Vela zvierat na obrázku: ako fotografovať zvieratá v ZOO, prírode aj doma

Fotografovanie zvierat môže byť zábavné, ale aj prekvapivo náročné. Zvieratá sa pohybujú nepredvídateľne, menia smer, ukrývajú sa v tieni a často neposkytnú fotografovi dostatok času na pokojné nastavenie fotoaparátu.

Či už chcete zachytiť zviera v ZOO, vo voľnej prírode alebo vlastného domáceho miláčika, pri dobrej fotografii nerozhoduje iba technika. Dôležité sú aj svetlo, prostredie, kompozícia, trpezlivosť a spôsob, akým zviera fotografujete.

Fotografovanie zvierat v ZOO

Začnime tým, čo v ZOO logicky zaujíma asi každého - zvieratkami. Zrejme si ich budete chcieť zaznamenať na pamiatku. Nie je to vždy celkom jednoduché.

Povolenie na fotografovanie sa môže predávať vo forme lístku na fotografovanie za príslušný poplatok. V dobe písania článku v bratislavskej ZOO žiadny poplatok navyše nepýtajú. To je od nich pekné. Pred rokmi sa priplácalo.

Fotografovanie v ZOO prebieha v pre zvieratá neprirodzenom prostredí. Také zábery bez akýchkoľvek pochýb prezradia, že ide o zviera v zajatí. Navyše bohato členené neprirodzené prostredie často rozbíja motív a na snímkach je obrazový chaos.

Inokedy sú si pozadie a popredie tak podobné, že zviera na prvý pohľad ani nezbadáte. Také fotografie sú vizuálne nezaujímavé a môžu poslúžiť akurát na demonštráciu faktu „boli sme v ZOO a majú tam zvieratá“.

Z mnohých pozorovacích miest si uhol pohľadu vyberať nemôžete, takže fotografie budú mať naozaj len charakter obrazovej pripomienky. Kvalitnejšie reprodukcie zvierat určite nájdete v ktoromkoľvek atlase zvierat. Nemusíte sa snažiť ich prácne vyrobiť v ZOO.

Fotografujte radšej blízky motív

Pokus snímať celkové zábery nemusí dopadnúť vždy priaznivo. Zvedaví ľudia, prezerajúci si niečo v klietke - až na výnimky sa taký výjav fotografuje ťažko.

Napriek tomu sa vždy prikláňam k uprednostneniu blízkeho motívu - fotografujte svojich blízkych, deti, ako sa tešia, ako ukazujú prstami na zvieratká, ktoré objavili.

Takéto fotografie budú mať pre vás neporovnateľne vyššiu cenu než polovydarené zábery klietkových väzňov. Sústreďte sa preto na snímanie svojich blízkych.

V ZOO nie je možné zachytiť zvieratá v ich prirodzenom prostredí. Môžete si všímať rôzne kontrasty či komunikáciu ľudí a zvierat - také fotografie budú pre vás oveľa cennejšie aj po rokoch.

Končím teda odporúčaním, aby ste sa sústredili predovšetkým na to, pre čo sa do ZOO chodí naozaj. Ukázať deťom zvieratká, potešiť ich. Využite to.

Fotografujte ich, ako sa tešia, ako objavujú nové zvieratká, nové tvary, nové zápachy. Jasné, je fajn mať na fotkách tu a tam aj zviera, na aké ste sa vtedy dívali.

Podobné zvieratá sú však v každej ZOO a budú aj o mnoho rokov. No vaši blízki už o niekoľko rokov budú vyzerať celkom inak ako dnes. Využite možnosť odfotografovať si ich práve teraz.

Návšteva ZOO je na to ideálnym riešením - málokto si vás bude všímať - veď v ZOO snáď fotí každý. A tak získate bezprostredné zábery ľudí, ako sa so zaujatím dívajú na zvieratká. Žiadne pózy, len príjemne naladené tváre. To stojí za pozornosť.

Koľko fotografií urobiť

Fotografovať zvieratá nie je jednoduché ani v prípade, že to zvieratko s vami žije doma, dobre ho poznáte a tak viete očakávať, ako sa kedy „zatvári“.

Aj tak na poriadnu fotografiu psa, mačky či papagája treba nastrieľať desiatky, radšej stovky fotografií, z ktorých následne vyberiete jednu, ktorá naozaj stojí za to ukázať ju kamarátom či spraviť z nej obraz na stenu.

V prípade snímania zvierat vám vrelo odporúčam ísť na to hrubou silou - radšej nafotografujte viac záberov z jedného zvieraťa než menej.

Nie je problém neskôr na lavičke vymazať nepodarené zábery.

Mnoho ľudí sa rado chváli, že „dobrý fotograf vystačí s jediným záberom, na rozdiel od cvakačov“. Tento názor znie síce celkom dobre, počúvame ho však spravidla od amatérskych fotografov, ktorí snímajú na film a tak z nutnosti šetriť materiálom spravili cnosť.

Profesionálni fotografi „cvakajú“ podstatne viac než „ten jediný vydarený“ záber.

Svetlo a kontrast v ZOO

Ďalším problémom snímania v ZOO je kontrast. Ostré slnko zvyšuje svetelný kontrast a mnohé fotografie sa potom nedajú reálne odfotografovať.

Prudké tiene sú všade, aj na tvárach ľudí, ktorých fotografujete. Zvieratá sú zalezené v tmavých norách a zle sa fotografujú.

Vybehy, pri ktorých sú diváci od zvierat oddelení sklom, sa pri slnečnom osvetlení fotia oveľa ťažšie. Aj keď na fotografa nesvieti slnko, dosť sa leskne v skle. Zvieratá sú často v tieni.

Vyberte si na fotografovanie jasný deň s bielymi oblakmi. Vtedy získate príjemné, mäkké obrázky s výbornou farebnosťou.

Fotografovanie cez sklo

Sklo je na pozorovanie zvierat asi príjemnejšie než mreže. No pri fotografovaní narazíte na odlesky.

Pri fotografovaní cez sklo teda platí zásada - čím bližšie ku sklu s objektívom. Kým totiž snímate zo vzdialenosti niekoľkých desiatok centimetrov, veľmi pravdepodobne bude v zábere aj váš ligotavý fotoaparát.

Po pritlačení fotoaparátu na sklo sa dá väčšinu odleskov potlačiť na únosnú mieru. Snažte sa snímať šikmo ku sklu. Potom budú odlesky menej výrazné a mimo hlavný motív.

Výbehy za sklom sa fotia pri slnečnom osvetlení oveľa ťažšie. V teráriu a iných tmavých prostrediach sa blesk na mnohých fotoaparátoch aktivuje automaticky.

Pre väčšinu ľudí by mohlo byť veľmi výhodné, keby v ZOO bol zákaz fotografovať s bleskom. Motívy za sklom budú odolávať.

Detail - obrázok je zničený pohybovou neostrosťou. Nehovorím, že sa nedá získať pekný záber aj potme, ale to už chce skúsenosti a naozaj pevnú ruku.

Fotografovanie cez mreže a ploty

Ďalším špecifikom ZOO sú rôzne mreže a ploty.

• Plot by nemal byť osvetlený priamym slnkom - bude tak menej výrazný.
• Preto ak je to možné, nájdite si takú polohu, aby pred vami bol plot v tieni.
• Ideálne však je, ak sa k plotu môžete priblížiť až do takej blízkosti, že objektív budete môcť namieriť cez niektoré oko plotu.

V tej chvíli získate riadny záber bez rušivého popredia.

Horšie je to v prípade, keď je klietka s mimoriadne hrubým plotom a nedostanete sa k nemu blízko. Fotoaparát v takej situácii často ponúkne zaostrenie na plot.

Ak sa budete počas fázy zaostrovania hýbať, kývať sa zboka nabok, tak aby mreže boli v pohybe a fotoaparát pritom „videl“ zviera v pomerne stabilnej polohe, je šanca zaostriť aj automatikou.

Výhodnejšie však je, ak máte fotoaparát s manuálnym ostrením.

V každom prípade si myslím, že obrázok tohto typu nemá veľkú cenu. Výpovedná hodnota takýchto obrázkov je prakticky nulová.

Zoom a vzdialené zvieratá

Veľa zvierat chce mať svoj pokoj, a tak sa zašijú niekam dozadu, kde ich sotva vidno. Dlhý zoom je výhoda, dlhší väčšia.

Celkový záber na situáciu vo výbehu nepatrí k najzaujímavejším fotografiám.

Nebojte sa zavesiť fotoaparát na krk aj celkom malým deťom. Možno budete prekvapení, že nasnímajú celkom zaujímavé zábery. Možnosť fotografovať si zvieratká im môže umocniť zážitok.

Je fotografia zo ZOO „wildlife“?

Asi najčastejšia otázka a téma žabomyších vojen v komentároch pod fotkami na sociálnych sieťach či fotoportáloch.

Najväčší kameň úrazu podľa mňa stojí práve na tom označení „wild/wildlife“ a jeho nepochopení, respektíve rozdielnom ponímaní. Každý si ho vysvetľuje po svojom a trochu inak.

Pre niekoho je to len zviera, ktoré uteká na kilometre ďaleko pri pohľade na človeka, pre iného je to aj polokrotká veverička v parku, pre niekoho dokonca fotografia zvieraťa v ZOO.

Stretol som sa s názorom, že nie je rozdiel fotiť zviera v ľudskej starostlivosti a zviera, ktoré síce nemá strach z človeka, no žije vo voľnej prírode.

Áno, z pohľadu stláčania spúšte fotoaparátu v danom okamihu tam asi rozdiel nie je. Treba si však uvedomiť jedno - vo voľnej prírode má aj to zviera, ktoré sa človeka nebojí, stále slobodnú voľbu toho, ako sa bude správať, kedy a kam príde a naopak, kedy odíde.

Preto si ja pod pojmom „wildlife“ predstavujem zviera žijúce voľne v prírode, bez ohľadu na to, či v človeku vidí hrozbu alebo nie.

Plachosť môže byť chápaná skôr ako okolnosť zvyšujúca náročnosť získania záberu, nie ako kritérium pre zaradenie do tej či onej kategórie.

Prečo je fotografia voľne žijúceho zvieraťa náročnejšia

Každý, kto sa pohybuje v prírode, vie, že odfotiť „obyčajnú srnku“ hoci aj na 100 metrov nie je vždy jednoduché, nehovoriac o peknom prostredí, dobrom svetle či zaujímavom momente.

Odfotiť myšiaka sediaceho na konári a to ešte aj v dobrom svetle si vyžaduje hodiny a dni príprav a čakania. Fotograf pri tom musí čeliť okrem iného mrazu alebo hustému sneženiu.

No a odfotiť napríklad letovku sokola v zapadajúcom svetle s korisťou v zobáku vo voľnej prírode je pre väčšinu fotografov divej prírody len snom. A tým snom často aj zostane.

Avšak pri fotení sokolnícky vedených dravcov je situácia iná. Aj takéto náročné snímky sa dajú urobiť doslova za zlomok námahy voči nafoteniu tej istej fotky vo voľnej prírode.

Na výslednej fotografii to potom bežný divák vôbec nerozozná.

5 rozdielov medzi fotením wildlife a fotením „wildlife“

1. Zvieratá žijúce vo voľnej prírode sú plaché

Ich úniková vzdialenosť je často aj niekoľko sto metrov a dostať sa k nim „na dostrel“ foťáku je niekedy takmer nemožné.

Stačí jeden neopatrný pohyb, jemný zvuk navyše alebo len zlý vietor a je po fotení.

V obore alebo na inom mieste, kde sú zvieratá zvyknuté na prítomnosť človeka, sa takýmto problémom až tak veľmi zaoberať nemusíte. Zvieratá sú menej plaché, na zvuk uzávierky nereagujú a človeka sa boja oveľa menej.

2. Vo voľnosti neexistuje záruka, že zviera vôbec uvidíte

Častý jav pri fotení divých zvierat je ten, že k foteniu vlastne ani nepríde. Očakávané zviera sa skrátka vôbec neukáže.

Mnohokrát aj po hodinách čakania strávených na miestach, kde je dobrý predpoklad výskytu zvierat, premrznutí až do kostí, odchádzame vyčerpaní domov s tým, že sme nevideli „ani chlp“.

Pri fotení v oplotenom lese, kde sa s istotou nachádza niekoľko desiatok danielov či jeleňov, ktoré nemajú kam ujsť, sa stane niečo podobné len veľmi ťažko.

Po hodinách čakania sme odfotili… trávu na kopci.

3. Fotografovaný druh treba skutočne poznať

Na fotenie zvieraťa v divej prírode je potrebné fotografovaný druh skutočne poznať.

Zviera chované v zajatí prichádza o schopnosť využívať svoje, inak takmer dokonalé, zmysly. Skrátka ich nepotrebuje na prežitie ani na získanie potravy.

Pri fotení takéhoto „ohlupnutého“ zvieraťa nepotrebujete vedieť veľa o jeho správaní, zvykoch alebo o jeho lepšie či horšie vyvinutých zmysloch.

Rys vo voľnosti dokáže zacítiť svoju korisť aj na veľmi veľkú vzdialenosť. Vlky sú tak opatrné, že po ľudskej stope prejdú len vtedy, ak je to naozaj nevyhnutné, ale radšej ju zďaleka obídu.

Pri fotení v ZOO či na workshope so zvieratami chovanými v zajatí však vyhrievajúci sa lenivý rys ani nevie, ako by mala jeho korisť vyzerať, a pach človeka mu vôbec nevadí.

V divočine sa toto povedať rozhodne nedá.

4. Zaujímavý moment si vyžaduje hodiny čakania

Zachytiť zaujímavý moment zvieraťa vo voľnosti si vyžaduje hodiny čakania.

Príroda nepočúva na slovo, ako je tomu napríklad pri fotení sokolnícky vedených dravcov. Samozrejme, ani tie nepočúvajú na slovo, ale človek má k dispozícii silné nástroje motivácie, ako ich presvedčiť k spolupráci.

Ak sa vám aj podarí s dávkou šťastia a uplatnením skúseností nájsť niekde v prírode sediaceho dravca, ktorý čaká na svoju korisť, nielenže ťažko uniknete jeho zraku, ale navyše si ani nevyberiete, či svoj útok na hraboša zaháji alebo nie.

Možno bude na strome čakať hodiny a vy ani raz nestlačíte spúšť.

Rybárik je pri pristávaní v tej správnej pozícii len zlomok sekundy. Vystihnúť tento moment nám trvalo niekoľko desiatok hodín čakania a vyžadovalo si veľa pokusov.

5. Fotograf musí prekonať prírodu aj seba samého

Na fotenie zvierat v prírode treba prekonať nielen ju, ale aj seba samého.

Skoré vstávanie, hodiny v mraze, premočenie do poslednej nitky, blato alebo vysoká tráva až po uši, otravný hmyz, alebo naopak prelomený ľad a mokrá noha po zvyšok dňa - aj toto sú zážitky z potuliek prírodou, ktoré nemusia byť príjemné každému.

Na pochopenie správania sa zvierat sú však často nevyhnutné.

Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.

Neznamená to, že pri fotení skrotených zvierat sa človek nenarobí, predsa len, nie sú to domáci miláčikovia. Námaha potrebná na vznik záberu je však podstatne nižšia ako pri fotení zvierat v divočine.

Niekoľko dní a nocí v mraze si vyžaduje riadnu dávku odhodlania.

Hodnota fotografie a okolnosti jej vzniku

V posledných rokoch sa medzi fotografmi prírody vedú vášnivé diskusie o hodnote fotiek zvierat chovaných v zajatí. Názory rozdeľujú fotografov na dva hlavné tábory.

Na jednej strane stoja tí, čo pokladajú fotku divého zvieraťa za rovnako hodnotnú ako fotku zvieraťa ochočeného. Oproti nim stoja fotografi, pre ktorých sú okolnosti vzniku fotky podstatnejšie a nepozerajú sa len na výslednú fotografiu.

Obe skupiny majú tú svoju pravdu.

Podľa nás sa hodnota fotky urobenej po niekoľkých dňoch strávených v lese, ktorým predchádzali hodiny študovania a pozorovania zvykov a správania sa fotografovaného druhu, nedá porovnať s hodnotou „cvaku“ z workshopu či z obory.

Za každou fotkou sa skrýva príbeh jej vzniku, jej atmosféra a dojmy z pobytu v prírode. Práve tieto kvality pridávajú fotke na hodnote, ba priam ju až tvoria.

Pre nás je fotka samotná len akoby špičkou na vrchole ľadovca, zakončením krásnych okamihov a spomienkou na neopakovateľné prírodné divadlo.

Hodnota fotky bez príbehu sa nedá porovnať s hodnotou fotky, ktorá vznikla postupnou, často namáhavou a zložitou prípravou vo voľnej prírode.

Samotnému fotografovi totiž ostane oveľa silnejší zážitok, ak záber zachytil vo voľnej prírode. Jeho dielo tak dostane unikátnu hodnotu, ktorá sa vždy prejaví aj na výslednej podobe fotky.

Podmienky pri fotení zvierat v zajatí sú podstatne jednoduchšie, s tým bude asi väčšina súhlasiť. Pre nezainteresovaného diváka však môže byť fotka krotkého zvieraťa oveľa pútavejšia a zaujímavejšia.

Nemožno ju však porovnať s fotkou, ktorá vznikla naozaj v divej prírode.

Prečo označiť fotografiu zo zajatia

Často sa, žiaľ, stretávame s fotografiami, ktoré vznikli „cvaknutím“ ochočených zvierat, no vydávajú sa za „wildlife“ fotografie, teda fotografie divej prírody.

Divák ich nedokáže rozlíšiť a je tak často klamaný zo strany autora.

Ak ide o fotografiu z workshopu alebo z obory, tak by mal autor pre jasnosť a úplnosť viditeľne uviesť, že nejde o divo žijúce zviera.

Predíde sa tak zavádzaniu nič netušiaceho diváka, ktorý hodnotu takej fotky inak len veľmi ťažko vyhodnotí.

Rozdiel medzi A a B chápu hlavne tí, ktorí sami daný žáner fotia.

Nájdu sa aj takí, ktorí ospravedlňujú svoju neschopnosť nafotiť podobné zábery vo voľnej prírode vysvetlením, že pri tom dochádza k rušeniu zvierat.

Takíto ľudia zrejme nepochopili úplný základ a podstatu celého fotenia zvierat vo voľnej prírode - prirodzené správanie sa zvieraťa je základom pre dobrý záber a prvoradé je to, aby nedochádzalo k jeho cielenému vyrušovaniu.

To však človek zistí až vtedy, keď o danom druhu niečo vie a strávi v teréne nejaký ten piatok.

Na druhej strane treba priznať, že sú aj medzi nami fotografmi ľudia, ktorým je prednejšie získanie záberu než ohľad na nejakú etiku pri fotografovaní.

Workshopy, obory a zvieratá v ľudskej starostlivosti

Vo svojej podstate na tomto fotení a podobných akciách nie je nič zlé. Účastnia sa ho ľudia so spoločným záujmom, za účelom zlepšenia sa v práci s fotoaparátom, či ľudia, ktorí jednoducho potrebujú nasekať ľahko získateľný materiál do fotobanky.

Po tadiaľto je to úplne v poriadku.

Prichádzajú však aj ľudia, ktorí len fotia zvieratá a je im jedno, ako, za akých okolností a s akou hodnotou budú ich výsledné fotografie chápané.

Práve takíto ľudia sa zvyknú najviac hnevať, ak sa pod ich fotkou niekto opýta na to, či ide o voľne žijúce zviera alebo zviera v ľudskej starostlivosti.

Argumentujú najčastejšie tým, že sa predsa hodnotí fotka, nie okolnosti jej vzniku.

Je ťažké uviesť nejaký konkrétny príklad na porovnanie. Keby som to ale mal urobiť, poviem, že je to podobné, ako keby niekto fotil voskové figuríny a prezentoval ich ako glamour, street či portrét, alebo by sa niekto považoval za reportážneho fotografa vojnových udalostí a pritom fotil iba rekonštrukcie historických bojov.

V skratke, aj keď by fotografie boli podobné, ich impakt by bol rapídne nízky a blížil by sa k nule.

Príklady rozdielnej náročnosti

Odfotiť túto diviačicu v obore nám trvalo asi 30 minút. Je to jediná fotka z obory, ktorú na webe fotolovci.sk nájdete.

Odfotiť tohto kančeka vo voľnej prírode si vyžadovalo niekoľko mesiacov pravidelného navštevovania lesa na miestach, kde má zver pokoj a diviaky tam chodia aj za svetla.

Skryť sa pred ostrým zrakom dravcov, aby sme mohli zachytiť momenty z ich života, bolo náročné.

Technické základy fotografovania zvierat

Fotografovanie zvierat nie je jednoduché, pretože zviera nečaká na fotografa a často sa pohybuje v nevhodnom svetle alebo v komplikovanom prostredí.

Pri fotografovaní v ZOO, prírode aj doma sa preto oplatí sledovať najmä ostrenie, čas uzávierky, pozadie a počet zhotovených záberov.

Čas uzávierky a pohyb

Pri fotografovaní pohybujúceho sa zvieraťa je najväčším problémom ostrenie a zachytenie pohybu bez neostrosti.

Za dobrých svetelných podmienok zvolíme preferenciu clony a necháme dopočítať uzávierku a ISO. Výsledná rýchlosť snímky by mala byť niekde okolo 1/1000 sekundy a potom máme ostrú fotografiu aj vo veľmi dynamickom prostredí.

U automatov je možné prepnúť do režimu športového fotografovania, ktorý však často vracia fotografie mierne zrnité kvôli vysoko nastavenému ISO.

Ostrenie pri fotografovaní zvierat

Ak sa spoľahnete na automat a autofokus, je prakticky vylúčené, že by ste dosiahli kvalitne ostrú snímku pri rýchlo sa pohybujúcom domácom zvierati.

Zlomok sekundy, ktorý kompaktom alebo lacnejším zrkadlovkám trvá zaostrenie, znamená na pohyblivom cieli rozdiel medzi ostrou a nezrozumiteľnou fotografiou.

Pri fotografovaní cez husté mreže môže fotoaparát zaostriť na plot. Ak sa budete počas fázy zaostrovania hýbať zboka nabok tak, aby mreže boli v pohybe a fotoaparát pritom videl zviera v pomerne stabilnej polohe, je šanca zaostriť aj automatikou.

Výhodnejšie však je, ak máte fotoaparát s manuálnym ostrením.

Zoom a výber ohniska

Dlhý zoom je výhoda, pretože veľa zvierat chce mať svoj pokoj a zašije sa niekam dozadu, kde ich sotva vidno.

Celkový záber na situáciu vo výbehu nepatrí k najzaujímavejším fotografiám.

Pri fotografovaní zvierat v prírode však samotný zoom nenahradí znalosť správania, trpezlivosť a schopnosť zostať nenápadný.

Fotografovanie domácich zvierat v pohybe

Najbežnejšou, aj keď nie vždy najľahšou disciplínou, je fotenie vlastných domácich zvierat, najčastejšie psíkov.

A aby to nebolo také jednoduché, záujem budeme mať predovšetkým o zviera v pohybe, pri tréningu alebo pri hre.

Fotiek vlastných zvieratiek má každý majiteľ väčšinou veľa. Domáceho maznáčika môžete odfotiť kdekoľvek, kam ho doveziete, ktorýkoľvek deň a koľkokrát chcete.

Aby vaše albumy neplnili len bezduché a rozmazané snímky, ponúka sa niekoľko jednoduchých postrehov, ako opäť urobiť kvalitnú snímku aj s obmedzenou technikou.

Činnosť, ktorú možno zopakovať

Zábavnejší a zaujímavejší sú miláčikovia v pohybe, ktorý je však tiež najväčšou prekážkou pre ostrú a dobre komponovanú fotografiu.

Rozšantené zviera, najmä pes, nepredvídateľne mení smer, točí sa a poskakuje.

Pre dobrú fotografiu nie je zlé pripraviť mu činnosť, pri ktorej pobeží odhadnuteľnou dráhou a kde je možné fotografiu s rovnakým nastavením zopakovať, napríklad hodiť psovi znovu hračku na rovnaké miesto.

Aj tak bude asi odpad vo forme pokazených fotiek prevažovať nad kvalitným výsledkom.

Najčastejšie výsledky pri fotografovaní pohybu

1. Rozmazané zviera, rozmazané pozadie

Fotky na vyhodenie.

Tak to dopadne, keď budeme chcieť fotiť na automat a spoľahneme sa na automatickú voľbu ostriaceho bodu.

2. Rozmazané zviera, ostré pozadie

Rovnako je to fotka celkom nanič, aj keď nie vždy.

Nie je vylúčené, že sa podarí viac-menej nechtiac urobiť zaujímavý obrázok, keď rozmazanie zvýrazní pohyb.

Keď nie pri psíkovi, ktorý potom vyzerá ako duch, môže fotka vyzerať zaujímavo napríklad pri idúcom aute alebo vlaku.

Fotografia s rozmazaným pohybujúcim sa predmetom alebo zvieratkom a ostrým pozadím je výsledkom príliš dlhej uzávierky vzhľadom na rýchlosť pohybu zvieraťa.

Skúste na fotoaparáte nastaviť športový režim, prístroj sám zrýchli uzávierku a upraví clonu a ISO fotografie.

3. Ostrý objekt a rozmazané pozadie

Technicky náročná fotografia, ktorá však pri bežiacom zvierati vyzerá efektne, či už ide o psa, koňa alebo napríklad myšiaka vo voľnej prírode.

Takáto fotografia vyžaduje manuálne nastavenie alebo poloautomatický režim s preferenciou času.

Objektívom sledujeme zboku pohybujúci sa objekt a v správny čas stlačíme spúšť s tým, že sa objektívom aj naďalej pohybujeme za pohybujúcim sa zvieraťom.

4. Ostrý objekt aj pozadie

Ak si nechceme hrať s efektmi rozmazaného pozadia, fotografia „všetko ostré“ je technicky jednoduchšia.

V jednoduchšom režime vyžaduje situáciu, keď sa zviera pohybuje smerom k nám, smerom od nás spravidla nefotíme, a vopred si zaostriť na jedno miesto na cestičke.

Ak sme schopní zviera prinútiť k opakovaniu pohybu, napríklad hádzať psovi hračku alebo nechať kone behať v kruhu, na pár pokusov sa to musí podariť.

Pomôcť môže aj sekvenčné fotografovanie, keď fotoaparát naseká niekoľko snímok v rýchlej sekvencii na jedno stlačenie spúšte, preto sa im ľudovo hovorí kosačka.

Pozor si v tom prípade dajte na nastavenia fotoaparátu. Menej výkonné kompakty nedokážu spracovať sériu snímok vo vysokom rozlíšení, a tak je celkom možné, že urobia buď len málo snímok ďaleko od seba, alebo v rámci rýchlosti razantne znížia rozlíšenie.

Všetko sa dá nájsť v nastavení.

S možnosťami poloautomatického nastavenia fotoaparátu máme možností viac.

Kompozícia a príbeh fotografie

Pri fotografovaní zvierat nejde iba o to, aby bolo zviera na obrázku. Dôležité je, čo fotografia ukazuje a aký vzťah vytvára medzi zvieraťom, prostredím a ľuďmi.

V ZOO nie je možné zachytiť zvieratá v ich prirodzenom prostredí. Môžete si však všímať rôzne kontrasty či komunikáciu ľudí a zvierat.

Fotografujte svojich blízkych, deti, ako sa tešia a ako ukazujú prstami na zvieratká, ktoré objavili.

Návšteva ZOO vám umožní získať bezprostredné zábery ľudí, ako sa so zaujatím dívajú na zvieratká. Žiadne pózy, len príjemne naladené tváre.

Aj pri fotografovaní vo voľnej prírode zostáva samotná fotografia iba časťou celého zážitku.

Za každou fotkou sa skrýva príbeh jej vzniku, jej atmosféra a dojmy z pobytu v prírode.

Práve tieto kvality pridávajú fotke na hodnote, ba priam ju až tvoria.

Využitie fotografií zvierat

Ak sa podarí týmto spôsobom zachytiť šantiace dieťa s jeho obľúbeným psíkom, ide o skvelú pamiatku na celý život.

Fotografie maznáčikov sú najvďačnejšou predlohou na spracovanie fotodarčekov.

Hrnček s fotografiou obľúbenej mačičky alebo tričko s psíkom poteší nostalgických príbuzných, ale najmä potlače tričiek vyzerajú skvelo na deťoch.

Skrášlite si priestory domu, kancelárie či chaty. Z našich fotiek vám radi vyrobíme obraz na mieru.

Fotku vytlačíme vo vysokej kvalite na plátno alebo PVC dosku vo vami požadovanom rozmere.

Potrebujete kvalitné fotky na propagáciu svojej firmy alebo ilustráciu článku v časopise či knihe? Potom vám radi poskytneme naše fotky.

Či už vo webovom rozlíšení na prezentáciu na internete alebo vo vysokom rozlíšení vhodnom na tlač.

Po úspešnom prvom ročníku sme pre vás aj tento rok pripravili nástenný kalendár vo formáte A3 „Potulky divočinou 2017“.

V kalendári sú zábery voľne žijúcich zvierat, vďaka čomu môžete nahliadnuť do ich života.

Vyhľadávanie zvierat podľa obrázka

Google Lens vám umožňuje vyhľadať to, čo vidíte.

Lens porovnáva predmety na vašej fotke s inými obrázkami a tieto obrázky zoraďuje na základe ich podobnosti a relevancie vo vzťahu k predmetom na pôvodnej fotke.

Táto technológia navyše na základe vlastnej analýzy predmetov na vašej fotke hľadá aj iné relevantné výsledky z webu.

Pri analýze obrázka Lens často generuje niekoľko možných výsledkov a hodnotí pravdepodobnú relevanciu každého z nich.

Tieto možnosti môže niekedy zúžiť na jediný výsledok.

Povedzme napríklad, že funkcia Lens analyzuje obrázok psa, ktorého približne identifikuje na 95 % ako nemeckého ovčiaka a na 5 % ako corgiho.

Inokedy, keď Lens s určitosťou zistí, ktorý predmet na obrázku vás zaujíma, vráti výsledky z Vyhľadávania súvisiace s týmto predmetom.

Ak napríklad obrázok obsahuje konkrétny výrobok, povedzme džínsy alebo tenisky, Lens môže vrátiť výsledky s bližšími informáciami o danom výrobku alebo príslušné výsledky z Nákupov.

Lens môže vrátiť výsledky aj na základe ďalších dostupných signálov, ako sú hodnotenia výrobku od používateľov.

Lens sa vždy snaží nájsť najrelevantnejšie a najužitočnejšie výsledky.

Algoritmy tejto technológie nie sú ovplyvnené reklamami ani inými komerčnými faktormi.

Na zaistenie relevantných, užitočných a bezpečných výsledkov Lens identifikuje a filtruje explicitné výsledky.

Ak službe Lens udelíte prístup k svojej polohe, tieto informácie použije na získanie presnejších výsledkov, napríklad pri identifikácii miest a orientačných bodov.

Zvieracie masky a úprava fotografií

Ak nechcete iba fotografovať skutočné zvieratá, môžete na fotografiu pridať aj zvieraciu tvár alebo masku.

Zmeňte svoju tvár pomocou zvieracej masky v Animal Face Changer. Editor fotografií vám umožní vytvoriť tvár opice, gorily alebo tigra s nálepkami.

Táto aplikácia na zmenu tváre, vybavená nálepkami na bláznivú zvieraciu tvár, realistickými efektmi na tvár a množstvom filtrov a nálepiek s tvárami zvierat, zaručuje nekonečný smiech.

Či už chcete žartovať s priateľmi alebo len robiť smiešne tváre, táto aplikácia na fotografie zvieracích tvárí je vašou dokonalou voľbou, ako zmeniť svoju tvár.

Animal Face Changer je aplikácia na úpravu fotografií, ktorá na vašu fotografiu ľahko a rýchlo pridá tvár zvieraťa.

Animal Face Changer vám umožňuje premeniť ktorúkoľvek z vašich fotografií na fotografiu s tvárami zvierat a prinútiť ľudí, aby vyzerali smiešne so zvieracími tvárami.

Ako aplikáciu používať

1. Urobte fotografiu alebo vyberte jednu z galérie, na ktorú chcete pridať tvár zvieraťa.
2. Vyberte zvieraciu tvár pomocou nástroja na líčenie Animal Face.
3. Vyberte ďalšie vtipné nálepky s tvárou zvierat, ktoré chcete pridať na fotografiu.
4. Zdieľajte svoje fotografie s klobúkom so svojimi priateľmi a rodinou na sociálnych sieťach.
5. Pridajte Animal Faces k svojim fotkám priateľov.

Aplikácia Animal Face obsahuje viac ako 40 rôznych tvárí zvierat:

• fotografia tváre tigra,
• fotografia tváre pandy,
• fotka tváre medveďa,
• fotka opičej tváre,
• fotka tváre líšky,
• fotografia tváre leva,
• fotka prasiatka,
• fotka leopardej tváre,
• fotka psej tváre,
• fotografia mačacej tváre,
• fotka tváre vlka.

Môžete tiež upraviť každý aspekt zvieracej fotografie:

• veľa prispôsobených magických zrkadlových efektov,
• jas,
• kontrast,
• sýtosť,
• rozmazanie,
• teplota,
• tiene a svetlá,
• orezanie,
• zaostrenie.

Animal Face Changer vám umožní ukázať svoju divokú stránku.

Snívate o tigrej tvári? Skúste to teraz.

Režim opičej tváre vám umožní vyblázniť sa s hravou opičou tvárou a zvieracou maskou.

Sila gorily vám umožní stať sa mocnou gorilou s realistickou zvieracou maskou.

Pomocou efektu tiger rev zmeníte svoju tvár a premeníte sa na hrôzostrašného tigra za pár sekúnd.

Vyskúšajte desiatky filtrov na tvár zvierat pre okamžitú zábavu.

Vytvorte tie najbláznivejšie vtipné tváre, aké kedy boli, pomocou efektov na tvár.

Animal Face Changer je zábavný editor fotografií - super jednoduchý, ale výkonný.

S Animal Face Changer sa každá selfie zmení na divoké dobrodružstvo.

Vyskúšajte vzhľad gorily alebo tigra, experimentujte s filtrami na tvár zvierat a zdieľajte svoje vtipné tváre s priateľmi.

Tento menič tváre je ideálny na večierky, memy alebo len tak dookola.

Ak máte radi nálepku na zvieraciu tvár, premeny opičej tváre a efekty tváre, toto je pre vás dokonalý editor fotografií.

Animal Face Changer uľahčuje zmenu vašej tváre, či už chcete byť tigrom, gorilou alebo vytvárať tváre zvierat.

Stiahnite si tento editor fotografií „Animal Face Changer“ a začnite vytvárať veselé nálepky na tvár zvierat a vtipné tváre.

tags: #vela #zvierat #na #obrazku