ je pre agamy veľmi chutný doplnok potravy. Je obľúbený pre svoju žltú farbu, sladkú chuť a príjemnú kvetinovú vôňu.
Rastlinná potrava podľa veku
Mláďatá agam bradatých preferujú živočíšnu zložku potravy a mala by tvoriť až 70% z celého jedálneho lístka. Zvyšok tvorí rastlinná strava, na ktorú sa mláďa časom rozkrmí.
U dospelého jedinca je tento pomer obrátený (70 % rastlinnej a 30 % živočíšnej zložky).
V dospelosti by mala rastlinná potrava tvoriť až 80 % ich jedálneho lístka.
Rozdiel medzi uvedenými pomermi súvisí s tým, že ide o všeobecné orientačné odporúčania. Konkrétne množstvo potravy treba prispôsobiť veku, veľkosti, kondícii, aktivite a zdravotnému stavu agamy.
Mláďatá v krmení neobmedzujeme. Dávame im toľko potravy, koľko zjedia.
Mláďatá agam bradatých sa od vyliahnutia z vajec krmia denne, pokojne aj niekoľkokrát.
S učením na rastlinnú potravu netreba čakať, čím skôr si na ňu zvyknú, tým menej starostí s nimi býva v neskoršom veku.
Subadultná alebo dospelá agama od 7 - 8 mesiacov dostáva takmer každý deň rastlinnú potravu a raz za 2 - 3 dni hmyz.
Ako často kŕmiť agamu bradatú?
Frekvencia kŕmenia sa líši podľa veku agamy.
| Vek agamy | Odporúčaná frekvencia |
|---|---|
| Mláďatá do približne 4 mesiacov | Dvakrát denne. |
| Mláďatá do 3 mesiacov | Hmyz 2-3x denne a rastlinná potrava počas celého dňa. |
| Vek 3-8 mesiacov | Hmyz 1-2x denne a rastlinná potrava stále k dispozícii. |
| Od 4 do 10 mesiacov | Spravidla raz denne. |
| Od približne 7-8 mesiacov | Rastlinná potrava takmer každý deň, hmyz raz za 2-3 dni. |
| Dospelá agama | Hmyz 2-3x týždenne alebo približne 3-4x týždenne podľa kondície. |
Rozdielne odporúčania týkajúce sa frekvencie kŕmenia vychádzajú z rozdielneho veku, tempa rastu a kondície agamy. Dospelého jedinca netreba kŕmiť rovnakým množstvom hmyzu ako rýchlo rastúce mláďa.
Je dôležité agamu neprekrmovať, aby sa predišlo obezite. Veľkosť kŕmneho hmyzu by nemala presahovať šírku hlavy agamy.
Množstvo živočíšnej potravy sa potom obmedzuje na max. 5 cvrčkov denne.
Živočíšna potrava a jej vplyv na rastlinný jedálny lístok
Najbežnejším krmením sú rôzne druhy cvrčkov: cvrček domáci (Acheta domestica) a cvrček banánový (Gryllus assimilis).
Agamy majú rady aj sarančatá: saranča sťahovavé (Locusta migratoria) a saranča všežravé (Schistocerca gregaria), ale aj rôzne druhy červov, najmä larvy potemníkov.
Šváby majú taktiež svoje čestné miesto na agamom jedálnom lístku. Obľúbení a dobre dostupní sú šváby argentínske (Blaptica dubia).
Múčne červy a Zophobas morio sa používajú hlavne ako pamlsk, nie ako plnohodnotná strava.
Obsahujú totiž veľké množstvo chitínu, čo agamám spôsobuje zápchu a črevné problémy.
Zophobas červy a veľké šváby môžu byť ťažšie stráviteľné, preto by sa mali poskytovať iba dospelým agamám a iba raz alebo dvakrát týždenne.
Živočíšnu potravu treba podávať tak, aby dospelá agama mala dostatok rastlinnej stravy. Prirodzený prechod na rastlinnú potravu je dôležitý aj preto, že nadmerné množstvo hmyzu môže podporovať obezitu a zaťažovať trávenie.
Smýkaný hmyz
Obľúbenou sezónnou krmnou záležitosťou je smýkaný hmyz, ktorý možno chytať pomocou sieťky od jari do jesene.
Nachytaný hmyz slúži zároveň ako prirodzený a plnohodnotný zdroj vitamínov a minerálov.
V lete môžeme chodiť smýkať hmyz na lúku. Možno chytať kobylky, cvrčky, sarančatá, chroustíky, dokonca aj motýle, muchy a podobne.
Dôležité je nechytat hmyz na lúkach ošetrených chemickými postrekmi.
Súčasťou úlovku môžu byť aj živočíchy, ktoré naše terarijné zvieratá neprijímajú alebo pre ne môžu byť nebezpečné, napríklad kliešte, preto sa smýkaný hmyz musí vytriediť.
Treba dávať pozor aj na chránené druhy.
Nie každý hmyz je pre agamu vhodný. Nevhodné môžu byť napríklad svetlušky, ktoré môžu agame spôsobiť vážne zdravotné problémy pre toxíny, ktoré obsahujú.
Vitamíny, vápnik a minerály
Vitamíny a minerály hrajú dôležitú úlohu aj v správnom vývoji agam, okrem toho podporujú zdravý rast a celkový stav jedinca.
Bez nich by jedinec strádal, apaticky polehával, krivica by na seba nenechala dlho čakať a mohlo by dôjsť až k úhynu jaštera.
Agamy potrebujú na správny vývoj vápnik, ďalšie minerály a v menšej miere aj vitamíny.
Dôležitý je správny pomer vápnika a fosforu, konkrétne 2 (vápnik, Ca) : 1 (fosfor, P).
Ak agama odmieta rastlinnú potravu a žerie veľké množstvo hmyzu, možno očakávať prevahu fosforu, preto je vhodné hmyz posypávať vápnikom na zlepšenie pomeru Ca : P.
Pri výbere zdroja vápnika sa odporúča vyhnúť prípravkom s pridaným vitamínom D3.
Vitamín D3 si telo jašterov vytvára prirodzene v ideálnom množstve vďaka UVB žiareniu. Navyše býva obsiahnutý aj vo väčšine vitamínových zmesí.
Preto je riskantné pridávať ho navyše ako súčasť vápnika, ktorý sa podáva pomerne často.
Vhodným zdrojom vápnika býva sépiová kosť rozdrvená na malé kúsky alebo vaječné škrupiny.
Čistý vápnik možno ponúkať približne od 1 roku aspoň dvakrát týždenne, ale v menšom množstve prakticky pri každom kŕmení.
Mláďatám v raste a samiciam v období znášky sa podáva vo zvýšenom množstve.
Za zmienku stojí ešte horčík (Mg), ktorý má tiež vplyv na správne využitie vápnika v tele.
Vitamínové zmesi sa líšia kvalitou, zložením, chuťou, priľnavosťou na potravu a samozrejme aj cenou.
Vitamíny možno vnímať skôr ako doplnok, ktorý sa podáva príležitostne raz za 7 - 10 dní.
Ich nadbytok je rovnako škodlivý ako nedostatok.
Pitný režim a vlhkosť
Každé zviera by malo mať vo svojom teráriu misku s vodou.
Agamy nemajú sklon piť z bežných hlbších misiek. Uprednostňujú plytké misky alebo podnosy, do ktorých môžu pohodlne vstúpiť.
Vo viváriu musí byť stredná alebo veľká miska s vodou. Nikdy agamu nemusíte vidieť piť z misky, ale musí tam byť ako záloha.
Mláďatá zvyčajne prijímajú vodu počas rosenia, keď olizujú kvapky zachytené na skle alebo dekoráciách.
Agamy prirodzene pijú olizovaním kvapiek vody zo svojho okolia, preto ich možno pravidelne jemne porosiť klasickým rozprašovačom na rastliny.
Stačí agame porosiť okolie tlamy a počkať, či sa začne olizovať.
Neodporúča sa agamy často rosiť ani všeobecne zvyšovať vlhkosť v teráriu.
Stačí raz za niekoľko týždňov (3 - 6 týždňov) pokropiť oblasť okolo úst agamy, aby mala možnosť piť.
Maximálne môžeme terárium raz denne zľahka pokropiť, aby sme dočasne mierne zvýšili vlhkosť.
Výnimkou sú mláďatá v prvých 6 týždňoch života, ktoré sa ľahko dehydratujú.
Agamy nepotrebujú rosiť ani počas zvliekania starej kože, naopak, lepšie sa zvliekajú, keď sú suché.
Voda sa v jedálnom lístku dopĺňa najmä rastlinnou potravou, preto je pestrý šalát dôležitejší než pravidelné nadmerné rosenie.
Podmienky v teráriu ovplyvňujúce trávenie
Agamy pochádzajú z veľmi teplého prostredia, takže zápasia s chladom a vlhkosťou.
Je nutné vytvoriť teplotný gradient, aby si agama mohla vybrať ideálnu teplotu podľa aktuálnej potreby.
Ideálny rozsah teplôt pod vykurovacou žiarovkou je 43 - 48 °C.
Najchladnejšie miesto v teráriu by malo mať približne 27 - 28 °C.
Teplota vo zvyšku terária by sa mala pohybovať v rozmedzí 30 °C až 34 °C.
V noci nechajte teplotu klesnúť na 19 - 22 °C.
Vždy je dobré monitorovať teploty pomocou teplomera.
Stručne povedané, najčastejšou príčinou zníženej aktivity agám je nedostatočne osvetlené terárium bez zdroja denného svetla.
V teráriu nesmú chýbať 3 zdroje svetla: výhrevná žiarovka, UVB žiarovka a denné svetlo.
Tepelná žiarovka a UVB žiarovka neposkytujú dostatok viditeľného svetla.
Príliš nízka teplota, nedostatočné UVB žiarenie alebo zlé osvetlenie môžu viesť k slabšej aktivite a zhoršenému príjmu potravy. Ak agama šalát odmieta, nemusí byť problém iba v druhu zeleniny.

Čo robiť, ak agama odmieta šalát?
Môže sa stať, že agama odmieta príjem zeleného a jednoducho si ho nevšíma.
Aj vo voľnej prírode agama dá prednosť skákajúcemu sarančatu než zelenému lístku.
Neplatí však, že každá agama bude rastlinnú potravu prijímať.
Ak agama odmieta rastlinnú potravu, možno očakávať, že bude preferovať hmyz. To však nie je dôvod nahradiť rastlinnú zložku výlučne živočíšnou potravou.
- ponúkajte viac druhov bezpečných rastlín a zeleniny;
- striedajte farby, vône, veľkosť a tvar kúskov;
- väčšie kvety a listy natrhajte na menšie kúsky;
- pridajte malé množstvo strúhanej mrkvy alebo včelieho peľu;
- rastlinnú potravu ponúkajte pravidelne, aj keď ju agama spočiatku ignoruje;
- skontrolujte teplotu, UVB žiarenie, denné svetlo a celkovú kondíciu agamy.
Ak agama odmieta potravu celkovo, nejde iba o otázku výberu šalátu. Príčinou môžu byť nevhodné podmienky chovu, nemožnosť správne sa vyhriať, zlé trávenie, ochladenie alebo zdravotný problém.
Ak vaša agama odmieta potravu, poskytnite agame liečivý rozkrm; na tento účel by ste mohli skŕmiť mušie larvy, prípadne malé šváby alebo skúsiť ešte plesnivca obilného.
Pri dlhšom odmietaní potravy, apatii, hnačke, výraznej zápche alebo chudnutí je vhodné navštíviť veterinárneho lekára.
Praktické pravidlá pre ľadový šalát
- Ľadový šalát nepoužívajte ako základ jedálneho lístka.
- Pri pravidelnom kŕmení ho nahraďte pestrejšou zmesou bylín a vhodnej zeleniny.
- Ak spôsobuje nadúvanie alebo riedku stolicu, úplne ho vynechajte.
- Pri zápche sa môže v niektorých prípadoch použiť krátkodobo, nie však ako dlhodobá strava.
- Po podaní sledujte stolicu, chuť do jedla, aktivitu a prípadné nafukovanie brucha.
- Pri opakovaných tráviacich problémoch neriešte situáciu iba zmenou šalátu, ale skontrolujte celý chov a vyhľadajte veterinára.