Sterilizácia zakrslých králikov: dôvody, priebeh zákroku a domáca starostlivosť

Pre kastráciu, resp. sterilizáciu králikov sa obvykle rozhodujú majitelia, ktorí týchto králikov chovajú ako domácich miláčikov. Tento zákrok dokáže pomôcť vyriešiť problémy zvieratka s agresivitou, falošnou graviditou, problémy so značkovaním si močom, či dokonca ničením nábytku ohlodávaním.

Pri rozhodovaní však treba počítať s tým, že ide o chirurgický zákrok vykonávaný v celkovej narkóze a tento druh úkonu so sebou vždy prináša riziko, či už počas samotnej operácie, ako aj po nej. Preto je nevyhnutné, aby vhodnosť zákroku posúdil veterinárny lekár, ktorý pozná zdravotný stav, vek, hmotnosť a kondíciu konkrétneho králika.

sterilizácia králičice veterinárna operácia

Prečo sa sterilizácia a kastrácia králikov vykonáva

Prevencia nežiadaného potomstva - v prípade, ak by ste chceli nechať podstúpiť tento zákrok samicu králika, odporúča sa počkať, kým bude hormonálne aktívna.

Dôvod, prečo si nechať vykastrovať králika, je, že po kastrácii môžete chovať pohromade viac ako jedného jedinca bez obavy, že by sa prali, alebo spôsobili populačnú explóziu.

  • Prevencia nežiadaného potomstva.

  • Zabránenie nepríjemnému správaniu a agresivite.

  • Eliminácia falošnej gravidity.

  • Obmedzenie značkovania močom.

  • Zníženie rizika niektorých ochorení pohlavného aparátu.

  • Jednoduchšie spolunažívanie viacerých králikov.

  • Jednoduchšie učenie na toaletu.

Výhodou môže byť to, že kastrovaní králiky sa ľahšie naučia vykonávať potrebu do toaletnej misky, čo oceníte hlavne v momente, keď ich budete miesto v klietke chovať voľne v byte.

Sterilizácia samice a kastrácia samca

V bežnej reči sa pri samiciach často používa pojem sterilizácia, hoci pri zákroku sa zvyčajne odstraňujú vaječníky a maternica. Pri samcoch sa používa pojem kastrácia a odstraňujú sa semenníky.

Prečo je zákrok dôležitý najmä u samíc

U samíc má kastrácia oveľa väčší preventívny rozmer než u samcov. Často sa u samičiek stredného veku vyskytujú problémy s reprodukčnými orgánmi.

Najzávažnejším nádorom je adenokarcinóm. Je to zhubný nádor sliznice (endometria) maternice.

Ide o veľmi časté ochorenie a prebieha v skrytosti a tichosti až do pokročilých štádií. Štatistika hovorí, že až 75% samíc vo veku od 4 do 7 rokov ochorie týmto zhubným ochorením.

Nádor dorastá do veľmi veľkých rozmerov a okrem tlaku na okolité orgány je schopný vysielať nádorové bunky (metastázy) do iných tkanív a orgánov, hlavne pobrušnice, pečene, ale aj pľúc, kože a mozgu.

Okrem spomenutého typu nádoru, maternicu môžu postihnúť aj menej zhubné nádory, ako napríklad:

  • Pyometra - tento termín doslovne znamená hnis v maternici.

  • Hydrometra - ďalšia patológia vznikajúca vplyvom hormónov, kedy dochádza k extrémnej akumulácii čírej tekutiny v maternici.

  • Endometriálna hyperplazia - ide o zhrubnutie maternice a kumuláciu hlienu za nevýznamných klinických príznakov ako výtok z vulvy.

  • Mimomaternicová gravidita - ak sa vajíčko po oplodnení uhniezdi inde ako v maternici, zárodok sa vyvíja v úplne nevhodnom prostredí a skôr či neskôr dôjde k jeho odumretiu.

Kastrované samice sa preto dožívajú dlhšie.

Hormóny, ruja a falošná gravidita

Samica králika pohlavne dospieva približne vo veku 4-8 mesiacov, pričom trpasličie plemená dospievajú skôr a plemená s väčšou hmotnosťou neskôr.

Jej pohlavný aparát v puberte začína tvoriť hormóny, ktoré ovplyvňujú procesy na pohlavných orgánoch, ale aj správanie samice.

Pohlavný cyklus sa výrazne líši na rozdiel od feny a mačky. Králičica nemá pravidelné obdobie ruje, ale je ako keby v permanentnej ruji, ktorá sa končí v momente ovulácie (uvoľnenie vajíčka z vaječníku do vajcovodu).

Ovuláciu spustí až párenie so samcom, ale často aj manipulácia so samicou, či už v rámci vyšetrenia, ošetrenia, prevozu a podobne.

Ak králičica ovulovala, ale nestala sa gravidnou, nastane u nej obdobie pseudogravidity, teda falošnej gravidity, kedy si myslí, že čaká mláďatá a podľa toho sa aj správa.

Buduje hniezdo pre svoje mláďatá, používa naň vlastnú srsť vytrhanú z hrude, môže byť agresívna a častokrát začne produkovať aj mlieko.

Ďalším problémom, ktorý je možné kastráciou eliminovať, je agresívne správanie, pretože v období svojej ruje sú samice veľmi náladové, chránia svoje teritórium, často hryzú alebo škrabú pazúrmi a môžu byť aj viac nečistotné.

Po kastrácii sa vo väčšine prípadov potlačia ich dominantné pudy a stávajú sa tak maznavejšími spoločníkmi.

Prečo sa kastrujú samce

Samec králika sa rodí so semenníkmi lokalizovanými v brušnej dutine. Puberta nastupuje približne vo veku 5 mesiacov.

Semenníky sa výrazne zväčšia a vyzrievajú aj pachové žľazy na brade a konečníku umožňujúce nezameniteľne značkovať okolie.

Radikálne sa mení správanie samčeka: z nekonfliktného mláďaťa sa stáva agresor, bojujúci so súrodencami, respektíve inými králikmi v okolí, schopný pohrýzť aj svojich majiteľov.

Hranice svojho pomysleného teritória si značí výkalmi a močom.

Najčastejší úkon u samcov malých záujmových zvierat sa vykonáva z dôvodu eliminácie značkovania a prípadnej agresie.

Samce môžu byť kastrované už od 10-12 týždňov veku, avšak väčšina veterinárnych lekárov odporúča počkať s operáciou až do veku 4-5 mesiacov kvôli vývoju pohlavných orgánov.

Zvyčajne sa kastrácia vykonáva v období puberty vo veku približne 3-5 mesiacov, keď samec na seba upozorní zmenou správania.

Prakticky kedykoľvek je možné pristúpiť k zákroku od momentu ukončenia zostupu semenníkov z brušnej dutiny do mieška, čo môže byť už vo veku 10 týždňov.

Prehlásiť samčeka za kryptorchida môžeme, ak ani vo veku 6 mesiacov sa semenníky nenachádzajú v cieľovej partii tela.

Kedy je vhodné zákrok naplánovať

Teoreticky je možné zákrok vykonať kedykoľvek, ale u nedospelých samíc pred pubertou je sterilizácia obtiažnejšia v dôsledku drobných rozmerov a krehkosti nevyvinutého pohlavného aparátu.

Naopak, zrelé alebo staršie samice mávajú okolo vaječníkov a maternice veľké depozitá tuku, ktorý mierne komplikuje procedúru.

Takisto je možné sterilizovať v období gravidity alebo pseudogravidity.

V prípade, že by ste chceli podstúpiť tento zákrok u samice králika, odporúča sa počkať, kým bude hormonálne aktívna.

Na niektorých klinikách čakajú s týmto zákrokom u oboch pohlaví aj do 8. mesiaca veku zvieratka. Jeho minimálna hmotnosť musí byť aspoň 1 kg z dôvodu, aby boli jeho orgány dostatočne vyvinuté.

Samice nie sú po dosiahnutí svojej pohlavnej dospelosti ideálnym domácim miláčikom, približne okolo 6. mesiaca veku, a po tejto dobe je už kastrácia vhodná.

Ak je váš zajačik starší ako 3 roky a má nejaké zdravotné problémy, napríklad obezitu, choroby zubov alebo nádchu, mali by ste sa s vaším veterinárnym lekárom pobaviť o možnom riziku a výhodách kastrácie.

Toto riziko sa zvyšuje spolu s vekom zvieratka, preto odporúčame sa vopred poradiť s veterinárnym lekárom.

Vyšetrenie a príprava králika na operáciu

Pred samotným zákrokom vyžadujeme návštevu kliniky, počas ktorej zvieracieho pacienta vyšetríme a zhodnotíme, či jeho zdravotný stav umožňuje realizáciu danej operácie.

Odporúčame aj predoperačné vyšetrenie krvi.

Králik nesmie mať pred zákrokom hladovku, takže pred ním môže prijímať potravu.

Iný veterinárny postup uvádza odobratie krmiva asi 2 hodiny pred plánovaným zákrokom, pričom voda musí byť vždy k dispozícii.

Preto je potrebné riadiť sa konkrétnymi pokynmi veterinárnej kliniky, ktorá bude zákrok vykonávať.

Lekár najprv podrobne klinicky vyšetrí a odváži pacienta.

Pacient dostane pred samotným zákrokom lieky proti bolesti, antibiotiká a lieky na podporu trávenia.

Nasleduje zavedenie kanyly do cievy na uchu králičice, výnimočne do prednej labky. To umožňuje presnú a rýchlu aplikáciu sedatív, liečiv a tekutín.

Veľmi nervózne a zle manipulovateľné jedince sa najskôr ukľudnia aplikáciou sedatív do svalu.

Postupne sa pacient uvedie do sedácie a následne prostredníctvom inhalačného anesteziologického prístroja do celkovej chirurgickej anestézie.

V tejto fáze je umožnený aj priamy prísun kyslíka pacientovi.

Priebeh sterilizácie samice králika

Bruško králičice sa musí dostatočne vyholiť a vydezinfikovať.

Rez sa vedie v stredovej línii a rezná ranka má dĺžku približne 3-4 cm podľa potreby u konkrétneho pacienta, s ohľadom na veľkosť a dosiahnuteľnosť pohlavného aparátu a množstva intraabdominálneho tuku.

Identifikujú sa vaječníky a odstránia sa po podviazaní ciev, ktoré k nim vedú.

Postupuje sa ďalej smerom ku krčku maternice, tento sa taktiež niekoľkonásobne podviaže a maternica spolu s vaječníkmi sa odstráni.

Zaujímavosťou je, že králica má zvláštnu maternicu, takzvaný „uterus duplex“. Pošva je zakončená dvoma maternicovými krčkami, ktoré ďalej pokračujú dvoma samostatnými maternicami o dĺžke približne 7-10 cm.

Pahýľ, ktorý na krčku maternice vznikol, sa prešije, aby sa zabránilo úniku moču z vagíny do brušnej dutiny.

Brušná stena sa zašije v troch vrstvách.

Posledná z nich je koža, ktorá sa šije skrytým vnútrokožným stehom vstrebateľným šicím materiálom, z toho dôvodu nie je nutné vyberať stehy.

Priebeh kastrácie samca králika

Príprava na zákrok, aplikácia liekov a anestézia sa zhoduje s postupom opísaným u samíc.

Partie tela okolo mieška sa oholia a dezinfikujú.

Semenníky sa exponujú jednotlivo pomocou krátkeho rezu príslušného mieška kožou a semennými obalmi.

Cievy a ostatné štruktúry sa pod semenníkom podviažu a tento sa odstráni.

Semenné obaly sa zošijú, aby sa zabránilo herniácii, teda prietrži orgánov z dutiny brušnej cez inguinálny kanál von.

Okraje kože sa pritisnú k sebe a na čas sa pridržia.

Operačný zákrok je pomerne malý a ľahký.

Zaujímavosťou je, že králiky nemajú penisovú kosť a dokážu vtiahnuť semenníky do brušnej dutiny pomocou svalu musculus cremaster.

Samce sa po operácii zotavia veľmi rýchlo.

kastrácia samca králika veterinárny zákrok

Starostlivosť po sterilizácii alebo kastrácii

Domáca starostlivosť spočíva v zabezpečení pokoja, pohodlia a čistého priestoru na rekonvalescenciu.

Pri domácej starostlivosti je nevyhnutné, aby bolo zvieratku po zákroku zabezpečené predovšetkým pokojné prostredie, pohodlie, čistý priestor a kvalitné krmivo.

Po zákroku majitelia doma podávajú zvieratku lieky minimálne 5 dní proti bolesti, antibiotiká a lieky na podporu trávenia, pričom všetko sa podáva do úst zvieratka.

Pacientov pozývame na tretí deň od zákroku na kontrolu operačnej rany a celkového stavu.

Následne príde po niekoľkých dňoch pacient na veterinárnu kliniku na kontrolu.

Po návrate domov je vhodné králika umiestniť do čistého, pokojného a bezpečného priestoru, kde nebude vystavený prievanu, hluku, deťom ani iným zvieratám.

  • Pravidelne kontrolujte operačnú ranu.

  • Sledujte, či králik prijíma potravu a vodu.

  • Všímajte si jeho trus a celkové správanie.

  • Zabezpečte čistú podstielku a pokoj na rekonvalescenciu.

  • Lieky podávajte presne podľa pokynov veterinárneho lekára.

Ak králik prestane prijímať potravu, je malátny, má nafúknuté brucho, hnačku, zápchu, výtok, opuch alebo krvácanie v okolí rany, čo najskôr kontaktujte veterinára.

Riziká zákroku a význam veterinárneho vyšetrenia

Musíme si uvedomiť, že ide o chirurgický zákrok vykonávaný v celkovej narkóze a tento druh úkonu so sebou vždy prináša riziko, či už počas samotnej operácie, ako aj po nej.

Predoperačné vyšetrenie pomáha odhaliť zdravotné problémy, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh anestézie alebo rekonvalescencie.

Ak je králik starší alebo má obezitu, choroby zubov, nádchu či iné zdravotné problémy, veterinárny lekár musí zvážiť možné riziká a výhody kastrácie.

Pravidelná návšteva veterinára je nevyhnutná aj v prípade zdravého trpasličieho králika.

Veterinár vykoná dôležité očkovania a môže liečiť problémy so zubami alebo zlý chrup, napríklad v dôsledku nedostatočného obrusovania neustále rastúcich zubov.

Okrem toho sa králikovi musia skrátiť príliš dlhé pazúry.

Sterilizácia v kontexte spoločného chovu králikov

Zakrslé králiky by sa nikdy nemali chovať osamote, ale vždy v pároch alebo v skupine.

Tieto družné a spoločenské zvieratá potrebujú kontakt s inými králikmi, s ktorými sa môžu deliť o výbeh a potravu, a s ktorými sa môžu hrať, šantiť a „komunikovať“.

Samička a kastrovaný samec spolu vychádzajú najlepšie.

Ak chcete mať viac ako dva králiky, môžete spolu chovať dve až štyri samice s jedným alebo dvoma kastrovanými samcami.

Skupina rovnakého pohlavia zložená len zo samcov alebo samíc sa neodporúča kvôli možným teritoriálnym bojom a iným prípadným rozporom.

Po kastrácii môžete chovať pohromade viac ako jedného jedinca bez obavy, že by sa prali alebo spôsobili nechcené rozmnoženie.

Podmienky chovu po zákroku

Okrem dôležitej potreby spoločnosti majú všetky zakrslé králiky výraznú potrebu pohybu.

Napriek svojej malej veľkosti potrebujú tieto zvieratká dostatok priestoru na šantenie, hrabanie, schovávanie sa a behanie.

Malá klietka pre králika v byte alebo na balkóne túto potrebu nespĺňa.

Pravidelný voľný výbeh, najlepšie denne, je preto nevyhnutnosťou.

Bežné klietky pre králiky, ktoré sa dajú kúpiť v chovateľských potrebách alebo na internete, sú na trvalé umiestnenie králikov často príliš malé.

Uistite sa, že každý z vašich králikov má k dispozícii aspoň 2-3 m² výbehu.

V prípade dvoch zakrslých králikov by mal mať výbeh rozlohu aspoň 4 m², napríklad 3 metre na dĺžku a 1,50 metra na šírku.

V zásade platí, že čím väčší, tým lepší.

Ak môžete svojim králikom ponúknuť väčší voľný výbeh, mali by ste počítať s plochou 6-10 m².

Minimálna veľkosť výbehu pre 1 králika, ktorá dokáže zabezpečiť vytvorenie teplej a studenej zóny, je minimálne 2x2 m, teda 4 m².

Výška výbehu je ideálne 1 m.

Králik by mal mať možnosť behať aj mimo klietky, pričom sa odporúča, aby aspoň 2-3 hodiny denne mohol s majiteľmi vyvádzať bez zábran.

Výbeh musí byť zabezpečený proti podhrabaniu osadením zábrany aspoň 30 cm do hĺbky pod zeminu.

Ak to nie je možné, osadíme zábranu aspoň na spodnú vnútornú stranu výbehu, minimálne v šírke 15 cm od okraja výbehu smerom do vnútra.

V neposlednom rade je dôležité zabezpečiť výbeh krytom, ktorý bude králiky chrániť pred rôznymi predátormi, zvedavcami alebo padnutými konármi.

„Strechu“ vonkajšieho výbehu je vhodné vytvoriť z pletiva pre králiky a priedušnej tieniacej plachty.

Nepoužívame materiály, ktoré sa ľahko nahrievajú.

Celý výbeh musí mať pevnú konštrukciu, to platí aj pre výbeh, ktorý je dočasný alebo mobilný.

Vnútorné umiestnenie

Ak sa majú zakrslé králiky chovať vo vnútorných priestoroch, klietka s králikom nesmie byť umiestnená príliš blízko kúrenia alebo v bezprostrednej blízkosti okna.

Malé domáce králiky neznášajú prievan, príliš vysoké teploty ani silné teplotné výkyvy.

Teplota v miestnosti by nemala byť vyššia ako 18 až 20 stupňov Celzia.

Je tiež dôležité, aby sa klietka nachádzala v dome na pokojnom mieste a nebola viditeľná zo všetkých strán.

Králiky sa ľahko vyplašia.

V ich blízkosti alebo okolo ich výbehu by sa preto malo zabrániť šanteniu detí, hlasnému štekotu psov či skákaniu mačky na strechu klietky s králikmi.

Vonkajší výbeh

Zakrslé králiky môžu vďaka svojej teplej srsti tráviť vonku celý rok.

Vždy by sa však mali na meniace sa vonkajšie teploty postupne aklimatizovať.

Presun z interiéru do exteriéru by sa preto mal vždy uskutočniť na jar alebo na jeseň, keď je vonkajšia teplota približne rovnaká ako teplota v miestnosti.

Ak si organizmus na novú teplotu zvyká postupne, ani mráz alebo sneh trpasličím králikom veľmi neprekáža.

Je však dôležité, aby mali vo svojom výbehu malý domček, kde sú chránené pred vetrom a poveternostnými vplyvmi.

Každý králik by mal mať svoj vlastný domček, do ktorého sa môže uchýliť, keď chce spať, schovať sa alebo chrániť sa pred chladom, dažďom či slnkom.

Veľkosť domčeka by mala byť približne 20x30x20 cm.

Ani vo výbehu v interiéri by nemal chýbať krytý prístrešok, kde sú zakrslé králiky chránené pred pohľadmi a hlukom.

Králik môže ísť do vonkajšieho výbehu, pokiaľ je vonkajšia teplota od 12°C do 22°C.

Králiky nedávame do výbehu, pokiaľ vonku prší, sneží, silne fúka vietor alebo je iné nepriaznivé počasie.

Vo svojom výbehu musí mať králik k dispozícii teplú zónu, kde má možnosť vyhriať sa na slnku.

Nesmieme však zabudnúť ani na studenú zónu, ktorá králikovi poskytne dostatočnú ochranu pred teplom a slnečnými lúčmi.

Výživa a trávenie

Seno je hlavná časť potravy.

Králik by mal mať k dispozícii neustále dostatok sena, aj v noci.

Môže ho zjesť, koľko chce, a nič sa mu nestane.

Seno slúži hlavne na trávenie, pričom v prípade nedostatku môže králik vážne ochorieť.

Základom králičej stravy je seno a voda, ktoré musia byť vždy k dispozícii v nezávadnom stave.

Seno nesmie byť navlhnuté, plesnivé ani nijako poškodené, lebo by mohlo spôsobiť tráviace problémy.

Zakrslé králiky sú vegetariáni.

Živia sa predovšetkým čerstvým, kvalitným senom, ako aj zelenou potravou, napríklad trávou, lúčnymi bylinami a šalátom.

Odporúča sa jedálniček v pomere približne 70 percent zelenej potravy, 20 percent zeleniny a maximálne 10 percent ovocia.

Ako denná dávka zeleniny sú vhodné brokolica, špenát, petržlenové korene, cuketa, zeler, fenikel, čakanka, ako aj mrkva a kŕmna repa.

Pokiaľ ide o ovocie, malí zajačikovia dobre znášajú jablká, hrušky, kôstkové ovocie bez jadierok a sladké bobuľové ovocie.

Ovocie podávajte vždy len v malom kúsku, pretože obsahuje veľa cukru.

Trpasličí králik by určite nemal jesť citrusové plody, banány a sladkosti.

Strava králika by mala byť čisto rastlinná.

Mliečne výrobky taktiež nesmú byť zahrnuté v jedálničku králika.

V obchode pre zvieratká nájdete hotovú zmes vhodnú pre králikov.

Z času na čas môžete svojim zakrslým králikom podávať aj bežne v obchode dostupné kŕmne zmesi alebo granuly.

Tieto často obsahujú príliš veľa obilnín, vápnika a cukru, preto by ste ich mali podávať len v malých množstvách, približne 1 polievková lyžica denne.

V podstate by ste mali všetky nové potraviny, ktoré vaše králiky predtým nepoznali, zavádzať postupne.

Zakrslé králiky majú zložitý tráviaci systém.

Rýchlo sa u nich objavia tráviace problémy, ak zjedli niečo nové alebo nevhodné.

Ak chceme zmeniť podávanú zmes za novú, postupujeme postupne a novú zmes primiešavame do pôvodnej v malom množstve, až kým ju úplne nenahradíme novou.

Ak králik trpí chorobami, krmivo prispôsobí veterinár podľa stavu zvieraťa.

Zdravotná kontrola a hygiena

Zakrslé králiky majú tendenciu „mlčky“ znášať prípadné ťažkosti alebo choroby.

Preto sa príznaky často prejavia príliš neskoro.

O to dôležitejšie je, aby ste svoje králiky pravidelne a dobre pozorovali.

  • Zmenilo sa nejakým spôsobom ich správanie?

  • Žerú menej ako zvyčajne?

  • Zmenila sa ich srsť alebo pokožka?

  • Ako vyzerajú ich zuby?

  • Ako vyzerá ich trus?

  • Existujú nejaké abnormality v okolí análneho otvoru?

  • Trpia hnačkou alebo nadúvaním?

Ak počas týchto krátkych zdravotných prehliadok zistíte akékoľvek abnormality, čo najskôr kontaktujte svojho veterinára.

Aj u zvierat platí: čím skôr sa ochorenia odhalia, tým väčšia je ich šanca na uzdravenie.

Králiky všetkých plemien sú vystavené chorobám, ako sú myxomatóza, kalicivírus, pasteurelóza a kokcidióza.

Veterinári očkujú väčšinou kombinovanou vakcínou proti moru a myxomatóze.

Očkovanie je vhodné absolvovať v 10 týždňoch veku králika.

Je vhodné očkovať králika aj proti pasteurele, o tom sa však poraďte s veterinárom.

Neočkujte však naraz mor-mixomatózu a pasteurelu, pretože by to bola veľká záťaž pre králika.

Hygiena tiež zohráva kľúčovú úlohu pre zdravie a pohodu zakrslých králikov.

Raz týždenne je potrebné klietku pre králiky kompletne vyčistiť.

Stelivo sa musí vymeniť a spodná časť vyčistiť horúcou vodou.

Nádoby na krmivo a pitnú vodu, ako aj rohy s močom a trusom, sa musia čistiť dokonca denne.

Aj tu zvyčajne postačí horúca voda, do ktorej môžete v prípade potreby pridať trochu octu.

Správanie a bezpečný kontakt s králikom

Králiky sú vo všeobecnosti bojazlivé.

Nemajú radi hluk, nadmerné rachoty ani časté zmeny.

Pri výchove králika nezabudnime na Pavlov reflex.

Králiky nesmieme biť, kričať po nich ani šliapať, aj keď neúmyselne, ani pripravovať im nepríjemné situácie.

Králik si to automaticky spojí s vašou osobou a bude sa vás báť.

U niektorých králikov to dokonca môže viesť k agresivite.

Nesmiete dopustiť, aby sa vás králik bál.

To samozrejme neznamená, že mu musíte všetko dovoliť.

Jemné miniatúrne barančeky sú úžasným rodinným priateľom a dobre vychádzajú s pokojnými, o niečo staršími deťmi, ktoré dokážu rešpektovať priestor zvieraťa.

Králiky sa radi objímajú a hladkajú, ale nie sú dotieravé a silné.

Za žiadnych okolností nechytajte králiky za uši.

Pohyb, zábava a obrusovanie zubov

Výbeh - vnútorný aj vonkajší - by mal poskytovať trpasličím králikom rozmanité možnosti zábavy.

Králiky si zamilujú jaskynky, v ktorých sa môžu schovávať, rúry, cez ktoré môžu behať, rampy, po ktorých môžu liezť, a vysoké plošiny, z ktorých sa môžu rozhliadať.

Do výbehu umiestnite aj niekoľko prírodných konárov alebo kameň na hryzenie, aby si zakrslý králik mohol brúsiť zuby.

Starostlivosť o zuby je dôležitá, pretože králikovi neustále dorastajú zuby.

Prerasteniu zubov a následnému utrpeniu králika zabránime tak, že králikovi každý deň dáme niečo na obhrýzanie, napríklad drievko alebo konárik.

Pre zdravé zuby poskytnite králikom pevný žuvací predmet dostatočnej dĺžky.

Ako hryzadlá sa dobre osvedčia kúsky dreva, hračky určené králikom, tvrdé paličky a rôzne konáre ovocných stromov.

Príliš dlhé zuby spôsobujú bolesť, nepohodlie a problémy so stravovaním.

Čo si pripraviť pred príchodom králika

Predtým, než zaobstaráte klietku pre králiky, skontrolujete základnú výbavu.

Skôr než si zaobstaráte dvoch alebo viac zakrslých králikov, mali by ste sa najprv rozhliadnuť po vhodnej klietke pre svojich nových spolubývajúcich.

Takisto by ste pre ňu mali určiť vhodné miesto v dome alebo v záhrade.

Majitelia, ktorí sú zruční, si môžu postaviť vhodný výbeh sami.

Iní si môžu bez väčšej námahy zostaviť výbeh z niekoľkých hotových boxov a klietok.

V klietke nesmie chýbať napájačka, misky, seno a pomocné prvky, ako sú hryzadlá a hračky.

Ak sa rozhodneme mať v klietke toaletu, je dôležité, aby senník bol zavesený nad záchodíkom.

Králik počas konzumácie sena rád vykonáva svoju potrebu.

Všetky bobky, ktoré budú mimo záchodíka, pozbierame a vhodíme do záchodíka, aby sme tam králikovi ukázali, kde treba chodiť.

Záchodík je možné naplniť peletkami, ktoré dobre nasiaknu moč.

Ak máme malého králička, je dobré dať na vrch ešte vrstvu hoblín alebo slamenej podstielky, aby na malé králičie nôžky neboli pelety veľmi tvrdé.

Čím lepšie budete pripravení, tým viac sa budete zo svojich nových zakrslých králikov tešiť.

Pred cestou do chovproduktu kúpiť zakrslého králika by ste si mali byť vedomí zodpovednosti, ktorá s chovom králikov súvisí.

Zakrslé králiky nie sú vhodné ani ako „spontánny“ vianočný alebo narodeninový darček pre deti.

Chov roztomilých dlhých ušiakov neznamená len zábavu, ale aj prácu.

Každodenné kŕmenie, pravidelné čistenie, každodenný voľný výbeh a starostlivá kontrola zdravotného stavu sú absolútnou súčasťou chovu.

Ujasnite si, kto z rodiny sa bude starať o čistenie klietky alebo kto bude zodpovedný za každodenné kŕmenie.

Kto bude s králikmi chodiť k veterinárovi a kto sa o králiky postará počas vašej dovolenky.

tags: #sterilizacia #zakrstlych #kralikov